Domov / CESTOVANIE / Vesmír: Hubblov teleskop, fascinujúce objavovanie kozmu

Vesmír: Hubblov teleskop, fascinujúce objavovanie kozmu

Najznámejšie vedecké zariadenie, ktoré svet spočiatku považoval za investičnú katastrofu, umožnilo do tých čias nevídaným spôsobom rozšíriť existujúce poznatky. Predstavy o kozme sa zmenili. Podľa odborníkov sme sa za štvrťstoročie o vesmírnom priestore dozvedeli viac než za predchádzajúcich štyristo rokov.

Astronómom prezradil vek vesmíru, dokázal existenciu čiernych dier a objavil i planéty vo vzdialených slnečných sústavách.

Roky obieha Hubblov ďalekohľad našu planétu vo vzdialenosti 569 kilometrov. Výskumné zariadenie s dĺžkou 13 metrov a hmotnosťou jedenásť ton sa pohybuje kozmickým priestorom rýchlosťou až 28 000 kilometrov za sekundu. Napriek tomu dokáže zaostriť oko na vzdialené objekty s neuveriteľnou presnosťou.

Začať to musia vizionári

Ako prvý sformuloval myšlienku umiestnenia ďalekohľadu za hranicou atmosféry a pozerajúceho sa do vnútra kozmu nemecký technik Hermann Oberth v 20. rokoch minulého storočia. A už v roku 1946 navrhol astrofyzik Lyman Spitzer realizáciu takéhoto observatória. Patril k prvým vedcom jasne formulujúcim prednosti ďalekohľadu umiestneného mimo našej planéty: podľa neho bude schopný urobiť ostrejšie a kontrastnejšie zábery než akékoľvek iné pozemské zariadenie.   

Štart raketoplánu Discovery s teleskopom na palube. Photo: Unsplash

Doprava do vesmíru a servis

V 70. rokoch sa myšlienka priblížila realite. Obrovské vesmírne dopravné prostriedky – raketoplány projektované Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) umožňovali nielen dopraviť zariadenie do vesmíru, ale zabezpečiť aj nevyhnutný servis. Nové CCD senzory, predchodcovia komponentov používaných v dnešných fotoaparátoch, mohli ukladať obrazové podklady a nahradiť tradičné filmy s chemickou vrstvou citlivou na svetlo. 

Svet chce spolupracovať

Zástupcovia Európskej kozmickej agentúry (ESA) a NASA sa v roku 1975 dohodli: Európa bude financovať 15 percent celkových nákladov, za to získa minimálne 15 percent kapacít, ktoré využije na svoj vlastný výskum kozmu. Keď o dva roky kongres USA odsúhlasil stavbu vesmírneho ďalekohľadu, kľúčovým komponentom sa stalo zrkadlo, presnejšie – reflektor s priemerom 2,4 metra, ktorý bolo potrebné dopraviť hore na miesto určenia.

Oprava teleskopu vo vesmíre bola unikátnou operáciou. Photo: Unsplash

Problémy miliardového projektu

Samotná realizácia nebola ani zďaleka jednoduchá. Náklady vzrástli na viac než miliardu dolárov, nepodarilo sa dodržať pôvodne predpokladaný termín štartu v roku 1983. Ďalekohľad, medzitým pomenovaný po objaviteľovi Veľkého tresku Edwinovi Hubblovi, bol pripravený na štart až s trojročným oneskorením. Začiatkom roka krátko po štarte však explodoval raketoplán Challenger. NASA preto ďalšie plán odložila.   

Viac..  Ceny pri slovenskom mori vzrástli. Ako neodísť z Chorvátska s prázdnou peňaženkou?

Veľký deň 24. apríl 1990

Ojedinelé a unikátne zariadenie sa konečne dočkalo veľkého dňa 24. apríla 1990. Z floridského mysu Canaveral odštartoval raketoplán Discovery v nákladnom priestore s Hubblovým ďalekohľadom. A v decembri 1993 sa uskutočnila najnáročnejšia oprava vo vesmíre. Počas niekoľkých výstupov do voľného priestoru sa astronautom dopraveným raketoplánom Endeavour podarilo po 35,5 hodine kompenzovať nedostatky hlavného zrkadla nainštalovaním špeciálnych okuliarov, presnejšie – sústavou menších presne rozmiestnených zrkadiel.

Kľúčovým komponentom bolo zrkadlo priemerom 2,4 metra. Photo: Unsplash

Príbeh úspešného projektu

Začal sa príbeh mimoriadne úspešného vedeckého projektu. Teleskop sledoval dopady komét na planétu Jupiter a objavil exoplanéty ukrývajúce sa v hlbinách vzdialených slnečných sústav. Snímky potvrdili zrýchľujúce sa rozpínanie vesmíru rovnako ako existenciu čiernych dier – gravitačných monštier, ktoré pohltia všetko, čo sa k nim priblíži. Zariadenie odhalilo prstence plynov a prachových častíc, ktoré lemujú práve vzniknuté hviezdy, sledovalo kolízie galaxií a poslalo pozemšťanom úžasné pohľadnice s motívom hmlovín vytvorených zanikajúcimi hviezdami.

Nástupca dovidí oveľa ďalej

V pozemnom stredisku medzitým konštruktéri pracujú na nástupcovi. James Webb Space Telescope má okolo planéty krúžiť vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov a svojimi citlivými infračervenými snímačmi nazrieť do minulosti kozmu hlbšie než jeho predchodca. Odvtedy bol štart nového teleskopu viackrát posunutý a plánuje sa až na marec 2021.

V Hubble Ultra Deep Field boli objavené tisícky galaxií. Photo: Unsplash

Vesmírne odhalenia

-V roku 2004 boli v Hubble Ultra Deep Field objavené tisícky galaxií, z ktorých najvzdialenejšiu delí od Zeme 13 miliárd svetelných rokov. Odrážajú podobu kozmu približne pred 700 miliónmi rokov po Veľkom tresku.

Piliere stvorenia pomenovali astronómovia záber Orlej hmloviny vzdialenej 6 500 svetelných rokov. Pravdepodobne najznámejší záber sa stal veľmi populárny a objavil sa na pohľadniciach, tričkách či plagátoch.

-Planetárne hmloviny sú konečným štádiom vývoja väčšiny hviezd. Útvar Prstenec patrí k najpôsobivejším a najznámejším. Tak ako všetky objekty svojho druhu, aj on vznikol počas zániku hviezdy – tesne predtým ako svoj obvodový plášť vymrštila do vesmíru.

O Marta Turisová

Avatar
Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Skutočnou školou života bola pre ňu pätnásťročná práca v bratislavskom Večerníku, kde začínala ako elévka a skončila ako šéfredaktorka. Pracovala ako šéfredaktorka mesačníka a dvojtýždenníka Rodina vo vydavateľstve Ringier. K čaru poznávania destinácií sa dostala v CK Satur a Ruefa. Počas svojej bohatej novinárskej praxe precestovala svet a objavovala mnohé destinácie – Ameriku, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko, krásy európskych metropol a pozoruhodnosti európskych krajín. Vášeň pre poznávanie spája s vášňou pre umenie, a za touto kombináciou neváha cestovať za hranice Bratislavy. Nezabudnuteľným zážitkom bol muzikál Fantóm opery v New Yorku na Broadwayi a nedávno ju nadchol aj Mefisto v pražskom rovnomennom divadle Broadway. PhDr. Marta Turisová.