Vucic
Aleksandar Vučić. PHOTO: © European Union- EP.

Srbsko a Kosovo si pripomenuli 20. výročie začiatku intervencie NATO

BELEHRAD / Srbsko si 24. marca pripomína dvadsiate výročie začiatku leteckých útokov NATO, ktoré donútili v roku 1999 Belehrad k stiahnutiu jeho jednotiek z vtedajšej srbskej provincie Kosovo.

Tieto udalosti ukončili konflikt s viac ako 13 000 mŕtvymi a stáli na začiatku cesty k nezávislosti. Hlavné spomienkové zhromaždenie sa v Srbsku konalo v meste Niš a zúčastnili sa ho aj prezident Aleksandar Vučić a premiérka Ana Brnabičová.

Ceremónie ako pripomienka začiatku „agresie NATO“ sa konali aj v ďalších srbských mestách ako Belehrad a Nový Sad. V meste Niš začala ceremónia o ôsmej hodine večer, kedy sa rozozvučala poplašná siréna protilietadlovej obrany.

Prezident Vučić v prejave zdôraznil, že Srbsko nikdy nezabudne na svoje obete. „Áno, bol to zločin,“ prehlásil o zásahu Severoatlantickej aliancie. „A nikto nebol za tieto zločiny hnaný k zodpovednosti. Srbský civilisti, naše deti, boli povoleným cieľom agresie NATO,“ prehlásil Vučić a zdôrazni, že sa Srbsko nebojí „nazývať veci pravými menami“.

Nepriateľské nálady voči NATO v Srbsku pretrvávajú, konštatuje agentúra AP, aj napriek tomu sa krajina snaží o prijatie do Európskej únie. Vučić zopakoval, že sa Srbsko chce zapojiť do západnej vojenskej aliancie.

„Potrebujeme dobrý a korektný vzťah s NATO, aby sa Srbsko už nikdy nedostalo do takej pozície, ako v roku 1999. Zároveň je ale dôležité nikdy nezabudnúť na zločiny, ktoré boli páchané na našich ľuďoch a deťoch,“ dodal prezident.

Bilancia civilných obetí jedenástich týždňov aliančného bombardovania nikdy oficiálne nestanovili, pripomenula agentúra AFP. Údaje sa rôznia. Mimovládna organizácia Human RIghts Watch hovorí o 500 obetiach, srbskí činitelia o 2 500.

Srbskí podporovatelia krajnej pravice v nedeľu v Belehrade pálili vlajky NATO a EÚ ako prejav odsúdenia 78 dní trvajúceho bombardovania, ktoré ukončilo srbskú vládu na území Kosova, ktoré mnohí považujú za historickú kolísku srbského štátu.

Kosovský premiér Ramush Haradinaj prehlásil, že zásah NATO bol „intervenciou proti Miloševičovej genocídnej akcii proti ľudu Kosova.“

„Ľud Kosova bude vždy opakovať svoju hlbokú vďačnosť“ za operáciu, ktorá “ zachránila tisíce životov a ktorá nám dala možnosť žiť v miery a slobode,“ napísal podľa agentúry AFP na svojom profile na twitteri.

Viac..  Európska komisia predkladá návrhy opatrení na zníženie administratívnej záťaže poľnohospodárov

Trvalý mier a stabilita regiónu

Niekoľko západných ambasád v Belehrade v nedeľu vydalo spoločné kondolenčné prehlásenie za obeti bombardovania. Zaznel v ňom prísľub, že budú „ešte intenzívnejšie pracovať, aby prispeli k trvalému mieru a stabilite regiónu.“

„Pripomíname si 24. marec ako deň zlyhania diplomacie a vyjadrujeme svoju úprimnú ľútosť za straty civilných životov behom udalostí roku 1999,“ citovala z prehlásenia agentúra AP.

Letecká operácia – prvá bojová misia NATO proti suverénnemu štátu, do ktorej sa poprvýkrát od konca druhej svetovej vojny zapojilo aj Nemecko – nakoniec prinútila srbského prezidenta Slobodana Miloševiča pristúpiť na podmienky medzinárodného plánu pre Kosovo. Ten počítal s odsunom srbských síl z provincie a s prítomnosťou medzinárodných mierových jednotiek v oblasti.

Po skončení bojových operácií v lete 1999 síce Kosovo zostalo formálne súčasťou Zväzovej republiky Juhoslávie a neskôr už samostatného Srbska. Fakticky však bolo medzinárodným protektorátom pod kontrolou vojenskej misie KFOR a tamojšej civilnej správy OSN v Kosove (UNMIK). Vo februári 2008 Kosovo vyhlásilo nezávislosť, Srbsko ale odtrhnutie južnej provincie nikdy neprijalo. V poslednej dobe obe strany stále častejšie zasadajú k rokovaciemu stolu.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk

O dac

Odporúčame pozrieť

Europska unia

Súhrnná správa o činnosti EÚ v roku 2023

Komisia uverejnila súhrnnú správu o činnosti EÚ za rok 2023. V roku 2023 EÚ naďalej …

Consent choices