EuropskeNoviny.sk
V decembri vás vymenovali za hlavného spravodajcu pre rozpočet všetkých európskych inštitúcií na rok 2020. V marci vám Európsky parlament schválil dve dôležité správy. Prvá sa týkala tzv. eurovalu. O čo vlastne išlo?
Ľudia si pamätajú finančnú pomoc Grécku, ktoré finančná kríza po roku 2009 postihla najviac. Krajiny eurozóny vtedy vytvorili Európsky nástroj finančnej stability. Z tohto dočasného mechanizmu sa stal trvalý Európsky mechanizmus stability, známy ako euroval. Cieľom bolo poskytnúť finančnú pomoc krajinám postihnutým finančnou krízou a krízou štátneho dlhu, ktoré stratili prístup na finančné trhy: Írsku, Španielsku, Portugalsku, Grécku a Cypru.
Aké povinnosti mali krajiny, ktoré dostali túto pomoc?
Tieto krajiny sa museli zaviazať, že si urobia domáce úlohy v podobe štrukturálnych reforiem. Opatrenia viedli k ozdraveniu ich hospodárstva, ale aj zabránili obrovským škodám, ku ktorým by došlo nielen v eurozóne, ale v celej Európskej únii.
Proti eurovalu a pomoci Grécku sa v roku 2011 postavil pán Sulík a jeho strana. Kvôli tomu padla na Slovensku vláda. Pomohol tento mechanizmus Grécku a ostatným krajinám?
Vďaka tejto európskej spolupráci írsko dosahuje najvyšší hospodársky rast v EÚ, Španielsko lámalo svoje historické rekordy v exporte, Portugalsko dosiahlo primárny prebytok. Gréci, ktorí museli podstúpiť najbolestivejšie reformy, dnes už tiež nepotrebujú záchranný program. Opäť sa dokážu financovať na medzinárodných trhoch. Grécko v posledných dvoch rokoch vytvorilo stovky tisíc nových pracovných miest a dosahuje solídny hospodársky rast. Začiatkom marca ratingová agentúra Moody’s zvýšila rating Grécka o dva stupne na B1. Agentúra si myslí, že reformy sú už pevnejšie ukotvené, pričom je tu vysoká pravdepodobnosť ďalšieho pokroku a nízke riziko vrátenia situácie do predchádzajúceho stavu.
Uškodilo vytvorenie eurovalu Slovensku?
Práve naopak. Práve vďaka európskej spolupráci je dnes euro odolnejšie voči kríze viac, ako kedykoľvek predtým. Aj podpora pre euro je v eurozóne historicky najvyššia od jeho zavedenia.
Čo bude teda ďalej s eurovalom?
Chceme ho reformovať a natrvalo začleniť do právneho rámca EÚ. Finančné nástroje reformovaného eurovalu by mali mať možnosť poskytnúť členským štátom aj preventívnu finančnú pomoc skôr, ako budú čeliť významným ťažkostiam pri získavaní finančných prostriedkov na kapitálovom trhu. Európsky mechanizmus stability by nemal zostať uzavretý len pre krajiny eurozóny. Mal by byť otvorený účasti všetkých členských štátov EÚ. Verím, že naše spoločné úsilie vyústi do väčších istôt a stability nielen pre eurozónu, ale pre celú Európsku úniu.
