Karol Galek
Karol Galek, tímlíder SaS pre energetiku. PHOTO: redakcia/red.

Karol Galek: Kto má mať prednosť? Zdravie, alebo uhlie? Opýtal som sa v Európskom parlamente

V utorok 2.4.2019 sa petičný výbor Európskeho parlamentu zaoberal sťažnosťou Bojnických kúpeľov voči Hornonitrianskym baniam Prievidza. Obe sú súkromné s tým rozdielom, že banská spoločnosť  má vládou až do roku 2023 garantovaný odber vyťaženého uhlia. Slováci sa na jeho spaľovanie v tomto roku poskladajú v cenách elektriny sumou 115 miliónov eur.

Okrem toho ale svojou činnosťou ohrozujú aj liečebné pramene v Bojniciach. Uhlie totiž ťažia iba pár kilometrov od kúpeľov, dokonca priamo v ich druhom ochrannom pásme. Ťažba je hlbinná, pričom ale termálna voda je akumulovaná vo vrstvách pod uhlím. Efekt ťažby je tak rovnaký, ako keď v ruke držíte nasiaknutú stlačenú špongiu a tlak pomaly uvoľňujete. Vody zo špongie bude pochopiteľne tiecť stále menej a menej. A presne toto sa dnes deje. Za 40 rokov ťažby uhlia poklesla výdatnosť napríklad Termálneho jazera na takmer polovicu (tab. 1).

Tab. 1 Výdatnosti prameňa Termálne jazero v období 1968 – 2010 (Marcin et al., 2011)

Obavy kúpeľov Bojnice sú taktiež z plánovanej činnosti. Otvárku dvanásteho ťažobného poľa sa nám síce na úrovni Trenčianskej župy podarilo zastaviť, avšak žiadosť o posúdenie vplyvov je stále otvorená. Ťažba je navrhnuta iba 3 kilometre od kúpeľov, pričom v minulosti sa baníkom už raz liečebné vody takmer podarilo „vypustiť“. 22. januára 1954 došlo v bani k prievalu, a do banských chodieb sa valilo 10 litrov 25 stupňovej vody každú sekundu. Tento prítok časom ustal, avšak za päť mesiacov sa výdatnosť prameňov v Bojniciach znížila z 39 na 15 litrov za sekundu.

A aby toho nebolo málo, Hornonitrianske bane od roku 1999 využívajú neďaleký termálny vrt v lokalite Laskár. Táto voda má podobné zloženie a vlastnosti ako tá z Bojníc. Jej intenzívne čerpanie na ohrev banských vôd a vykurovanie skleníkov sú v rozpore s tým, na čo podľa logiky mali byť liečivé vody využité.

Viac..  Michal Šimečka: Sme jedinou krajinou v EÚ, ktorá nemá záujem o nové investície do zdravotníctva

Práve kúpeľníctvo má totiž pri príprave regiónu hornej Nitry na život po uhlí zohrať dôležitú úlohu. Ako z pohľadu zamestnanosti, tak aj rozvoja turizmu. Samotná transformácia je financovaná aj z prostriedkov Európskej únie a horná Nitra bola vybraná ako jeden z pilotných projektov. Napriek tomu okrem termínu ukončenia dotovania elektriny z domáceho uhlia v roku 2023, do ktorého sme ministra Žigu v pote tváre dokopali, nepoznáme dodnes žiaden ďalší harmonogram.

Aj z tohto dôvodu som preto v utorok požiadal petičný výbor Európskeho parlamentu o dohľad týmto prípadom a prijatie nezávislého odborného stanoviska. Oboje mi predsedníčka výboru pani Cecilia Wikström prisľúbila s tým, že list so žiadosťou o stanovisko k sťažnosti Bojnických kúpeľov bude zaslaný nielen príslušnému slovenskému ministerstvu, ale rovnako sa ním bude zaoberať aj výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie a zdravie.

Som preto rád, že keď si už doma nevieme určiť vlastné priority, tak tu máme aspoň nezávislé Európske inštitúcie, ktoré sa vedia na vec pozrieť z nadhľadu. Verím, že náš spoločný tlak pomôže pri záchrane slovenského prírodného dedičstva, ktorým liečivé vody kúpeľov Bojnice bezpochyby sú.

Komentár pripravil Karol Galek, tímlíder SaS pre energetiku.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

Brusel si predvolal ruského veľvyslanca. Dôvodom je krok Moskvy, ktorá zaradila na „čiernu listinu“ osem predstaviteľov únie

Európska únia si predvolala ruského veľvyslanca. Dôvodom je krok Moskvy, ktorá zaradila na „čiernu listinu“ …