EuropskeNoviny.sk
Poznávanie Talianska po stopách bývalých rímskych ciest je plné vzrušujúcich zážitkov. Niekoľko ďalších úsekov Via Cassia vedie smerom do Toskánska a odtiaľ ďalej na sever do vnútrozemia po Via Aurelia do Pisy.
Kopírujeme Via Aemillia a neďaleko Perugie vchádzame na Via Claudia Augusta. Zo skromných pozostatkov v podobe dláždenia je len na skok do ďalšieho talianskeho „hlavného“ mesta. Cieľom putovania z Ríma po antických cestách je Mantova. Netreba zdôrazňovať, že nie je administratívnym centrom krajiny, ale regiónu Lombardsko. Sami Taliani ho však nazývajú hlavným mestom talianskej kultúry. Mantova sa ako prvá v Taliansku stala Hlavným mestom kultúry UNESCO.
Silueta pozlátených kupol a veží
Slnko o chvíľu zapadá, tiene sú kontrastnejšie a poloha pôsobí ešte malebnejšie. Môže za to vlastne náhoda: V 12. storočí sa v okolí rozliala rieka Mincio, vytvorila štyri jazerá a mesto zostalo na vzniknutom ostrove. Malo to veľkú strategickú výhodu, bolo dobre chránené a vždy sa dokázalo ubrániť. Do Mantovy sa možno dostať len po troch mostoch. Už z diaľky upúta siluetou vyskladanou z kupol a veží, ktoré za šera pôsobia ako pozlátené. Najkrajší pohľad je z paluby výletnej lode z jazera Superiore, v zálive kvitnú nádherné lotosové kvety. Po rieke sa dostanete aj na ďalšie jazerá Lago di Mezzo, Lago Inferiore a Lago Paiolo.
Gonzagovci budovali renesančný poklad
Mantova vďačí za rozkvet kniežaciemu rodu Gonzagovcov, ktorí podobne ako Mediciovci vo Florencii vybudovali renesančný poklad. V regióne vládli od roku od prvej polovice 14. st. až do 1707. Pozývali maliarov, sochárov, architektov, staviteľov a hudobníkov, medzi nimi nechýbali Rubens, Alberti, Mantegna, Pisanello, Giulio Romano, Monteverdi a mnoho iných. Ich diela sú plné typickej renesančnej radosti zo života. Postavili Palazzo Ducale, ktoré má 500 veľkých obytných miestností je to vlastne mesto v meste. Nachádza sa v ňom bazilika, vnútorné nádvoria, záhrady, malý hrad Castello San Giorgio ako aj slávna svadobná miestnosť s maľbami jedného z najvýznamnejších talianskych renesančných maliarov Andrea Mantegnu.
Na čele je Dóm sv. Petra
Ďalším pokladom je palác Palazzo Te s obrovskými záhradami, kde sa steny a stropy stali miestom na vyobrazenie hrdinov v nadživotnej veľkosti. Na čele mantovských kostolov je Dóm sv. Petra na Piazza Sordello, stavba na gotických základoch s fasádou z carrarského mramoru. Vo vnútri prechádza zrak nad bohatou výzdobou hlavnej lode a bočných uličiek, kazetového stropu a oltára. Pod kostolom je pochované telo patróna mesta, sv. Anselma z Baggia.
Vergílius, Shakespeare, Verdi…
Mantovu Taliani nazývajú aj Malé Benátky a na svoje mesto sú patrične hrdí. Narodil sa tu jeden z najslávnejších rímskych básnikov Vergílius, ktorý bol Mantovanmi vždy ctený a jeho dielo pripomína socha v nádhernom parku. V meste sa odohrávajú nesmrteľné príbehy a zápletky umeleckých diel. Do Mantovy zasadil časť nesmrteľného príbehu o Rómeovi a Júlii William Shakespeare a Giuseppe Verdi zasa svoju operu Rigoletto.
Súčasť habsburskej monarchie
Ak sa dostanete s obyvateľom Mantovy do debaty o kultúre a umení, je to téma, o ktorej hovoria hrdo, zápalisto a zasvätene. Nezabudnú dodať, že umeleckých pokladov bolo v minulosti oveľa viac. V roku 1708 mesto obsadili habsburské vojská a odniesli aj vyše dvetisíc vzácnych diel. Až v roku 1866 sa ho podarilo vrátiť zjednotenému Taliansku.
Dnes je jedným z najkrajších miest na Apeninskom polostrove vďaka okolitej prírode, malebnému okoliu a najmä zachovalým a veľmi dobre udržiavaným historickým pamiatkam. V rebríčku najnavštevovanejších destinácií nie je síce na špičke, no atmosféra predchádza štatistiku a láka čoraz viac turistov.
