Eugen Jurzyca: Prečo by nemal vzniknúť Európsky menový fond

Európsky parlament podporil Komisiou navrhnutú transformáciu trvalého eurovalu na Európsky menový fond (EMF). Nie je to dobrý krok.

Trvalý euroval je v praxi používané slovné spojenie označujúce ESM (European stability mechanism), teda systém, ktorého cieľom je riešenie ekonomickej situácie zadlžených krajín eurozóny.

Návrh nariadenia o zriadení EMF z 6.12.2017 v zásade smeruje k posilneniu právneho postavenia eurovalu ako európskej inštitúcie. Kým euroval bol v roku 2012 zriadený medzivládnou zmluvou, súčasťou jeho “reformy” a premeny na EMF má byť jeho zaradenie do právneho poriadku EÚ. Teda kým v roku 2011/2012 trvalý euroval uprostred zúriacej eurokrízy vytvorili ako sa dalo, teda keď bolo „mlieko rozliate“, teraz ho Komisia navrhla integrovať medzi štandardné nástroje eurozóny zakomponovaním do európskeho práva.

Návrh sa po decembri 2017 dostal na Radu EÚ, kde z neho však veritelia eurozóny neboli nadšení (môžeme predpokladať, že sa jedná o Fínsko, Pobaltie, možno Holandsko a Rakúsko). Kameňom úrazu bolo aj to, že niektoré štáty chcú euroval zachovať práve ako medzivládnu dohodu a nezačleňovať ho do európskeho práva.

Europarlament preto pred koncom mandátu vydal nelegislatívne uznesenie k Európskemu menovému fondu, teda svoj názor k predloženému návrhu.

Kým Rada návrh Komisie zatiaľ odmieta, lebo podľa niektorých štátov zachádza priďaleko, europarlament naopak Komisiu podporil.

ESM nie je dobrý krok. Dobrou ochranou pred možnou krízou nie je veľký fond, ale nízke verejné dlhy. Predkladatelia návrhu hovoria, že sú schopní ochrániť fond pred zlými investíciami. Ak by to bola pravda, už dnes by boli schopní chrániť Úniu pred vysokými verejnými dlhmi jej členských štátov. Ide pritom o politicky, ale najmä technicky oveľa ľahšiu úlohu. Keďže sa EÚ nedarí vymáhať dodržiavanie jasných dohôd o udržateľnosti verejných financií, riziko, že by nedokázali ochrániť prostriedky fondu, je obrovské.

Problém je aj to, že rozhodnutia týkajúce sa podpory stability, vyplatenia finančných prostriedkov a nasadenia zabezpečovacieho mechanizmu majú byť presunuté z režimu vzájomnej dohody na posilnenú kvalifikovanú väčšinu (85 %), čo oslabuje pozíciu Slovenska pri rozhodovaní o použití vlastných prostriedkov.

Európsky menový fond zvýši riziko morálneho hazardu aj konfliktu záujmov, ktoré by sa rozumne dali minimalizovať využitím kapacít Medzinárodného menového fondu. Tak, ako to vo svojej analýze napísal uznávaný makroekonóm Charles Wyplosz.

Európsky menový fond by v praxi zjednodušene znamenal, že by sa zvýšila pravdepodobnosť toho, že zodpovedne hospodáriace krajiny by platili časť dlhov nezodpovedne hospodáriacich krajín. Teda napríklad ľudia z Michaloviec, Lučenca, Dolného Kubína a Malaciek by sa zložili na časť dlhov, ktoré robí talianska vláda.

Vysoké verejné dlhy či veľké fondy, to všetko len odďaľuje skutočné riešenia problémov. Ale keby len to. Všetky spomenuté kroky predražujú budúce nevyhnutné reformy a spôsobujú, že ich dopady na ľudí budú tvrdšie. Nie sú to politici, ktorí presadzujú potrebné reformy, kto v skutočnosti nemá sociálne cítenie. Nemajú ho tí, ktorí reformy odďaľujú a predražujú.

Autor článku: Eugen Jurzyca – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 1. mieste.