Miriam Lexmann: Brexit ako mačka vo vreci

Pred časom obletel médiá prekvapivý titulok – Brexit nejestvuje! Bol to len vtip! Kto sa však začítal aj do zvyšku správy, pochopil, že to sa len francúzska ministerka pre európske záležitosti rozhodla vziať späť svoj predošlý status na sociálnej sieti o kocúrovi, ktorému pre jeho nerozhodnosť vraj dala meno Brexit. „Každé ráno ma zobudí mňaukaním, že chce ísť preč z izby. Keď mu otvorím, stojí nerozhodne vo dverách a keď ho vyložím von, nespokojne na mňa pozerá,“ napísala s trochou irónie na svoj profil pár dní predtým. Malo to však byť len na pobavenie. Ako totiž priznala, žiadnu mačku nemá.

Možno nie je ministerkina, ale mačka sa z dvojnásobne odloženého brexitu nakoniec vykľula. Vo vreci. Navyše je dosť pravdepodobné, že dnes nikto nevie, čo presne z toho vreca vypadne. Dolná snemovňa britského parlamentu, ktorá je momentálne na ťahu, totiž pôsobí tak, že jej šesťstopäťdesiat členov má šesťstopäťdesiat jeden. Poslanci hlasovali za osem možností brexitu: od zotrvania v jednotnom trhu s EÚ, cez odchod bez dohody či druhé referendum. Ani jedna z týchto možností však napokon nezískala väčšinu v parlamente.

Nové objektívne rozhodovanie?

Podarilo sa im schváliť (aj to proti vôli vlády) len zákon, ktorý bráni brexitu bez dohody, ale inak sa odchod z Únie dostal za kanálom La Manche do patovej situácie. V nej sa analytikom ako najpravdepodobnejšie javí, že 31. októbra príde z Londýna list s ďalšou žiadosťou o odklad. Ako to totiž trefne zhrnul istý britský politológ: kým parlament nechce dohodu premiérky Teresy Mayovej, neexistuje žiaden jasný konsenzus, čo vlastne chce.

Zástancovia zotrvania Británie v Únii v tejto situácii pripomínajú, že ak môžu byť ďalšie odklady a ďalšie hlasovania, môže byť aj ďalšie referendum. Navyše až teraz sa podľa nich môžu Briti rozhodovať skutočne objektívne, keď už vedia, čo by brexit skutočne mohol znamenať. Pred tromi rokmi sa totiž tesná väčšina obyvateľov Ostrovov jednoducho nechala presvedčiť, že všetky ich veľké problémy majú jednoduché riešenie. No tí, ktorí ich o tom presviedčali, sa už pár dní po referende sami otvorene priznali, že riešenia nemajú a že národ svojimi tvrdeniami v kampani za odchod podviedli. Medzičasom každý Brit dostal do schránky list s informáciou, že napriek tomu, že Veľká Británia sa nemala zúčastniť eurovolieb, kvôli vývinu situácie je vysoko pravdepodobné, že sa eurovolieb napokon zúčastniť bude musieť.

Britský prípad je naliehavou pozvánkou do eurovolieb

Pre slovenskú ekonomiku je Veľká Británia jedným z kľúčových obchodných partnerov. V roku 2017 smerovalo do Veľkej Británie 6 % z celkového objemu vývozu Slovenska, čo ju radí na 6. miesto medzi všetkými exportnými trhmi slovenských firiem. No nielen preto sa nás brexit intentzívne týka. Briti stáli v rámci európskej dvadsaťosmičky vždy na strane princípu subsidiarity a v otázkach, ktoré patria národným vládam členských krajín, odmietali podľahnúť tlaku zhora. Triezvo odmietali zjednocovať nezjednotiteľné najmä vtedy, keď ostatní európski hráči zbytočne „tlačili na pílu“ v hodnotových a etických otázkach. V tomto by teda odchod Britov sám osebe znamenal pre nás veľkú stratu. Nehovoriac o fakte, že Únia si ako globálny hráč pri súčasných geopolitických otrasoch môže len ťažko dovoliť ukázať slabosť či nejednotu.

Brexit je skrátka oveľa vážnejšia téma, ako sa Britom pred tromi rokmi snažili nahovoriť politici argumentmi, ktoré sa napokon ukázali ako nepravda resp. zavádzanie. O to prekvapujúcejšie je, že lož a zavádzanie sa znova snažia presadiť – tentokrát v kampani do europarlamentu. Spolu s dezinformáciami sú totiž tým posledným, čo dnes Únia – stojaca pred veľkými výzvami – potrebuje.

Komentár pripravila Miriam Lexmann, expertka na zahraničnú politiku.