EuropskeNoviny.sk
Na prvej plenárnej schôdzi po európskych voľbách Parlament volí nového predsedu, 14 nových podpredsedov a piatich kvestorov.
Všetky volené posty v Európskom parlamente, t. j. predseda, podpredseda, kvestor, predseda a podpredseda výboru a predseda a podpredseda delegácie, sa obsadzujú nanovo každého dva a pol roka , teda raz na začiatku a raz v polovici päťročného funkčného obdobia EP. Zvolení funkcionári sa môžu o daný mandát uchádzať aj opätovne.
Pri voľbách predsedu, podpredsedov a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba celkového spravodlivého zastúpenia jednotlivých členských štátov a politických názorov.
Predseda Európskeho parlamentu
Predseda riadi činnosti Parlamentu, predsedá plenárnym zasadnutiam a svojím podpisom schvaľuje ročný rozpočet EÚ. Predseda reprezentuje Parlament navonok a vo vzťahu k ostatným inštitúciám EÚ.
V januári 2017 bol za predsedu Európskeho parlamentu zvolený Antonio TAJANI.
Ako sa volí predseda?
Prvým úkonom nového Európskeho parlamentu je zvoliť svojho predsedu. Kandidátov na Predsedníctvo môže navrhnúť buď politická skupina, alebo najmenej 38 poslancov EP. Voľby sa uskutočňujú tajným hlasovaním. Kandidát musí byť zvolený nadpolovičnou väčšinou platných odovzdaných hlasov, t. j. 50 % plus jeden.
Ak nie je v prvom kole hlasovania zvolený žiadny kandidát, v druhom kole môže byť za rovnakých podmienok nominovaný rovnaký kandidát alebo iní kandidáti. Ak je to potrebné, môže sa to opakovať v treťom kole, opäť s rovnakými pravidlami.
Ak nie je v treťom kole hlasovania zvolený nikto, dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov v tomto kole postupujú do štvrtého kola hlasovania, v ktorom zvíťazí kandidát, ktorý získal väčší počet hlasov. (Ak v tejto fáze hlasovania získajú rovnaký počet hlasov, za víťaza je vyhlásený starší kandidát).
Kto sú podpredsedovia a kvestori?
Podpredsedovia môžu v prípade potreby nahradiť predsedu pri výkone jeho povinností vrátane predsedania na plenárnych zasadnutiach. Sú tiež členmi Predsedníctva – orgánu zodpovedného za všetky administratívne, personálne a organizačné záležitosti v Parlamente. Kvestori sa zaoberajú administratívnymi záležitosťami, ktoré priamo ovplyvňujú samotných poslancov EP.
Európsky parlament má 14 podpredsedov a piatich kvestorov.
Ako sa volia?
Kandidátov na funkcie podpredsedu a kvestora môže predložiť buď politická skupina, alebo najmenej 38 poslancov. Voľby podpredsedov sa konajú prostredníctvom jedného tajného hlasovania pre všetkých kandidátov. Poradie zvolenia kandidátov určuje ich prednostné poradie po dobu výkonu ich mandátu.
Kto sú predsedovia politických skupín a ako sú volení?
Počas ôsmeho funčného obdobia pôsobilo v Európskom parlamente 8 poslaneckých klubov, takzvaných politických skupín. Každá politická skupina si volí vlastných predsedov a podpredsedov. Lídri politických skupín tvoria spolu s predsedom Európskeho parlamentu Konferenciu predsedov EP.
Konferencia predsedov organizuje plánovanie činnosti a legislatívne plánovanie Parlamentu, rozhoduje o zodpovednosti výborov a delegácií a členstve v nich a zodpovedá za vzťahy s inými inštitúciami EÚ, národnými parlamentmi a krajinami mimo EÚ.
Kto sú predsedovia výborov a ako sú volení?
Parlamentné výbory volia svojich predsedov a podpredsedov počas ustanovujúcich schôdzí (a v polovici funkčného obdobia, keď sa volia noví funkcionári). Predsedovia a podpredsedovia môžu byť potvrdení aj na druhý mandát vo voľbách, ktoré sa konajú v polovici volebného obdobia.
Každý výbor volí svoje predsedníctvo zložené z predsedu a podpredsedov v samostatných hlasovaniach. Počet podpredsedov, ktorí sa majú zvoliť, určí celý Parlament na návrh Konferencie predsedov.
Stále medziparlamentné delegácie Parlamentu (pre vzťahy s parlamentmi mimo EÚ) tiež volia svojich predsedov a podpredsedov, pričom používajú rovnaký postup ako výbory.
Predsedu Komisie volí Európsky parlament.
Jednou z prvých úloh budúceho Parlamentu po voľbách je zvolenie nového predsedu Európskej komisie (výkonný orgán EÚ). Členské štáty nominujú kandidáta na funkciu, musia pri tom však zohľadniť výsledky európskych volieb. Parlament okrem toho musí schváliť nového predsedu Komisie absolútnou väčšinou (polovica súčasných poslancov EP plus jeden). Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, členské štáty musia do jedného mesiaca navrhnúť ďalšieho kandidáta (Európska rada konajúca kvalifikovanou väčšinou). Pri voľbách v roku 2014 Parlament zaviedol systém vedúcich kandidátov. Každá európska politická strana navrhla kandidáta na predsedu Komisie a strana, ktorá vo voľbách získala najviac hlasov, mohla navrhnúť kandidáta Parlamentu na vymenovanie do vedenia Komisie
Rada po dohode so zvoleným predsedom Komisie prijme zoznam kandidátov na komisárov, jedného za každý členský štát. Kandidáti na členov Komisie sa predstavia parlamentným výborom, ktoré pôsobia v ich eventuálnych oblastiach zodpovednosti. Každý výbor sa potom stretne, aby vypracoval svoje hodnotenie odborných znalostí a výkonu kandidáta, a pošle ho predsedovi Parlamentu. Negatívne hodnotenie v minulosti podnietilo kandidátov, aby z postupu odstúpili. Úplná Komisia vrátane predsedu Komisie a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku musí byť schválená v jedinom hlasovaní Parlamentu.
Po schválení Parlamentom formálne vymenuje predsedu Komisie a komisárov Rada na základe kvalifikovanej väčšiny hlasov.
V prípade podstatnej zmeny týkajúcej sa rezortu počas funkčného obdobia Komisie, obsadenia uvoľneného miesta alebo v prípade vymenovania nového komisára po pristúpení nového členského štátu sú komisári, ktorých sa táto zmena týka, opäť vypočutí pred príslušnými výbormi.
Osvedčovanie nových poslancov EP
Osvedčenia o zvolení nových poslancov EP sa preskúmajú, aby sa potvrdilo, že nevykonávajú inú funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou poslanca Európskeho parlamentu. Nezlučiteľné funkcie zahŕňajú vykonávanie funkcie vo vláde alebo v parlamente členského štátu EÚ, Európskej komisii, na Súdnom dvore EÚ, vo vedení Európskej centrálnej banky, na Dvore audítorov a v Európskej investičnej banke. Zákaz výkonu funkcie poslanca EP majú aj aktívni úradníci inštitúcií EÚ alebo orgánov zriadených na základe zmlúv o EÚ na spravovanie prostriedkov Spoločenstva.
Keď sú výsledky volieb oficiálne, členské štáty oznámia mená zvolených poslancov do EP a predseda požiada príslušné orgány členských štátov, aby prijali potrebné opatrenia na zabránenie akejkoľvek nezlučiteľnosti funkcií.
Pred prijatím mandátu musia noví poslanci EP, ktorých zvolenie bolo oznámené Parlamentu, písomne vyhlásiť, že nezastávajú žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca EP. Toto vyhlásenie sa musí podať najneskôr do šiestich dní pred ustanovujúcou schôdzou Parlamentu.
Osvedčenia o zvolení za nových poslancov EP kontroluje ex post Výbor Parlamentu pre právne veci, ktorý vypracuje rozhodnutie založené na informáciách poskytnutých členskými štátmi. Rozhodnutie sa potom odovzdá predsedovi, ktorý informuje plénum počas nasledujúceho zasadnutia. Okrem kontroly osvedčení o zvolení Parlament takisto rozhoduje aj o akýchkoľvek sporoch podľa aktu z 20. septembra 1976 okrem tých, ktoré sú založené na vnútroštátnych volebných zákonoch.
Ak sa zistí, že poslanec vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom funkcie poslanca EP, Parlament „potvrdí uvoľnenie mandátu“.
