Nový pamätný deň OSN – spomienka a výzva. Píše Ján Figeľ

Na základe konsenzuálneho májového rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN je 22. august vyhlásený a po prvýkrát pripomínaný ako Medzinárodný deň spomienky na obete násilia založeného na náboženstve alebo presvedčení. Iniciatívu predložilo Poľsko na konci roku 2017, podporené Brazíliou, Irakom, Kanadou, Jordánskom, Nigériou, Pakistanom a USA.

Tento návrh má súvis s genocídou jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku zo strany teroristickej organizácie tzv. Islamského štátu ISIS, ktorá sa začala v severnom Iraku v auguste 2014, pred piatimi rokmi. Doteraz bolo v Iraku objavených vyše dvesto hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia. Za osobitnú drámu možno považovať situáciu Rohingov v Mjanmarsku a náboženských menšín v Afganistane, Pakistane, Indii, Číne, Severnej Kórei a vo viacerých afrických krajinách. V Nigérii skupiny fulanov zabíjajú a vyháňajú kresťanských roľníkov z ich pôdy, rastie teroristické hnutie Boho Haram v krajinách Sahelu.

V súćasnosti prenasledovanie a diskriminácia pre náboženské alebo pre sekulárne presvedčenie sú vo svete rozsiahle a majú rastúci trend. Pre milióny ľudí je to doslova otázka života a smrti. Vyše 70 štátov sveta kriminalizuje rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je trest smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú totalitné režimy, alebo ide o pôsobenie teroristických skupín alebo o davové útoky (pogromy).

Zlo, ktoré sa vo forme neľudského zaobchádzania, násilia a nenávisti súvisí nielen s chudobou a bigotným a mocenským zneužívaním náboženského cítenia. Súvisí aj s tým, že rozvinutý svet si pred problémami dlhodobo zakrýva oči, uši i ústa. Nevedomosť, ľahostajnosť a strach sú spojencami zla. Tam, kde títo “súrodenci” sú prítomní, tam je aj zlo veľmi udomácnené. Je dôležité preto zaujímať sa odianie vo svete, zvlášť o spravodlivosť pre všetkých – pre nevinne prenasledovaných i pre zločincov. Pre každého z nás sú dôležité základné práva ako výraz dôstojnosti človeka. Je potrebné dbať o tieto práva. O to viac je zodpovedné zastať sa práv tých, ktorí sú bez hlasu či bez obrany vo svete neľudského zaobchádzania, mučenia a likvidácie!

Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete, a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Višegradskej skupiny. Je to jeden zo spôsobov, ako pomôcť utečencom z Blízkeho východu pri návrate do svojich zničených sídiel a zároveň predchádzať podobným krízam v budúcnosti. Rozumná solidarita sa vyplatí. Táto agenda nie je o podpore náboženstiev, ale o podpore slobody myslenia, svedomia a náboženstva. Tá je potvrdením dôstojnosti človeka a predpokladom ďalších ľudských práv a spravodlivosti v každej krajine. Naša nedávna totalitná minulosť nám to stále pripomína.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Ján Figeľ.