Tempo rastu úverov domácnostiam sa spomalilo na jednocifernú úroveň

BRATISLAVA – Úvery domácnostiam v polovici tohto roka medziročne spomalili tempo rastu na 8,5 %. Podľa Národnej banky Slovenska ide o historicky najnižšie tempo, keď sa dostalo na jednocifernú úroveň. Avšak na druhej strane je rast podľa centrálnej banky v rámci EÚ naďalej druhý najvyšší.

„Tempo rastu zadlžovania postupne klesá, no aj tak patríme stále na popredné priečky v zadlžovaní sa v únii,“ doplnila analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. Ešte minulý rok bolo tempo rastu úverov poskytnutých obyvateľstvu podľa analytičky dvojciferné.

Najvýznamnejšiu položku úverov tvoria úvery na bývanie. Ich medziročný rast prvýkrát poklesol pod 10 %. Na konci júla to bol podľa Dovalovej rast na úrovni 9,83 %. Za pokračujúcim rastom úverov na bývanie je podľa centrálnej banky najmä priaznivá situácia na trhu práce a mimoriadne nízke úrokové sadzby. Na druhej strane, spomalenie rastu bolo ovplyvnené sprísňovaním úverových štandardov zo strany centrálnej banky, stagnáciou úrokových sadzieb v prvom polroku 2019 a rastúcim nasýtením úverového trhu.

Odkedy centrálna banka postupne zavádzala prísnejšie podmienky poskytovania, tak dynamika rastu úverov na bývanie začala podľa Dovalovej mierne spomaľovať. „Od júla tohto roku boli prísnejšie podmienky zavedené v plnom rozsahu a medziročný rast úverov na bývanie bol pod desiatimi percentami, pričom ešte v úvode roka bol rast na úrovni 11,3 %,“ skonštatovala Dovalová. Spotrebiteľské úvery zaznamenali podľa Národnej banky Slovenska ešte výraznejšie spomalenie, a to z takmer 10 % k júnu 2018 na 2 % k júnu 2019.

„Je rozhodne dobrou správou, že medziročne nastal pokles pod desaťpercentnú hranicu. Výrazným plusom je spomalenie rastu spotrebných úverov,“ povedal finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Podľa neho je logické, že pri raste miezd je nákupný apetít po novom bývaní enormne vysoký. „Regulátor by však aj v tejto situácii mal hľadať páky, ako ľudí motivovať k nastaveniu čo najnižších mesačných splátok. To je pri vysokom úverovom dopyte v zásade jediný nástroj, ako sa pripravovať na ochladenie ekonomiky a možný pokles príjmov v budúcnosti,“ povedal Búlik.

Úvery poskytnuté obyvateľstvu ku koncu júla predstavovali podľa Dovalovej sumu 36,947 mld. eur. Vklady boli vo výške 36,634 mld. eur. „To znamená, že Slováci mali z bánk viac peňazí požičaných, ako v banke uložených,“ povedala Dovalová.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk