Tanja Fajon: Dnes už nevidíme vážne hrozby, ktoré by ospravedlnili hraničné kontroly vnútri Schengenu

Šesť členských štátov Schengenu zaviedlo v roku 2015 v reakcii na migračné vlny hraničné kontroly na vnútorných hraniciach. Schengenský hraničný kódex však takéto výnimočné opatrenia povoľuje na dobu maximálne dvoch rokov.

Parlament je za to, aby štáty zavádzali hraničné kontroly len ako krajnú možnosť vo výnimočných situáciách. Poslanci chcú reformovať súčasné pravidlá a znížiť obdobie, počas ktorého možno vykonávať dočasné hraničné kontroly zo súčasných šiestich na dva mesiace. Tieto dočasné kontroly by sa podľa nich mohli predlžovať na maximálne rok a nie dva, ako je tomu teraz.

Parlament svoje požiadavky ohľadne reformy schengenských pravidiel sformuloval v uznesení zo 4. apríla 2019. No počas rokovaní s radou ministrov sa nepodarilo dosiahnuť kompromis. Po európskych voľbách bolo treba znovu potvrdiť stanovisko parlamentu. To sa stalo 24. septembra, keď výbor pre občianske slobody odhlasoval, že rokovania sa môžu začať znovu. No ešte predtým bude musieť vyjednávací mandát odobriť plénum.

Situáciu v rozhovore opisuje slovinská sociálna demokratka Tanja Fajon, ktorá mala túto legislatívu v parlamente na starosti už v predchádzajúcom volebnom období.

Niekoľko krajín EÚ udržuje kontroly na hraniciach vnútri Schengenu už viac ako tri roky, aj keď takého opatrenia môžu legálne trvať najviac dva roky. Ako k tomu došlo?

Šesť krajín schengenského priestoru – Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Švédsko, Nórsko a Francúzsko – predlžuje vnútorné hraničné kontroly už viac ako tri ruky. Využívajú na to rôzne konštrukcie a právne opodstatnenia. Povedala by som, že v súčasnej legislatíve existujú určité medzery.

Súčasné pravidlá sú teda nejednoznačné. Ktoré oblasti Schengenského hraničného kódexu navrhujete upraviť a prečo?

V našej správe k legislatívnemu návrhu požadujeme, aby boli stanovené jasné podmienky, z akých môžu štáty obnoviť hraničné kontroly. Na to sú potrebné prísnejšie pravidlá, aby bolo jasné, je ide naozaj o krajnú možnosť.

Aké okolnosti by teda ospravedlnili hraničné kontroly vnútri Schengenu?

Výnimočné situácie, ako sú napríklad veľké športové podujatia alebo migračné vlny, aké sme zažili pred pár rokmi. Ale dnes už nevidíme vážne hrozby, ktoré by ospravedlnili tieto hraničné kontroly, čo je v rozpore s tvrdeniami vlád niektorých členských štátov.

Šesť krajín Schengenu, ktoré uplatňujú vnútorné hraničné kontroly, už uviedlo, že ich predĺžia. Je takýto krok opodstatnený?

Takéto predĺženia nie sú opodstatnené a neexistujú ani žiadne dôkazy, ktoré by to potvrdzovali. Počas posledných rokov posunuli národné vlády limity súčasných pravidiel. Hraničné kontroly využívajú skôr na politické účely ako z nutnosti.

Kde možno očakávať hlavné nezhody s radou a komisiou?

Hlavným bodom sporu s komisiou je fakt, že my chceme obmedziť zavedenie hraničných kontrol na maximálne rok a len vtedy, ak existuje vážna predvídateľná hrozba. Zároveň chceme veľmi prísne záruky od národných vlád, s čím budú mať štáty skôr problém.

Dávame však jasne najavo, že hraničné kontroly môžu byť povolené len v prípade skutočnej potreby. Európania totiž Schengen vnímajú ako najväčší úspech integrácie, keďže vďaka nemu môžu slobodne cestovať. Ak stratíme Schengen, stratíme aj európsky projekt. Súčasná situácia poškodzuje naše hospodárstvo a komplikuje nám život.

• Hraničné kontroly po nepredvídaných udalostiach maximálne počas dvoch mesiacov. Dnes je to šesť.
• Vnútorné hraničné kontroly maximálne jeden rok. Dnes je možné ich vykonávať dva roky.

Tento rozhovor bol pôvodne publikovaný v novembri 2018 a aktualizovaný v septembri 2019 po hlasovaní vo výbore pre občianske slobody.