Monitor kultúrnych a tvorivých miest bol inšpiráciou pre miestne samosprávy v celej Európe

Komisia uverejnila druhé vydanie svojho Monitora kultúrnych a tvorivých miest. Ide o nástroj na porovnávanie a podporu kreatívneho a kultúrneho potenciálu európskych miest, ktorý je kľúčom k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti. Po úspechu prvého vydania (z roku 2017) aktuálne vydanie zachytáva súčasnú podobu európskeho kultúrneho a kreatívneho bohatstva v rozšírenej vzorke 190 miest v 30 krajinách vrátane Nórska a Švajčiarska. Monitor je dielom Spoločného výskumného centra (útvaru Európskej komisie pre vedu a poznanie). Jeho súčasťou je aj prepracovaný online nástroj, vďaka ktorému môžu mestá dopĺňať svoje vlastné údaje na spresnenie situácie a precíznejšie referenčné porovnávanie. 

Tibor Navracsics, komisár pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru, ktorý je zodpovedný za Spoločné výskumné centrum, vyhlásil: „Prvé vydanie Monitora kultúrnych a tvorivých miest zaznamenalo veľký úspech. Mestám na celom území Európy pomohlo lepšie využívať svoje kultúrne hodnoty, a tak zintenzívniť svoj rozvoj. Som presvedčený o tom, že druhé, rozšírené vydanie bude pre mestské orgány, kultúrne a kreatívne sektory i samotných občanov rovnako užitočné. Monitor je vynikajúcim príkladom toho, ako Spoločné výskumné centrum môže pomôcť tvorcom politiky zlepšovať kvalitu života občanov pomocou konkrétnych nástrojov vyvinutých na základe reálnych poznatkov.“ 

Kľúčové zistenia z druhého vydania:

• U konkrétnych skupín publika sa na popredných miestach rebríčka umiestnili Paríž (Francúzsko), Kodaň (Dánsko), Florencia (Taliansko) a v porovnaní s vydaním z roku 2017 najnovšie aj Lund (Švédsko).
• Počet pracovných miest v kultúrnych a tvorivých sektoroch rástol predovšetkým v mestách na severe a východe Európy: priemerný ročný nárast približne 12 % zaznamenala Budapešť (Maďarsko), Tallinn (Estónsko), Vilnius (Litva), Krakov a Vroclav (Poľsko), ako aj Tartu (Estónsko).
• Najlepšie makroregionálne výsledky dosahuje severná Európa. Západná Európa vedie v kategórii „kultúrna vitalita“, v tesnom závese nasleduje severná i južná Európa. Aj v kategórii „tvorivé hospodárstvo“ dominuje západná Európa, na druhom mieste je severná Európa. Najpriaznivejšiu dynamiku vytvárania pracovných miest možno pozorovať v mestách severnej a východnej Európy.
• V analyzovanej vzorke miest sú kultúrne stánky spravidla vzdialené polhodinu chôdze (alebo len päť minút jazdy na bicykli) od bydlísk obyvateľov Európy. Veľmi jednoducho sa k nim dá dostať verejnou dopravou.
• Finančnými prostriedkami z budúcich fondov EÚ na politiku súdržnosti by sa mohlo ďalej podporovať socio-ekonomické zbližovanie i územná súdržnosť so zameraním na kreatívne pracovné miesta a inováciu, dopravné prepojenia a správu, teda oblasti, kde stále existujú veľké rezervy.
• Vedúce kultúrne a tvorivé mestá viac prosperujú: medzi výsledkami hodnotenia kultúrnych a tvorivých miest a úrovňou príjmu daných miest existuje neprehliadnuteľný a pozitívny súvis.

Prvé vydanie Monitora kultúrnych a tvorivých miest bolo inšpiráciou pre miestne samosprávy v celej Európe. Napríklad Madrid (Španielsko) využil poznatky uvedené v monitore na lepšiu orientáciu, na ktoré kultúrne a tvorivé aktíva (napríklad pamiatky, múzeá, kiná, divadlá či galérie) zamerať svoju stratégiu tvorby značky hlavného mesta Španielska s cieľom zlepšiť svoje hodnotenie v medzinárodnom rebríčku. Výsledky tejto práce zhrnul v novom informačnom letáku („Madrid – fakty a čísla za rok 2018“) propagujúcom bohatý výber kultúrnych stánkov mesta. Győr (Maďarsko) využil poznatky z monitora na analýzu budúcich investičných potrieb. Okrem týchto poznatkov z monitora vyplynuli aj zistenia, ktoré hovoria v prospech rozhodnutia mesta prijať na roky 2019 – 2028 stratégiu kultúrnej a tvorivej ekonomiky, v ktorej si vytýčilo kľúčové opatrenia, ako napríklad vytvorenie priestorov na podporu kreativity pre umelcov či inkubačného centra dizajnu. Mesto Umeå (Švédsko) tento nástroj využilo na informovanie miestnych zainteresovaných strán o úlohe, ktorú zohrávajú investície do kultúry pri podpore udržateľného rastu.

Súvislosti

Monitor kultúrnych a tvorivých miest spustený v júli 2017, na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov meria kultúrny a tvorivý potenciál miest. Kvantitatívne údaje sa získavajú z 29 individuálnych ukazovateľov týkajúcich sa deviatich rozmerov politiky, ktoré odrážajú tri hlavné aspekty kultúrnej a socio-ekonomickej životaschopnosti mesta:

• „Kultúrnou vitalitou“ sa meria „pulz“ mesta z hľadiska kultúrnej infraštruktúry a účasti na kultúrnom živote.
• „Tvorivé hospodárstvo“ zachytáva mieru, v akej kultúrne a tvorivé sektory prispievajú k ekonomike mesta z hľadiska zamestnanosti a inovácie.
• „Stimulujúce prostredie“ predstavuje hmotné a nehmotné aktíva, ktoré mestám pomáhajú prilákať tvorivé talenty a stimulovať kultúrnu angažovanosť.

Novinky vydania z roku 2019:

• doplnilo sa 22 miest zo 14 členských štátov, ich celkový počet je teda 190,
• využili sa nové zdroje webových údajov (OpenStreetMap) na lepšie pochopenie dynamiky kultúrnej vitality Európy,
• nové poznatky z priestorovej analýzy kultúrnych stánkov pomáhajú dostať popri hospodárskom blahobyte do centra záujmu výskumu aj hľadisko sociálneho začlenenia.

Monitor slúži na podporu politiky EÚ v oblasti kultúry: bol východiskom posúdenia hospodárskeho vplyvu, ktoré tvorí základ Novej európskej stratégie pre kultúru z roku 2018 a je jedným z opatrení zahrnutých v „Európskom akčnom rámci pre kultúrne dedičstvo“, ktorých úlohou bolo pomôcť zaručiť trvalý vplyv Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018.

Monitor sa má aktualizovať každé dva roky.