EuropskeNoviny.sk
Moldavsko, jedna z najmenej známych krajín Európy, skrýva mnoho zaujímavostí, stojacich za zmienku. Takisto sa ale potýka s mnohými sociálnymi, ekonomickými či ekologickými výzvami, ktoré pomáha riešiť aj česká či slovenská republika v rámci svojej oficiálnej rozvojovej spolupráce. Pričom rozvojové projekty realizujú nielen mimovládky, ale aj univerzity či štátne výskumné ústavy, dokonca súkromné firmy.
Moldavsko ako neveľký vnútrozemský štát východnej Európy (rozlohou podobný Belgicku) s počtom obyvateľov menej ako 3,5 milióna, ukrytý v náručí Ukrajiny a Rumunska, sa považuje za najchudobnejšiu krajinu Európy. Takmer 15% percent populácie žije z menej ako 4,3 amerických dolárov na deň. Historická minulosť, poznačená nadvládou Ruska, exodus (najmä mladých) ľudí, značná korupcia či zamrznutý konflikt s Podnesterskom sú významnými i keď nie jedinými dôvodmi, prečo je Moldavsko prijímateľom rozvojovej pomoci, resp. spolupráce.
Skupina mladých ľudí z Katedry rozvojových a environmentálnych štúdií Univerzity Palackého v Olomouci mala toto leto možnosť túto krajinu spoznať počas terénnej exkurzie najmä z jej rozvojovej stránky. Pohybovali sa predovšetkým v hlavnom meste Kišiňove, kde sídlia mnohé neziskové organizácie, vládne orgány a medzinárodné inštitúcie. Vďaka ukážkam ich aktivít a diskusiám so zamestnancami a zamestnankyňami sa oboznamovali s rozvojovými problémami i potenciálmi tejto krajiny.
Pro-európske hodnoty sa striedajú s pro-ruskými
Vplyv Ruska už od počiatku 19. Storočia, a následná príslušnosť k Sovietskemu zväzu, sú v rôznych smeroch v Moldavsku prítomné dodnes. Mnoho ľudí napríklad hovorí po rusky, keďže krajina prešla silnou rusifikáciou. Výrazným prejavom je prítomnosť destabilizačného činiteľa: Podnesterskej moldavskej republiky. Politicky autonómny región, zaberajúci zhruba 17% rozlohy na východe Moldavska, oddelený riekou Dnester, je de facto samostatný štát –kontrolovaný separatistami, nad ktorým vláda v Kišineve nemá prakticky žiadnu kontrolu. V hlavnom meste Tiraspol (druhom najväčšom meste Moldavska) funguje paralelne druhá vláda, moldavčinu nahrádza iný úradný jazyk – ruština. Dokonca má vlastnú menu – podnesterský rubeľ (na zvyšnom území Moldavska je to moldavský leu).
Jedno z posledných socialistických území na svete vyhlásilo nezávislosť práve s podporou Ruska. Podobne tomu bolo v Gruzínsku v prípade Južného Osetska a Abcházska alebo v prípade Krymu na Ukrajine. Ide o strategické územie z dôvodu: prítomnosti ruskej menšiny, situovania centra priemyslu celého Moldavska či možnosti čierneho obchodu a pašeráctva.
Medzinárodná komunita nezávislé vyhlásenie Podnesterska, narúšajúceho územnú integritu, neuznáva, a naďalej ho považuje za súčasť Moldavska. Štát sa snaží od histórie sovietskej minulosti odbremeniť a prechádza postupnou transformáciou spoločnosti – ide teda o takzvanú tranzitnú krajinu. V tejto krehkej demokracii sa však pro-európske hodnoty ešte stále striedajú s tými pro-ruskými, čo spoločnosť do určitej miery rozdeľuje. Na území Moldavska sa nachádza i druhý autonómny región – Gagauzsko – s prevládajúcimi turecky hovoriacimi kresťanmi. V prípade Gagauzska však separatistické tendencie, usilujúce o nezávislosť, nie sú.
Pôsobenie medzinárodných inštitúcií v Moldavsku
Exkurzia z Univerzity Palackého sa neobišla bez návštevy medzinárodne významných inštitúcií, ako je Rozvojový program OSN (UNDP), asistujúci vo viac ako stosedemdesiatich krajinách sveta. Medzi priority UNDP v Moldavsku patrí odstraňovanie chudoby, zníženie nerovností či realizácia udržateľných cieľov rozvoja v dennom živote. Zameriava sa i na prechod na obnoviteľné zdroje energie, čo je v Moldavsku potreba, pretože takmer 75% energie pochádza z fosílnych palív. Rozvojový program OSN sa tu zaslúžil aj o založenie prvého národného parku.
V sídle Delegácie Európskej Únie v Moldavsku, momentálne zastúpenej slovenským diplomatom Petrom Michalkom, mladí ľudia diskutovali vzťah a približovanie sa Moldavska k EÚ.
Moldavská republika je spolu s ďalšími piatimi susednými a spriatelenými krajinami súčasťou susedskej politiky, tzv. Východného partnerstva. Dôležitým bodom debaty bola aj aktuálna politická situácia. Moldavsko totiž v júni prechádzalo intenzívnymi protivládnymi protestami a politickou zmenou.
V rámci neformálneho stretnutia s mládežou, ktorá má za sebou absolvovanie Európskej dobrovoľníckej služby (EDS), sa účastníci a účastníčky exkurzie dozvedeli o možnosti zapojiť sa do programu zahraničného dobrovoľníctva, podporovaného zo zdrojov EÚ. Priama skúsenosť dobrovoľníkov práve z Moldavska ich v tom podporila.
Partneri v oblasti rozvojovej spolupráce
O prioritách a skúsenostiach realizácie projektov v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce ČR v Moldavsku ako prioritnej partnerskej krajine sa diskutovalo s predstaviteľmi Veľvyslanectva ČR v Kišiňove. Česká rozvojová agentúra tu podporuje rozvojové projekty predovšetkým v štyroch sektoroch: udržateľné nakladanie s prírodnými zdrojmi, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, inkluzívny a sociálny rozvoj, plus dobrá správa vecí verejných.
Z hlavného mesta sa výprava vybrala aj do iných kútov krajiny a to najmä pomocou tzv. maršrutky – lokálneho minibusu – využívaného nielen vo východnej Európe. Komunitné projekty v neďalekom Tohatine, podporené českou Nadáciou Via ukázali rozvoj na mikroúrovni – prostredníctvom podpory miestnej samosprávy.
Návšteva v obciach Marculesti a Lunga na severe zase upozornila na to, že aj súkromný sektor má v rozvojovej sfére svoje miesto. Nielen mimovládne organizácie vedia implementovať rozvojové projekty v teréne, ale aj univerzity či štátne výskumné ústavy, dokonca privátne firmy. Projekt českej firmy Dekonta je zameraný na dekontamináciu pôdy a vody od ropných látok v oblasti bývalej sovietskej leteckej základne – letiska Markulešti, pre ktoré boli roky znečistené zdroje pitnej vody v okolitých obciach. Okrem rozsiahleho poškodenia životného prostredia šlo tiež o ohrozovanie zdravia miestnych obyvateľov. Desať rokov práce expertov z Dekonta v regióne vykazuje úspešné výsledky – studne boli vyčistené, odčerpaných bolo už 40 ton leteckého benzínu.
Masívny odliv (nielen mladých) mozgov
S pomocou neziskovej organizácie Charita ČR vznikli v Kišineve aj v meste Balti zdravotné a sociálne centrá, určené najmä seniorom. Slúžia na podporu a pomoc so zdravotníckou starostlivosťou, s domácimi prácami, so sociálnou interakciou, ale i s tréningom personálu, a tým pádom podporou zdravotného sektoru v krajine.
Starší ľudia zostávajú o samote a bez pomoci príbuzných aj pre obrovskú emigráciu z Moldavska. Vyľudňovanie začalo už v 90. rokoch minulého storočia kvôli ekonomickým problémom, spätým s rozpadom ZSSR.
Mladá práceschopná časť populácie nemá doma záväzky, a tak uteká do okolitých štátov, ako je Rumunsko a Rusko či iných štátov EÚ a často sa už nevracia naspäť. Vzdelaní mladí ľudia odchádzajú preč hneď po škole. Odchádza však aj časť obyvateľstva vo veku 30–50 rokov. Hnacím motorom odchodu je predovšetkým nedostatok pracovného uplatnenia a nedostatočná podpora podnikania v domovine, ako aj vidina lepšieho života v cudzine. Až 58% moldavských obyvateľov je totiž bez práce a priemerný plat je len okolo dvesto eur na mesiac.
Čo je najhoršie, zostávajúci rodinní príslušníci (často najmä deti) sa musia zaobísť celé mesiace bez ich prítomnosti. Príbuzní a celý štát sa stávajú zároveň závislými od tzv. remitencií – finančných prostriedkov ekonomických migrantov, zasielaných do krajiny pôvodu.
Tento masívny exodus mení ráz celého štátu, ovplyvňuje jeho udržateľnosť a existenciu do budúcna. Odhaduje sa, že ak emigrácia bude pokračovať v tom istom tempe ako doteraz, do roku 2050 odíde až polovica občanov.
Dôležitosť poľnohospodárstva, najmä vinárstva
Moldavsko je rovinatá krajina (najvyšší bod má len okolo 430m) s úrodnou černozemou a kontinentálnym podnebím, avšak bez významných nerastných zdrojov a priemyslu. Ekonomika sa preto orientuje do veľkej miery na poľnohospodárstvo. Nezanedbateľné postavenie má spracovanie hrozna na víno. Táto stovky až tisícky rokov stará tradícia je lákadlom pre turistov a Moldavsku sa právom hovorí i vinársky raj.
Jednou z najväčších turistických atrakcií sú vínne sklady, ktorých je tu hneď niekoľko a nemali by byť pri návšteve Moldavska opomenuté. Medzi najznámejšie miesto patrí Milestii Mici, ktoré sa vďaka dĺžke svojich podzemných chodieb zaslúžilo o prvenstvo na svete a zápis do Guinessovej knihy rekordov. Skupina z Olomouca mala možnosť nazrieť maršrutkou aj do podzemia tohto svetového unikátu.
Česká i Slovenská republika sa zameriava i na podporu poľnohospodárstva, a to najmä toho ekologického. Napríklad Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský (ÚKZUZ) pomáha so zavedením kontroly a certifikácie ekologických produktov a harmonizáciou sektoru ekologického poľnohospodárstva s európskymi právnymi predpismi. Česko sa snaží i o podporu organických výrobkov na domácom ako i zahraničnom trhu. Slovensko podporuje export moldavských vín na naše trhy a výmenu skúseností v danom priemysle.
Poľnohospodársky ráz krajiny však prináša i svoju daň. Kvôli intenzívnemu vyklčovaniu lesov ich na celom území zostalo menej ako 10%. S environmentálnym konzultantom Andreiom Isaacom z hnutia Ecovisio mali účastníci a účastníčky exkurzie možnosť diskutovať o tomto a ďalších pálčivých problémoch, spätých s ochranou životného prostredia. Jednou z aktivít hnutia je i založenie ekologického edukačného centra a eko-komunity v obci Riscova blízko Kišiňova, ktoré sa sústreďuje na témy udržateľného života: ekologické poľnohospodárstvo a stavebníctvo, energetická efektivita, znižovanie odpadu a komunitný život.
Turistický potenciál do budúcna
I keď Moldavsko zatiaľ nepatrí k príliš vyhľadávaným turistickým destináciám v Európe, má rozhodne čo ponúknuť. Úžasne chutné víno, veľká pohostinnosť, tradičná kuchyňa, historické a prírodné zaujímavosti budú vábiť turistov čoraz viac. Okrem vínnych skladov stoja za zmienku i spirituálne a pútnicke miesta, kláštorné komplexy ako je napríklad Orheiul Vecchi a Saharna. Rozvoj cestovného ruchu môže pozdvihnúť krajinu, prilákať investorov, vytvoriť toľko potrebné pracovné miesta a udržať tak doma stále odchádzajúcich ľudí.
Na záver plne nabitého programu exkurzie čakalo skupinu stretnutie so slovenským rozvojovým diplomatom, Marošom Kramárom, ktorý priblížil spoluprácu Slovenska a Moldavska. SR odvádza kvalitnú prácu, cenenú miestnymi partnermi predovšetkým v oblasti vody a sanitácie. Málokde v krajine je totiž dostupná pitná voda. Česko a Slovensko ako post-socialistické republiky s bohatými transformačnými skúsenosťami majú v rámci rozvojovej spolupráce čo ponúknuť krajinám ako Moldavsku a pomôcť im popasovať sa s výzvami, ktorým čelia.
Exkurzia bola pre mladých ľudí z Univerzity Palackého obohacujúcim zážitkom – profesne i osobne. Vidieť lokálne potreby, neprehliadnuť prekážky a spoznať reálne dopady rozvojových projektov cez stretnutia s realizátormi, ako i prijímateľmi rozvojovej pomoci, resp. spolupráce je omnoho ľahšie z terénu než zo školskej lavice. Prepojenie teórie s praxou a znalosť miestneho kontextu je predsa len dôležitým aspektom rozvojovej spolupráce.
Text: Zuzana Daubnerová, Foto: Zuzana Daubnerová a Veronika Miklíková, študentky Mgr. štúdia Medzinárodných rozvojových štúdií na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií PřF Univerzity Palackého v Olomouci
Poznámka: Tento článok, rovnako ako aj terénna exkurzia do Moldavska a celý trojročný projekt globálneho rozvojového vzdelávania s názvom “Rozvojová pomoc na vlastné oči” z dielne Katedry rozvojových a environmentálnych štúdií (KRES) PřF UP v Olomouci bol kofinancovaný zo zdrojov Českej rozvojovej agentúry (ČRA).
