Európska migračná agenda po štyroch rokoch: Žiadna krajina nedokáže túto zložitú situáciu riešiť sama

Pred októbrovým zasadnutím Európskej rady Komisia predložila správu o kľúčovom pokroku, ktorý sa dosiahol od roku 2015 v rámci Európskej migračnej agendy. Zameriava sa pritom na kroky, ktoré EÚ prijala od poslednej správy o pokroku z marca 2019. Stanovuje v nej aj tie oblasti, na ktorých treba ďalej pracovať, aby sme sa dokázali vyrovnať so súčasnými i budúcimi výzvami v oblasti migrácie.

Vysoká predstaviteľka EÚ a podpredsedníčka Komisie Federica Mogheriniová v tejto súvislosti uviedla: „V posledných rokoch sme od základu vytvorili vonkajšiu migračnú politiku EÚ. Nadviazali sme nové partnerstvá a posilnili už existujúce, počínajúc Africkou úniou a OSN. Spolu zachraňujeme životy a chránime ľudí v núdzi tým, že poskytujeme možnosti legálnej migrácie, riešime faktory, ktoré vedú k migrácii, a bojujeme proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi. V posledných rokoch sa potvrdilo, že žiadna krajina nedokáže túto zložitú situáciu riešiť sama. Iba vzájomnou spoluprácou a spoločnými silami sa dokážeme s týmito globálnymi výzvami vyrovnať účinným, humánnym a udržateľným spôsobom.“

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos doplnil: „Posledné roky ukázali, že len spolu ako Únia dokážeme čeliť mimoriadnym okolnostiam. Spoločne sme položili štrukturálne a operačné základy komplexného európskeho migračného systému, ktorý nielen účinne reaguje a prináša výsledky, ale zároveň podporuje solidaritu a zodpovednosť. Hoci je pred nami ešte veľa práce a situácia je naďalej nestabilná, sme oveľa lepšie pripravení ako v roku 2015.“

Keď v roku 2015 vypukla migračná kríza, EÚ prijala rýchle a rázne kroky, aby sa s mimoriadnymi výzvami vyrovnala spoločnými európskymi riešeniami. V posledných štyroch rokoch sa položili základy robustnej spoločnej migračnej politiky EÚ a zaviedli sa nové nástroje a postupy na účinnú koordináciu a spoluprácu. EÚ je lepšie ako kedykoľvek predtým vybavená na poskytovanie operačnej a finančnej podpory členským štátom, ktoré čelia tlaku, na riadenie vonkajších hraníc a spoluprácu s partnerskými krajinami mimo EÚ. Na dokončenie tejto úlohy a vytvorenie skutočne nadčasovej, účinnej a odolnej migračnej politiky EÚ však treba vyvinúť ďalšie úsilie.

Významný pokrok k vytvoreniu silnej a účinnej politiky EÚ v oblasti riadenia migrácie

V posledných piatich rokoch Komisia neúnavne pracovala na vybudovaní silnejšej migračnej politiky EÚ. Zameraním sa na prioritné oblasti sa nám podarilo prejsť od krízového režimu k vytvoreniu štrukturálnych riešení, vďaka ktorým bude Európa lepšie pripravená na prípadné budúce migračné výzvy, tak zo strednodobého, ako aj dlhodobého hľadiska.

Solidarita a podpora členských štátov: EÚ teraz spolupracuje s členskými štátmi užšie ako kedykoľvek predtým, a to uplatňovaním prístupu založeného na problémových oblastiach (hotspotoch) a s podporou agentúr EÚ, v rámci čoho v teréne pôsobí viac ako 2 300 pracovníkov. Cieľom je lepšie riadenie migrácie, posilnenie vonkajších hraníc, záchrana životov, zníženie počtu neregulárnych príchodov a zabezpečenie účinných návratov. Kľúčovým výsledkom sa ukázalo najmä zavedenie koordinačných procesov a operačných štruktúr priamo na mieste. Tieto procesy a štruktúry budú fungovať aj naďalej.

Intenzívnejšia spolupráca s partnerskými krajinami prináša výsledky: EÚ intenzívnejšie spolupracuje s partnermi mimo Európy na riešení základných príčin neregulárnej migrácie, pri ochrane utečencov a migrantov i podpore pre hostiteľské komunity. Suma 9,7 miliardy eur, ktorá sa na tento účel zmobilizovala, nemá obdoby. Pochádza predovšetkým z trustového fondu EÚ pre Afriku, trustového fondu pre Sýriu a nástroja pre utečencov v Turecku, v rámci ktorého sa už pridelilo 97 % zo sumy 6 miliárd eur. Podpora EÚ sa zameriava aj na odolnosť, stabilitu, hospodárske a pracovné príležitosti. K zlepšeniam došlo aj pri spolupráci s partnerskými krajinami v oblasti návratu, pričom dohody o návrate a readmisii sa uzavreli už s 23 z nich.

Základy pre budúce jednoznačné a spravodlivé pravidlá v oblasti azylu:Jedným z najjednoznačnejších ponaučení, ktoré vyplynuli z krízy v roku 2015, bola potreba reformy spoločného európskeho azylového systému. Komisia predložila všetky potrebné návrhy na vytvorenie uceleného a udržateľného rámca EÚ pre migráciu a azyl. Pri piatich zo siedmich návrhov sa síce dosiahol pokrok, reforma však dosiaľ nebola dokončená a stále chýba aj spoločný prístup k zabezpečeniu spravodlivého, efektívnejšieho a udržateľného azylového systému.

Výrazný pokrok v oblasti bezpečných a legálnych možností: Členské štáty vynaložili v posledných piatich rokoch dosiaľ najväčšie kolektívne úsilie o presídlenie, pričom sa im podarilo presídliť takmer 63 000 osôb. Svoj záväzok a odhodlanie zaistiť kontinuitu tohto úsilia EÚ v budúcnosti potvrdili tým, že odpovedali na výzvu Komisie, aby v roku 2020 pokračovali v presídľovaní, a zaviazali sa poskytnúť už približne 30 000 miest na presídlenie.

Ďalšie úsilie a okamžité kroky v kľúčových oblastiach

Celková migračná situácia na všetkých trasách sa síce vrátila na úrovne spred krízy, keďže počet príchodov bol v septembri 2019 približne o 90 % nižší ako v septembri 2015, zostáva však nestabilná a geopolitický vývoj prináša nové výzvy pre EÚ. Treba ďalej pracovať na riešení naliehavých kľúčových problémov a dosiahnuť pokrok pri prebiehajúcich aktivitách. Ide najmä o:

• naliehavé opatrenia na zlepšenie podmienok vo východnom Stredozemí: Hoci grécke orgány podnikli v posledných mesiacoch kroky na zmiernenie tlaku na ostrovoch, čo zahŕňa hlavne novú stratégiu prijímania a nové azylové opatrenia, nárast počtu prichádzajúcich migrantov privádza tento preťažený systém na pokraj jeho možností. Vyhlásenie EÚ a Turecka síce naďalej prináša konkrétne výsledky, ale opätovný migračný tlak v Turecku a nestabilita v širšom regióne stále vyvolávajú znepokojenie. Preto treba urýchlene prijať opatrenia na zlepšenie podmienok prijímania, zvýšiť počet presunov z ostrovov do kontinentálneho Grécka, ako aj počet návratov na základe vyhlásenia EÚ a Turecka. Komisia zároveň intenzívnejšie podporuje Cyprus, ktorý momentálne čelí nárastu v počte príchodov.
• väčšiu solidaritu pri pátraní a záchrane: Napriek snahám o pátranie a záchranu na mori stále dochádza k stratám na životoch a ad hoc premiestňovanie koordinované Komisiou jednoznačne situáciu z dlhodobého hľadiska nerieši. Komisia je naďalej odhodlaná spolupracovať s členskými štátmi a podporovať ich pri prijímaní dočasných opatrení uľahčujúcich vylodenie migrantov po pátracej a záchrannej operácii v Stredozemnom mori, zároveň však vyzýva aj ďalšie členské štáty, aby prejavili solidaritu. Takéto opatrenia by mohli byť inšpiráciou pre riešenie migračných tokov v iných častiach Stredozemia.
• urýchlenie evakuácií z Líbye: Situácia v Líbyi naďalej zostáva vážnym problémom. Po násilnom konflikte, ktorý v apríli 2019 vypukol v Tripolise a jeho okolí, musí trojstranná osobitná skupina EÚ, Africkej únie a OSN ešte intenzívnejšie pomáhať pri zaisťovaní prepustenia zadržiavaných migrantov, uskutočňovaní dobrovoľných návratov (doteraz 49 000 návratov) a evakuácii tých najzraniteľnejších (viac 4 000 evakuovaných osôb). Členské štáty musia neodkladne zvýšiť počet presídlení a urýchliť ich tempo v rámci mechanizmu núdzového tranzitu v Nigeri, ktorý sa realizuje v spolupráci s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR), a podporovať tento novovytvorený mechanizmus v Rwande.