Nespustenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom označili europoslanci za strategickú chybu

Parlament vyjadril hlboké sklamanie nad neschopnosťou hláv štátov a vlád Európskej únie dosiahnuť na samite v dňoch 17. – 18. októbra dohodu na spustení prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. Stalo sa tak prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia, ktoré plénum schválilo pomerom hlasov 412 (za): 136 (proti): 30 (zdržalo sa hlasovania).

Poslanci kritizovali lídrov Francúzska, Dánska a Holandska, ktorí rozhodnutie o zahájení rozhovorov zablokovali. Obe krajiny západného Balkánu vynaložili podľa zákonodarcov značné úsilie a spĺňajú požiadavky na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.

Parlament v uznesení ocenil napríklad kroky Severného Macedónska zamerané na vyriešenie otvorených bilaterálnych otázok so susednými krajinami. Poslanci tiež privítali nedávnu reformu súdnictva v Albánsku.

Strategická chyba

Parlament zdôraznil, že neprijatie žiadneho rozhodnutia zo strany lídrov členských štátov je strategickou chybou, ktorá poškodzuje dôveryhodnosť Európskej únie a vysiela negatívny signál ďalším potenciálnym kandidátom na vstup do EÚ. Tento krok zároveň podľa poslancov umožní iným zahraničným aktérom, ktorých činnosť nemusí byť v súlade s hodnotami a záujmami EÚ, užšiu spoluprácu s Albánskom a Severným Macedónskom.

Prípadná reforma procesu rozširovania EÚ, ktorú presadzujú niektoré členské štáty, by nemala zdržiavať krajiny spĺňajúce požiadavky na začatie prístupových rokovaní, uvádza sa v uznesení. Schválený text tiež zdôrazňuje, že kandidátske krajiny musia byť posudzované podľa ich výsledkov na základe objektívnych kritérií, nie podľa domácej politickej agendy jednotlivých členských štátov.

Nastal čas na začatie prístupových rozhovorov

Parlament vyzval členské štáty, aby voči Albánsku a Severnému Macedónsku preukázali zodpovednosť a na svojom nadchádzajúcom zasadnutí jednomyseľne prijali kladné rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní. Poslanci zároveň presadzujú, aby v regióne západného Balkánu posilnil svoju činnosť zameranú na podporu demokracie aj samotný Európsky parlament, ktorý by mal pomôcť miestnym parlamentom stať sa hnacou silou demokratických reforiem vo svojich krajinách.