EuropskeNoviny.sk
Hoci človek postupne osídlil aj tie najnehostinnejšie kúty planéty, vždy ho fascinovali výšky. Chcel ich objaviť, poznať a napokon dobyť. Alpské horstvá so zvrásnenou stámiliónovou históriou a striedaním klimatických fáz večného ľadu a topenia sú stále tu: ako svedkovia času s garanciou istôt, aj ako symbol rešpektu a bázne. Sú to miesta, kde sa možno dotknúť oblohy a zažiť pocit, pre ktorý sú tí najodvážnejší ochotní veľa riskovať.
Na oblohe krúži orlosup bradatý s trojmetrovým rozpätím krídel a do vzduchu sa vznesie jediným mávnutím. Vďaka programu ochrany druhov v celoeurópskom kontexte sú tieto vtáky späť, v Alpách našli domov a pri troche šťastia a trpezlivosti možno obdivovať ich majestátny let. V tejto monumentálnej kulise sa v roku 1986 uskutočnil najúspešnejší projekt na záchranu druhov. Takmer sto rokov od jeho vyhubenia vypustili ochranári do voľnej prírody štyri orlosupy ako základ novej alpskej populácie.
K vyhliadke cez Hochalpenstrasse
Dnes ich je v regióne, do ktorého patria Glocknerlady, Kilian a Fortuna, okolo šesťdesiat. Dobre sa tu cítia aj orly skalné, ktorých je tu okolo 40 párov, v lete asi sto kusov. Ale aj supy bielohlavé, svište a kamzíky – tie možno sledovať aj v oblasti obľúbenej vyhliadky cisára Františka Jozefa, kde sa dá dostať po populárnej Hochalpenstrasse, jednej z najkrajších alpských poznávacích ciest. Raz úzka, raz široká, plná zákrut, ktoré sú však dobre klopené, kde sa stúpanie strieda s klesaním. Obľúbený cieľ horského putovania cisára najmä v časoch jeho mladosti je aj dnes pre tisíce návštevníkov mimoriadne malebnou odmenou.
Rakúska inšpirácia nielen pre Európu
V týchto alpských výškach našlo svoj domov asi 10 000 druhov živočíchov, medzi nimi asi polovica cicavcov, vtákov, hlodavcov i obojživelníkov vyskytujúcich sa na celom rakúskom území. V lete cestu spríjemňujú motýle, ktorých je tu okolo 700 druhov. Prax ochrany sa uskutočňuje od údolí až po štíty, pre každého je tu miesto na život. Aj človek je vítaným návštevníkom, pokiaľ si nechce všetko a dodržiava pravidlá. Kde sa vybrať? Ani mimoriadne vnímavý turista nemá šancu spoznať reprezentatívnu vzorku z 3 000 kilometrov chodníkov rôznej náročnosti a šesťdesiatich veľkoryso vybudovaných tematických okruhov s najrozličnejšími zastávkami, oddychovými zónami a múzeami v prírode. Aj v tomto je Rakúsko obrovskou inšpiráciou nielen pre Európu.
Míľniky rozvoja cestovného ruchu
S ochranármi však možno odhaliť aj neviditeľné veci. Vďaka Emmanuelovi Eggerovi, ekológovi a odborníkovi na ľadovce sme zažili a videli to, čo bežný turista neuvidí. Jednou z najzaujímavejších možností je Kalser Glöcknerstrasse – vybudovali ju koncom 70. rokov minulého storočia a po dokončení sa stala dôležitým míľnikom rozvoja turistického ruchu a prosperity celého regiónu. Cesta je dostupná aj pre terénne autá a vedie do malebného Ködnitztalu, ktorý patrí medzi najkrajšie horské údolia v Tirolsku. Priamo z parkoviska na konci cesty si možno užiť výhľady na Grössglockner. Ideálnym a obľúbeným východiskovým bodom v lete i v zime na horské túry, zdolávanie vrcholov i menej náročnú turistiku je Lucknerhaus s kuchyňou a so 40 lôžkami pre tých, ktorí to majú namierené vyššie.
Všetko je v réžii prírody
Tu je všetko je tak, ako si to príroda režíruje: piesok, dohladka obrúsené menšie kamene, skaly i obrovské balvany, ktoré prúd strháva so sebou, chránené živočíchy a rastliny, v tiesňavách ryby. Pri odpočívadlách pozorujeme horské pramene rútiace sa z vrcholov trojtisícoviek a z chladu vody z ľadovcov, ktorá sa predáva v supermarketoch v balených fľašiach a ktorú pijeme z dlaní, tŕpnu zuby… A ďalší silný, no hrejivejší dojem: v prvej tretine túry, ešte pri komfortnejšom stúpaní sme stretli skupinku turistov, v ktorej bol očividne rovnocenným členom muž na špeciálne upravenom terénnom invalidnom vozíku. Bolo vidieť, že je šťastný…
Fantómové kamzíky a groteskné svište
Počasie vyšlo – v týchto nadmorských výškach je to základná podmienka absolvovania akejkoľvek cesty či výpravy – a tak sme si mohli pri odpočívadlách urobiť zastávky – plánované aj neplánované. Emmanuel, ktorý udával tempo, zrazu urobil veľavravné gesto smerom k oblohe, no okrem úbočí zjazvených kamennými vodopádmi a masívnych vrcholov nebolo vidieť nič. Neuveriteľne rýchlo zložil ďalekohľad a postavil ho na skladaciu konštrukciu. Uvideli sme ich v plnej kráse! Pár kamzíkov, o niekoľko stoviek metrov ďalší a potom ďalších šesť statných kusov. Sú rýchle, splývajúce s prostredím, trochu ako fantómy. Groteskné svište bolo treba hľadať pozornejšie, sú hravé a pripomínajú mláďatá v detskej ríši.
Príroda pre všetky zmysly
Vysoké Taury sú najvyššie pohorie v Alpách východne od Brennerského priesmyku a zároveň najvyššie pohorie v Rakúsku, no sú menej známe ako tie v okolí Salzburgu alebo Innsbrucku. Pýšia sa však najvyšším vrcholom Grössglockner, ktorý má 3 798 metrov. Park sa nachádza na rozhraní Korutánska, Salzburska a Tirolska. Na ochranu prírody v tejto časti parku dohliadajú rangeri, každý z nich sa venuje konkrétnej oblasti. Náš Emmanuel v zime funguje aj ako člen protilavínovej skupiny a podieľa sa na tvorbe ekologických projektov pre školy. Prototyp horského vodcu: úsporný vo vyjadrovaní, rýchly a rozhodný. To, že má cez päťdesiat, by mi ani nenapadlo.
Vytvorenie národného parku je výzva
Vysoké Taury sú aj najväčším národným parkom na území strednej Európy. Už po I. svetovej vojne mali ochrancovia prírody záujem vybudovať takúto zónu. Vyhlásený bol v roku 1983, potrebné zákony prijalo Salzbursko a Korutánsko, Tirolsko až o niekoľko rokov neskôr. Bol to zdĺhavý proces, pretože pozemky na tomto území sú v rukách súkromných vlastníkov. Nie každý súhlasil so zaradením svojich pozemkov do tohto statusu, preto sú aj hranice s rozlohou 1 800 km2 poriadne kľukatá čiara. Majitelia majú isté výhody z toho, že súhlasili so začlením pozemkov do parku – napríklad nižšie poplatky za elektrinu, nárok na odškodnenie v prípade vyčíňania živlov či úhynu zvierat. Inak neexistujú obmedzenia pri kosení, používaní vody z prameňov alebo pri získavaní drevnej hmoty. Výrub stromov však konzultujú so správou parku.
Migrujúci medveď zo Slovinska
Mimochodom – čo s útokmi dravcov – ako sú vlky, rysy či medvede? „V praxi sa tento druh odškodnenia prakticky nevyužíva, pretože v parku máme momentálne jediného návštevníka, medveďa hnedého, ktorý nám sem migruje raz ročne zo Slovinska. Nemáme tu rysy ani vlky. Z teritória zmizli ešte v devätnástom storočí – aj kvôli tomu, že napádali poľnohospodárske zvieratá. Ani dnes nemá nikto záujem, aby sa na naše územie umelo nasadili. Príroda si s tým dokázala poradiť a o zdravú faunu v parku sa dnes starajú len orly a orlosupy. Je ich tu akurát a dokonale nahradili prírodných predátorov, orly zver ulovia a supom zostanú zvyšky.“
Viac ako tri stovky ľadovcov
Ide nielen o rozsiahle územie, ale aj o mohutný a rešpekt vzbudzujúci prírodný potenciál. Prekvapilo ma, že v Hohe Tauern sa nachádza 342 trvalých ľadovcov s plochou 130 km2, 280 riek – z nich 57 vyviera v ľadovcoch – a 26 väčších trvalých vodopádov. Okrem toho je tu 551 horských jazier s rôznou plochou. Park je celoročne prístupný a turisti môžu využívať všetky horské chodníky – o údržbu sa starajú spoločne vlastníci pozemkov a správa parku s dobrovoľníkmi. Ich údržba je pre majiteľov výhodná, pretože sú totožné s cestami, kadiaľ zvážajú seno, drevo alebo ženú dobytok. Ide o vzájomnú pomoc a symbiózu.
Lavíny úradujú každú zimu
A čo hrozba lavín? Príroda sa pomaly ukladá na odpočinok, o chvíľu je tu ich čas. „Správa parku upozorňuje na lavínové nebezpečenstvo, každý môže podniknúť výstup kedykoľvek a kamkoľvek, no musí rešpektovať upozornenia. Na výstup na štíty je potrebný horský sprievodca. Každý turista musí mať zdravotné poistenie pre prípad zranenia. Suma za zásah záchranárov môže byť vysoká a pri použití techniky alebo vrtuľníka sa vyšplhá aj na niekoľko tisíc až desaťtisíc eur. Horské chodníky u nás však „nezamykáme“ ako napríklad u vás na Slovensku,“ konštatuje náš sprievodca.
Financie zo štátnych i európskych zdrojov
Zaujíma ma financovanie prevádzky parku. To, čo je ekologické, je v konečnom dôsledku ekonomické. Ako funguje ekonomika? „Ochrana nášho národného parku je financovaná z viacerých zdrojov – okolo 37 percent predstavujú štátne subvencie, 32 percent Spolková krajina Tirolsko, 12 percent ide zo zdrojov Európskej únie a 11 percentami sa podieľame z vlastných zdrojov našimi aktivitami,“ vymenúva Emmanuel.
Pomaly zostupujeme, chceme to stihnúť do západu slnka. Človek má po kilometroch stúpania v redšom vzduchu pocit, že sa pri ceste dolu vznáša. Panoráma ľadovcov sa pomaly farbí do tmavej sivej, príroda hrá všetkými farbami. Striedanie plôch lesa, potokov a čistiniek pôsobí stále neskazene a čisto. A také je tu všetko – vzduch, voda, pôda… Príroda i ľudia.
Aké sú kolísky alpinizmu?
– V roku 1761 bol zdolaný prvý ľadovcový štít Ankogel vysoký 3 251 m, ktorý založil v tejto oblasti tradíciu horolezectva. Národný park Hohe Tauern ponúka tematické chodníky, treky a horolezecké výstupy podľa odstupňovanej náročnosti.
–V roku 1872 bol v USA založený prvý Národný park Yellowstone. Myšlienka ochrany prírodného dedičstva sa začala šíriť po celom svete. Odvtedy vzniklo takmer 3 000 národných parkov.
-Vznik národného parku Vysoké Taury sa datuje do roku 1981, Alpský spolok však začal o tejto myšlienke uvažovať už koncom 19. storočia. Vznikol v roku 1862 vo Viedni, členovia najprv spravovali územia, stavali horské chaty, udržoval chodníky a postupne presadzovali snahy o vytvorenie národného parku.
