Paolo Gentiloni, Valdis Dombrovskis a Nicolas Schmit
Paolo Gentiloni, Valdis Dombrovskis a Nicolas Schmit. PHOTO: © European Union.

Eurokomisár Dombrovskis: Potrebujeme, aby krajiny EÚ posilnili svoju odolnosť voči nastávajúcim globálnym rizikám

Komisia Ursuly von der Leyenovej začala nový cyklus európskeho semestra, ktorý je prvým počas jej mandátu. Predstavila obnovenú a ambicióznu stratégiu, ako podporiť rast konkurencieschopnej a zároveň udržateľnej ekonomiky, ktorá bude slúžiť ľuďom aj planéte.

Vízia predsedníčky Ursuly von der Leyenovej, ktorú načrtla vo svojich politických usmerneniach, tak našla konkrétnu podobu v ročnej stratégii udržateľného rastu. Jej cieľom je vytýčiť smer pre hospodársku politiku a zamestnanosť EÚ a spraviť z udržateľnosti a sociálneho začlenenia neoddeliteľnú súčasť hospodárskych politík EÚ v súlade s cieľmi zakotvenými v novej rastovej stratégii Komisie – v európskom ekologickom dohovore. Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa v Európe aj naďalej rozvíjali najpokrokovejšie systémy sociálneho zabezpečenia na svete, aby sa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a dynamickým centrom inovácií a konkurencieschopného podnikania. Zároveň poskytne Európe nástroje, aby mohla zvýšiť úsilie o sociálnu spravodlivosť a prosperitu. Zo širšieho hľadiska pomôže stratégia udržateľného rastu EÚ a jej členským štátom dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré táto Komisia po prvýkrát začlenila do európskeho semestra.

Valdis Dombrovskis, podpredseda Komisie zodpovedný za hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, povedal: Náš hospodársky model práve prechádza hĺbkovou premenou. Zmena klímy, digitalizácia a demografická zmena si vyžadujú prispôsobenie hospodárskej politiky, aby mohla Európa naďalej pôsobiť na svetovom javisku ako konkurencieschopná sila a aby sa jej to darilo udržateľným a spravodlivým spôsobom. Zároveň potrebujeme, aby krajiny EÚ posilnili svoju odolnosť voči nastávajúcim globálnym rizikám. Vyzývam krajiny s fiškálnym priestorom, aby ďalej zvyšovali investície, a krajiny s vysokým dlhom, aby ho znížili.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Dnes sa stala transformácia orientovaná na zmenu klímy pevnou súčasťou našej správy hospodárskych záležitostí. Pretože keď hovoríme, že európsky zelený dohovor je našou novou stratégiou rastu, myslíme to vážne. Jednou z mojich najvyšších priorít v prvom roku mandátu bude zapracovať ciele OSN v prospech udržateľného rozvoja do európskeho semestra. Je nesmierne dôležité, aby sme túto zásadnú zmenu v tvorbe hospodárskych politík úspešne zvládli.“

Nicolas Schmit, komisár pre pracovné miesta a sociálne práva, uviedol: „Súčasťou novej stratégie sú zásady boja proti nerovnosti a vzostupná hospodárska a sociálna konvergencia, zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv. Hoci máme rekordne vysokú zamestnanosť, nerovnosti pretrvávajú. Vzhľadom na rýchlo sa meniaci svet a hospodárstvo závislé od inovácie musíme zjednodušiť prístup na trh práce a zvýšiť investície do zručností ľudí, ktorí sa potrebujú prispôsobiť digitálnej a zelenej transformácii – najmä tých najzraniteľnejších z nich. Sociálna spravodlivosť sa musí stať integrálnou súčasťou každej pracovnej iniciatívy.“

Ročná stratégia udržateľného rastu zahŕňa štyri vzájomne prepojené a podporujúce sa rozmery, ktoré sa zameriavajú na riešenie dlhodobých výziev. V zmysle týchto rozmerov by sa mali vo všetkých členských štátoch uskutočňovať štrukturálne reformy, politiky zamestnanosti, investície a zodpovedné fiškálne politiky, aby sme vybudovali hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí aj planéty. Ide o tieto štyri rozmery:

  • environmentálna udržateľnosť,
  • zvyšovanie produktivity,
  • spravodlivosť a
  • makroekonomická stabilita.

Európsky semester bude klásť väčší dôraz na environmentálnu udržateľnosť a členským štátom poskytne osobitné usmernenia, kde sú štrukturálne reformy a investície do udržateľného hospodárskeho modelu najviac potrebné. Politické usmernenia v rámci európskeho semestra zároveň pomôžu zvýšiť produktivitu: zamerajú sa na investície a štrukturálne reformy s cieľom podporiť výskum a inovácie, zlepšiť prístup k finančným prostriedkom, zlepšiť fungovanie trhov s výrobkami a službami a odstrániť prekážky v podnikateľskom prostredí. Spravodlivosť by sa mala dosiahnuť prostredníctvom sociálnych politík, ktoré zaručia spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých a umožnia ľuďom prispôsobiť sa v čase významnej transformácie meniacim sa okolnostiam. Makroekonomická stabilita by sa mala zachovať vďaka dodržiavaniu fiškálnych pravidiel, pričom by sa mala v plnej miere využívať ich pružnosť pri riešení nerovnováh a v úsilí o dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe (HMÚ).

Ďalšie správy

V odporúčaní o hospodárskej politike eurozóny sa členské štáty eurozóny vyzývajú, aby prijali opatrenia v prospech inkluzívneho a udržateľného rastu, ako aj na podporu konkurencieschopnosti. Okrem toho by mali diferencovať svoje fiškálne politiky a pokračovať v ich koordinácii v rámci Euroskupiny pre prípad zhoršenia výhľadu. V odporúčaní sa takisto vyzýva, aby viac napredovali v prehlbovaní HMÚ, a najmä dobudovali bankovú úniu a úniu kapitálových trhov, ktoré pomôžu posilniť medzinárodnú úlohu eura. Ak sa tieto opatrenia prijmú spoločne, prispejú k riešeniu spoločných výziev eurozóny ako celku.

Viac..  Minister Ivan Korčok si predvolal belgického veľvyslanca

V správe o mechanizme varovania, ktorá slúži na zisťovanie makroekonomických nerovnováh, sa odporúča, aby sa v roku 2020 vykonalo v 13 členských štátoch hĺbkové preskúmanie s cieľom identifikovať a posúdiť závažnosť možných makroekonomických nerovnováh. Členské štáty musia pokračovať v riešení svojich makroekonomických nerovnováh, aby boli pripravené na dlhodobé výzvy a možné budúce otrasy. Na takéto preskúmanie sú vhodné tieto členské štáty: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko.

V návrhu spoločnej správy o zamestnanosti sa analyzuje zamestnanosť a sociálna situácia v Európe a zdôrazňujú sa oblasti, v ktorých sa dosiahol pokrok a v ktorých je potrebné urobiť viac. V súčasnosti v EÚ pracuje 241,5 milióna ľudí, nezamestnanosť je rekordne nízka (6,3 %) a podmienky na trhu práce sa zlepšujú. Rodová nerovnosť rovnako ako mzdová nerovnosť však aj naďalej spôsobujú problémy; určité skupiny, najmä deti a osoby so zdravotným postihnutím, sú stále vystavené vysokému riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia; a v niektorých členských štátoch vyvoláva vážne obavy nezamestnanosť mladých ľudí.

Cieľom správy o výkonnosti jednotného trhu je posúdiť výsledky a úspechy jednotného trhu. Do cyklu semestra bola začlenená po prvýkrát, a to s cieľom poukázať na dôležitosť reforiem, ktoré umožňujú hladké fungovanie jednotného trhu. Zo správy vyplýva, že trhy s tovarom sú do veľkej miery integrované, zatiaľ čo najväčší potenciál na ďalšiu integráciu majú trhy so službami. Veľký pokrok sa podarilo dosiahnuť, aj pokiaľ ide o integráciu trhov s energiou, hoci cezhraničný obchod s energiou a hospodársku súťaž na trhoch treba zlepšiť. Zásadný vplyv na výkon jednotného trhu má zabezpečenie vysokých štandardov ochrany životného prostredia a bezpečnosti výrobkov, ktoré zastrešujú široké spektrum hospodárskych činností. To, či sa nám podarí využiť plný potenciál jednotného trhu, závisí od uskutočnenia štrukturálnych reforiem na národnej úrovni, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu hospodárskej súťaže a podnikateľského prostredia. Vykonávanie týchto reforiem môže napomôcť, ak sa otázky jednotného trhu budú čoraz viac premietať do európskeho semestra.

V druhej výročnej správe o monitorovaní vykonávania programu na podporu štrukturálnych reforiem z roku 2018 sa uvádza, že program môže významne prispieť k úsiliu orgánov členských štátov identifikovať a prekonať štrukturálne nedostatky pri navrhovaní a vykonávaní reforiem. V roku 2018 bolo na financovanie z tohto programu vybraných 146 žiadostí z 24 členských štátov. 93 % z nich priamo súvisí so strategickými prioritami EÚ v oblastiach, ako je zlepšenie prevádzkovej kapacity a efektívnosti verejnej správy, modernizácia riadenia verejných financií, reforma daňových správ a rozvoj digitálneho hospodárstva.

Ďalší postup

Európska rada sa vyzýva, aby predloženú stratégiu trvalo udržateľného rastu podporila.

Členské štáty by mali priority stanovené Komisiou v stratégii udržateľného rastu zohľadniť vo svojich vnútroštátnych politikách a stratégiách, ako budú uvedené v programoch stability alebo v konvergenčných programoch a v národných programoch reforiem, ktoré predložia budúci rok. Na tomto základe navrhne Komisia odporúčania pre jednotlivé krajiny ako súčasť jarného balíka európskeho semestra. Odporúčania pre jednotlivé krajiny schvália členské štáty v Rade. V konečnom dôsledku sú teda členské štáty zodpovedné za ich obsah aj vykonanie.

Vo svojich politických usmerneniach predsedníčka von der Leyenová zdôraznila, že je dôležité, aby mal v správe ekonomických záležitostí „silnejší hlas“ Európsky parlament. Komisia v tejto súvislosti so záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu tohto balíka a o každom nasledujúcom kroku v cykle európskeho semestra.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

leyen

Správa o stave Únie: Nový akčný plán na úspešnejší boj proti rasizmu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie 2020 oznámila …