Zoznam zostavil portál europeanwesternbalkans.com. Na prvom mieste zoznamu sa ocitol francúzsky prezident Emanuel Macron. Ten sa stal nezastupiteľným hráčom potom, ako vyslal správy, ktoré schladili tých, ktorí dúfali v urýchlenie prijímacieho procesu, ako aj tým, že bol proti začatiu rokovaní so Skopje a Tiranou vlani v júni a októbri. Po kritike tohto rozhodnutia Paríž napokon podporil iniciatívu na reformu rozširovacieho procesu. Macrona budú pred májovým summitom v Zagrebe pozorne sledovať všetci.
Nie je možné spomenúť summit bez spomenutia Andreja Plenkovića, chorvátskeho premiéra, ktorý ho inicioval. Plenković má šancu zorganizovať úspešnejšiu udalosť, než bol summit v Sofii v roku 2018. V novembri vyhlásil, že tento summit bude určujúci pre nasledujúce desaťročie vzťahov medzi EÚ a západným Balkánom.
Zoznam pokračuje menami eurokomisára pre susedstvo a rozširovanie Olivéra Várhelyiho, spravodaja európskeho parlamentu pre odporúčania týkajúce sa západného Balkánu Tonina Piculu, predsedov dvoch frakcií strán, Donalda Tuska a Sergeja Staniševa, vysokého predstaviteľa EÚ Josepa Borrella, holandského premiéra Marka Rutteho ako aj spolu-predsedkyňu parlamentnej komisie pre stabilizáciu vzťahov medzi EU a Srbskom Tanje Fajon a spravodaja európskeho parlamentu pre Srbsko, slovenského europoslanca Vladimíra Bilčíka.
Bilčík vyhlásil, že obaja budú stáť pri Srbsku v nasledujúcich mesiacoch politickej nepredvídateľnosti a nestability. Fajon a Bilčík môžu podľa portálu zohrať dôležitú úlohu v mediácii medzi vládou a opozíciou v Srbsku, navyše udalosti v Belehrade môžu ovplyvniť vývoj aj v iných krajinách regiónu.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk