EuropskeNoviny.sk
Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov opatrenia EÚ týkajúce sa ekodizajnu a označovania energetickej účinnosti prispeli k väčšej energetickej účinnosti. V regulačnom procese však dochádzalo k značným oneskoreniam a vzniklo riziko nadhodnotenia vplyvu tejto politiky. Podľa audítorov je okrem toho stále významným problémom nedodržiavanie predpisov zo strany výrobcov a predajcov.
EÚ sa v rámci boja proti zmene klímy zaviazala zlepšiť svoju energetickú efektívnosť o 20 % do roku 2020 a o 32,5 % do roku 2030. V záujme dosiahnutia týchto cieľov Európska komisia prijala opatrenia zamerané na zlepšovanie dizajnu ekologických výrobkov (ekodizajn) a informácií pre spotrebiteľov o spotrebe energie a environmentálnych vlastnostiach (označovanie energetickej účinnosti).
Audítori potvrdili, že Komisia použila na výber regulovaných výrobkov spoľahlivú a transparentnú metodiku. Výsledkom je politika EÚ, v rámci ktorej sa priorita prisúdila vyše 30 skupinám výrobkov s najväčším potenciálom úspory energie. Zároveň audítori upozornili na oneskorenia v regulačnom procese, ktorým sa dalo predísť a ktoré znížili vplyv politiky, keďže je pravdepodobné, že požiadavky na ekodizajn medzitým zastarali a energetické štítky už neboli relevantné na to, aby spotrebiteľom pomohli rozlíšiť výrobky s najlepším výkonom od tých s najhorším výkonom. Komisia medzitým prijíma kroky na zlepšenie energetických štítkov. Podľa audítorov je však začleňovanie obehového hospodárstva stále ad hoc.
Komisia pravidelne informuje o výsledkoch svojej politiky v oblasti ekodizajnu a označovania energetickej účinnosti. Je však pravdepodobné, že v dôsledku niektorých použitých predpokladov sa vplyv politiky nadhodnotil. Nezohľadňuje sa v nich napríklad nedodržanie právnych predpisov ani oneskorenia pri vykonávaní. Vo vyúčtovaní vplyvu ekodizajnu sa navyše neberie do úvahy rozdiel medzi teoretickou spotrebou odvodenou na základe harmonizovaných noriem a skutočnou spotrebou energie. Napríklad kombinované chladničky s mrazničkami sa testujú bez otvorenia dverí a bez potravín vo vnútri. Audítori upozorňujú, že tak vzniká riziko nadhodnotenia úspor.
V členských štátoch EÚ nesú orgány dohľadu nad trhom zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby výrobky predávané na ich území spĺňali právne predpisy týkajúce sa označovania energetickej účinnosti a ekodizajnu. Komisia však zohráva dôležitú úlohu v uľahčovaní spolupráce medzi 2 SK orgánmi dohľadu nad trhom. Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom má za cieľ pomáhať pri výmene výsledkov inšpekcií, no jej účinnosť znižujú určité funkčné obmedzenia.
Audítori uvádzajú, že Komisia za posledné desaťročie financovala aj niekoľko projektov na posilnenie dohľadu nad ekodizajnom a označovaním energetickej účinnosti, ktoré priniesli pozitívne výsledky. Stále je však diskutabilné, či tieto projekty skutočne zmenili spôsob, akým členské štáty vykonávajú svoje povinnosti v oblasti dohľadu nad trhom. V praxi je počet modelov výrobkov testovaných v laboratóriách stále pomerne nízky. Komisia nedávno odhadla, že celkovo 10 až 25 % výrobkov v predaji nespĺňa právne predpisy EÚ. Audítori dospeli k záveru, že nedodržiavanie predpisov zo strany výrobcov a predajcov je stále významný problém.
V záujme zlepšenia vplyvu politiky v oblasti ekodizajnu a označovania energetickej účinnosti v období po roku 2020 audítori predkladajú Európskej komisii niekoľko odporúčaní, ktoré zahŕňajú:
• opatrenia na urýchlenie regulačného procesu, napríklad prijatie vykonávacích opatrení v čase, keď sú pripravené, a nie vtedy, keď je dokončený celý balík opatrení,
• skvalitnenie spôsobu merania a vykazovania vplyvu politiky, a to zlepšením predpokladov a používaním metodiky, ktorou sa meria skutočná spotreba energie konečnými používateľmi,
• opatrenia na uľahčenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom v členských štátoch a na zlepšenie súladu s politikou. To by malo zahŕňať skvalitnenie príslušných nástrojov pre členské štáty, šírenie osvedčených postupov a poskytovanie odborného vzdelávania na požiadanie.
