Európsky parlament schválil dohodu o brexite

Poslanci v rozprave pred hlasovaním zhodnotili doterajšie rokovania o brexite a zamerali sa na budúce výzvy týkajúce sa vzťahov Spojeného kráľovstva a EÚ. Na rozprave sa okrem predsedu EP Davida Sassoliho, spravodajcu Guya Verhofstadta (RE, BE) a ďalších poslancov zúčastnili aj štátna tajomníčka chorvátskeho Ministerstva zahraničných a európskych záležitostí Nikolina Brnjac – zastupujúca Radu (ministrov) EÚ, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a hlavný vyjednávač Únie pre brexit Michel Barnier.

Poukazujúc na historický význam stredajšieho hlasovania väčšina rečníkov zastupujúcich jednotlivé poslanecké kluby zdôraznila, že odchod Spojeného kráľovstva z EÚ neznamená koniec vzťahov medzi oboma entitami, a vyzdvihla silu a trvácnosť väzieb, ktoré spájajú obyvateľov rôznych európskych krajín.

Zákonodarcovia uviedli, že ponaučenia vyplývajúce z brexitu by mali byť pretavené do úvah o budúcnosti Únie. Vyjadrili tiež obavy v súvislosti s náročnosťou rokovaní o budúcich vzťahoch a relatívne krátkym časom na dosiahnutie dohody.

Úloha EP v rokovaniach o budúcich vzťahoch EÚ so Spojeným kráľovstvom

Parlamentná koordinačná skupina pre Spojené kráľovstvo na čele s predsedom Výboru pre zahraničné veci (AFET) Davidom McAllisterom (EPP, DE) bude v neustálom kontakte s Osobitnou skupinou pre vzťahy so Spojeným kráľovstvom, pričom svoju činnosť bude koordinovať s Výborom pre medzinárodný obchod (INTA), ako aj s ďalšími relevantnými parlamentnými výbormi. Parlament bude zároveň pozorne sledovať prácu hlavného vyjednávača EÚ Michela Barniera, pričom do rokovaní bude zasahovať prostredníctvom nelegislatívnych uznesení. Konečná dohoda o usporiadaní vzájomných vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom bude musieť byť pred vstupom do platnosti schválená Európskym parlamentom.

Vyhlásenie predsedu EP

„Hlboko ma zarmucuje myšlienka na to, že sme dospeli k tomuto bodu. Päťdesiat rokov integrácie nemožno jednoducho vymazať. Všetci budeme musieť tvrdo pracovať na vybudovaní nového vzťahu, vždy sa sústreďujúc na záujmy občanov a ochranu ich práv. Nebude to jednoduché. Náš budúci vzťah preveria ťažké situácie. Vedeli sme to od začiatku brexitu. Som si však istý, že dokážeme prekonať všetky rozdiely a vždy nájdeme spoločnú reč,‟ uviedol predseda EP David Sassoli.

Ďalší postup

Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie musí pred vstupom do platnosti schváliť okrem Európskeho parlamentu aj Rada (ministrov) EÚ, a to kvalifikovanou väčšinou hlasov.

Prechodné obdobie začne plynúť 1. februára a vyprší koncom decembra 2020. Dohoda o budúcom usporiadaní vzájomných vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by tak mala byť uzavretá a schválená pred 1. januárom 2021.

Prechodné obdobie bude možné aj predĺžiť, a to raz na obdobie jedného až dvoch rokov. Rozhodnutie o predĺžení však musí prijať spoločný výbor zložený z predstaviteľov EÚ a Spojeného kráľovstva pred 1. júlom 2020.

Konečná dohoda o budúcom usporiadaní vzájomných vzťahov bude podliehať schváleniu Európskym parlamentom. Pokiaľ sa do dohody dostanú aj oblasti spadajúce do kategórie spoločných právomocí EÚ a členských štátov, budú ju musieť ratifikovať aj vnútroštátne parlamenty.

Súvislosti

Európsky parlament hlasoval o dohode o brexite po tom, ako proces jej ratifikácie dokončilo Spojené kráľovstvo a jej schválenie následne odporučil plénu Výbor EP pre ústavné veci.

Druhá časť dohody o brexite je zameraná na ochranu práv občanov Európskej únie s pobytom v Spojenom kráľovstve a britských občanov pobývajúcich na území EÚ, ako aj ich rodinných príslušníkov. Na základe jej ustanovení by im mali byť ponechané práva v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré vyplývajú z legislatívy EÚ, a doživotne garantované práva občanov ako také.

Relevantné administratívne postupy by podľa druhej časti dohody o brexite mali byť transparentné, čo najjednoduchšie a efektívne. Na uplatňovanie týchto ustanovení by mal dohliadať nezávislý orgán, ktorého právomoci by boli rovnocenné s právomocami Európskej komisie.