Plénum Európskeho parlamentu sa bude na dnešnom zasadnutí zaoberať aj mandátom na rokovania o novom partnerstve s Veľkou Britániou. Definitívnu pozíciu Európskej únie následne koncom februára odsúhlasia predstavitelia členských štátov.
Odchod Veľkej Británie je stratou predovšetkým pre samotných Britov, no zároveň aj pre Európu. „V nadchádzajúcich vzájomných rokovaniach je preto potrebné byť k sebe veľkorysí a snažiť sa zostať priateľmi, no omnoho dôležitejšie je dôsledne hájiť záujmy Európskej únie a jej členských štátov,“ zdôraznila poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová. Rokovania o budúcich vzájomných vzťahoch sa reálne rozbehnú začiatkom marca.
Z doterajších vyjadrení britského premiéra vyplynulo, že Veľká Británia chce dosiahnuť dohodu o voľnom obchode do konca roku 2020 bez toho, aby akceptovala európske pravidlá v oblasti hospodárskej súťaže, subvencií, sociálneho zabezpečenia, ochrany životného prostredia a mnohé iné. Rovnako sa nechce podriaďovať európskej jurisdikcii. „Boris Johnson tak pokračuje v trápnom napínaní svalov, pričom očividne zabúda, že dohoda si vždy vyžaduje kompromis a že jej podmienky si zďaleka nebude určovať len Veľká Británia,“ uviedla europoslankyňa.
Takéto krátkozraké vyjadrenia najvyšších britských predstaviteľov sú pritom kontraproduktívne aj vzhľadom k tomu, že Európska únia je pre Britániu najväčším obchodným partnerom. „Príkladom môže byť potravinová bezpečnosť. Všetky potraviny smerujúce z Británie na európsky trh budú jednoducho musieť zodpovedať platným európskym normám. V opačnom prípade sa tam proste nedostanú. Británia len musí povedať či má záujem zostať blízko k európskemu regulačnému modelu alebo chce ísť inou cestou. To následne ovplyvní vzájomný obchod,“ uzavrela Monika Beňová.