Antarktída ako celosvetová prírodná rezervácia. Prečo je pre planétu taká dôležitá?

Aký je v nej život? Ako sa jej dotýkajú klimatické zmeny? Od objavenia Antarktídy uplynulo dvesto rokov, éra dobýjania bola strastiplná a extrémne náročná. Objavenie južného pólu vygradovali dramatické preteky o prvenstvo medzi Angličanom Robertom Scottom a Nórom Roaldom Amundsenom. Krajina večného ľadu a snehu dodnes neodhalila mnohé tajomstvá a pre vedcov je a bude mimoriadne zaujímavým miestom skúmania. Aké sú jej jedinečnosti?

Päťmesačná polárna noc a svetové druhy časov

Z najjužnejšieho bodu našej planéty možno smerovať vždy len na sever. Keďže sa tu zbiehajú všetky poludníky, neexistujú ani časové pásma. Päťmesačnú polárnu noc strieda rovnako dlhotrvajúci polárny deň. Približne od apríla do augusta je stála tma a naopak – od októbra do februára si možno užívať hoci aj polnočné slnko. Mesiace sú vnímané skôr orientačne a čas je tiež zvláštna veličina, keďže funguje buď tma alebo svetlo. Členovia každej krajiny, ktorá má v Antarktíde svoju výskumnú stanicu, sa riadia časom, aký je v ich domovských krajinách.

Photo:unsplash.com

Wendellove more najčistejšie na svete

Antarktídu obmýva Tichý, Atlantický a Indický oceán. Niektorí vedci vymedzujú ďalší oceán – Južný, ktorý obklopuje kontinent dookola. Najväčším morom obmývajúcim pobrežie je Wendellove more. Je najčistejšie na svete a kvalita vody v hĺbke 80 a viac metrov má hodnoty ako destilovaná voda. Ďalšou  jedinečnosťou je najhlbší fjord na svete: Vanderfjord hlboký 2 287 metrov.

Vinson Massif má takmer päťtisíc metrov

Najchladnejší kontinent sa môže pochváliť aj nadmorskou výškou. Dôvodom je hrúbka ľadovca, ktorý je silný niekoľko kilometrov. Samotný južný pól sa nachádza v nadmorskej výške 2 915 metrov nad morom, čo je viac ako napríklad na Gerlachovskom štíte vo Vysokých Tatrách. Obrovská hmotnosť ľadovcov tlačí pevninu nadol a veľmi hypoteticky, ak by ľadovec zrazu prestal existovať, voda by zaliala takmer celú Antarktídu. Najvyššou horou je Vinson Massif vysoký 4 892 metrov.

Photo:unsplash.com

Najväčší ľadovec na svete s rozlohou 14 miliónov kilometrov

Samotný ľadovec je väčší než samotná pevninská Antarktída, pretože neleží celý iba na pevnine ale zasahuje do morského šelfu. Na niektorých miestach je hrubý viac ako 4,5 kilometra. Pre planétu je nenahraditeľný, pretože zadržiava väčšinu sladkej vody. Podľa niektorých odhadov to môže predstavovať až 90 percent všetkej sladkej vody na zemi. Od Antarktídy sa však z času na čas odtrhne obrovský kus. Zatiaľ najväčší kus ľadovca sa uvoľnil v roku 2 000 a mal rozlohu takmer 12 000 štvorcových kilometrov. Hoci hrozivé správy o topení ľadovcov prichádzajú väčšinou zo severnej pologule, vedci z NASA sa zhodujú v tom, že pozornosť treba upriamiť práve na ľadové kráľovstvo v okolí južného pólu. Za posledných 6 rokov sa rýchlosť topenia antarktického ľadu zdvojnásobila a tento stav sa čoskoro môže stať nezvratný.

Od mínus osemdesiat až po plus 15 stupňov Celzia

V Antarktíde bola nameraná najnižšia teplota na zemi. Na ruskej vedeckej stanici Vostok v roku 1983 meracie prístroje avizovali mínus 89,2 stupňa Celzia! Naopak, najvyššia absolútna teplota bola nameraná v roku 1974 na vedeckej stanici Vanda Station – až 15 stupňov. Najnižšiu priemernú ročnú teplotu zaznamenali na americkej stanici Plateau Station – mínus 56,4 stupňa Celzia. V Antarktíde je evidovaných 38 stálych vedeckých staníc z 28 krajín sveta. Najviac ich má Rusko (päť) a najväčšiu vlastnia USA. Na základni McMurdo na Rossovom ostrove môže pracovať naraz takmer takmer 1500 ľudí. Základňa má vlastný prístav a tri pristávacie plochy pre lietadlá.

Viac..  Podľa Klusa európske štáty uvažujú o elektronických očkovacích preukazoch
Photo:unsplash.com

Krajina večného ľadu bez stálych obyvateľov

Stále obyvateľstvo tu nežije, v Antarktíde pracujú výskumné tímy a členovia vedeckých staníc, ktorých je v období tunajšieho leta od decembra do februára okolo štyri tisíc, v zime však ich počet výrazne klesá. Územie Antarktídy od južného pólu až po 60. stupeň južnej šírky nepatrí nijakej krajine. Závislé územia sa nachádzajú až nad touto hranicou, ktorú stanovila Antarktická zmluva v roku 1959 a v roku 1991 bola opäť predĺžená.

Prežijú len tučniaky, tulene a huby

Darmo tu budete hľadať ľadového medveďa. Kvôli nemu treba ísť na opačný koniec zemegule. Dokonca ani psy, ktoré roky pomáhali polárnikom, do Antarktídy od roku 1990 kvôli hrozbe prenesenia vírusu nesmú. Aj napriek extrémnym teplotám tu existuje okolo 1150 rôznych druhov húb, ktoré sa dokonale adaptovali. Antarktídu si vybral tučniak cisársky, ktorý vydrží aj extrémne mínusové teploty a je schopný sa v nich rozmnožovať, tuleň krabožravý, tuleň leopardí, Rossov tuleň či viaceré druhy lastúrnikov. Iné živočíchy nenašli dosť odvahy, aby trvalo žili v nehostinných podmienkach Antarktídy.

Photo:unsplash.com

Krvavý vodopád a voda z päťmiliónového jazera

Aj keď je Antarktída najsuchším kontinentom, na ktorý nemá ani Sahara, ponúka aj zvláštny vodopád. Prúd tečúci z vodopádu do jazera Bonney je krvavo červený. Sfarbenie zapríčiňuje voda tečúca z päť miliónov starého jazera ukrytého pod stovkami metrov ľadu. Nikdy sa nestretla so slnečným svetlom ani s kyslíkom. Táto voda je trikrát slanšia než morská voda. Vodopár Blood Falls sa nachádza v Dry Valley v oblasti McMurdo. V Antarktíde si Čile vybudovalo mestečko Villa Estrellas, kde prechodne žije asi 150 ľudí počas letného obdobia. V zime väčšina radšej odchádza späť do domovskej krajiny.

Konšpirácie o bájnej Atlantíde sa nepotvrdili

V polovici minulého storočia publikoval americký historik Charles Hapgood štúdiu, v ktorej tvrdil,  že pred 11 tisíc rokmi ľad nepokrýval veľké časti Antarktídy. Tému začali rozvíjať konšpirátori v presvedčení, že v Antarktíde sa nachádzala bájna Atlantída. Podľa iných hypotéz tu bola pred 53 miliónmi rokov klíma, v ktorej rástli palmy a teploty dosahovali v priemere 20 stupňov Celzia. A niečo na zahriatie: Zahrala si tu aj slávna hudobná skupina Metallica počas turné po svetových kontinentoch. A keď budete mať chuť na návštevu, možno sa vám zíde informácia, že v Antarktíde je na vedeckej stanici Vernadsky dokonca aj bar.

O Marta Turisová

Avatar
Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Skutočnou školou života bola pre ňu pätnásťročná práca v bratislavskom Večerníku, kde začínala ako elévka a skončila ako šéfredaktorka. Pracovala ako šéfredaktorka mesačníka a dvojtýždenníka Rodina vo vydavateľstve Ringier. K čaru poznávania destinácií sa dostala v CK Satur a Ruefa. Počas svojej bohatej novinárskej praxe precestovala svet a objavovala mnohé destinácie – Ameriku, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko, krásy európskych metropol a pozoruhodnosti európskych krajín. Vášeň pre poznávanie spája s vášňou pre umenie, a za touto kombináciou neváha cestovať za hranice Bratislavy. Nezabudnuteľným zážitkom bol muzikál Fantóm opery v New Yorku na Broadwayi a nedávno ju nadchol aj Mefisto v pražskom rovnomennom divadle Broadway. PhDr. Marta Turisová.