Hospodárska situácia v EÚ sa mení, prichádzajú nové výzvy

Komisia predstavila svoje závery po preskúmaní účinnosti rámca hospodárskeho dohľadu a otvorí verejnú diskusiu o jeho budúcnosti.

Rámec hospodárskeho dohľadu EÚ pomáha členským štátom plniť svoje ciele v oblasti hospodárskej a fiškálnej politiky. Vďaka nemu sa im podarilo užšie skoordinovať hospodárske politiky, vyriešiť makroekonomické nerovnováhy a znížiť verejný deficit, ako aj úrovne dlhu. Vytvorili sa podmienky na udržateľný rast a plnenie stratégie Únie pre rast a zamestnanosť. Napriek tomu niektoré nedostatky pretrvali a fiškálny rámec sa čoraz viac komplikuje, čo znižuje mieru jeho akceptácie.

Okrem toho od zavedenia pravidiel sa výrazne zmenila hospodárska situácia v EÚ.

Na začiatku politického cyklu Únie je vhodná príležitosť posúdiť, nakoľko je súčasný rámec hospodárskeho a fiškálneho dohľadu efektívny. Týka sa to najmä reforiem obsiahnutých v balíkoch šiestich a dvoch právnych predpisov, o uplatňovaní ktorých musí Komisia podávať správy.

Valdis Dombrovskis, podpredseda Komisie zodpovedný za hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, povedal: „Zásadný význam pre stabilitu našich hospodárstiev a eurozóny majú spoločné fiškálne pravidlá. Finančná stabilita je predpokladom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Pravidlá sú dôležité aj z hľadiska budovania dôvery medzi členskými štátmi, aby pokračovali v prehlbovaní hospodárskej a menovej únie. Naše pôvodné pravidlá sa časom výrazne menili a prinášali pozitívne výsledky. Dnes sú však vnímané ako príliš zložité a ťažko sa vysvetľujú. Preto sa tešíme na otvorenú diskusiu o tom, čo funguje, čo nie a ako môžeme pravidlá spoločne zjednodušiť, aby boli ešte účinnejšie.“

Komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni uviedol: „Hospodárske politiky v Európe sa musia zamerať na aktuálne výzvy, ktoré zjavne nie sú rovnaké ako pred desiatimi rokmi. Kľúčovým cieľom je aj naďalej stabilita, ale rovnako naliehavo potrebujeme podporiť rast, a najmä zmobilizovať obrovské investície na riešenie zmeny klímy. Keďže ECB rieši čoraz výraznejšie obmedzenia, musíme vo väčšej miere podporovať anticyklické fiškálne politiky. Napokon vinou našich zložitých pravidiel je ťažké vysvetliť občanom, čo „Brusel“ hovorí, a s tým by sa nikto z nás nemal len tak zmieriť. Som rád, že sa v nadchádzajúcich mesiacoch o týchto otázkach úprimne porozprávame.“

Hospodárske prostredie sa mení, prichádzajú nové výzvy

Rámec správy hospodárskych záležitostí sa postupne vyvíjal a menil podľa nových hospodárskych výziev.

Balíky šiestich a dvoch legislatívnych aktov sa zamerali na slabé miesta, ktoré odhalila hospodárska a finančná kríza. Odvtedy sa hospodárska situácia výrazne zmenila. Európske hospodárstvo už siedmy rok po sebe rastie. Kým v roku 2011 podliehalo nápravnej časti Paktu stability a rastu, tzv. postupu pri nadmernom deficite, 24 členských štátov, dnes už ani jeden. V mnohých členských štátoch sa však rastový potenciál nevrátil na predkrízovú úroveň a v niektorých pretrváva vysoký verejný dlh. Dynamika reforiem poklesla a jednotlivé krajiny a oblasti politík napredujú nerovnakým tempom.

V zmysle ročnej stratégii udržateľného rastu sa Európa zároveň usiluje stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a využiť nové príležitosti digitálneho veku.

Európska správa hospodárskych záležitostí pod drobnohľadom

Cieľom tohto preskúmania je posúdiť, nakoľko účinne plní rámec hospodárskeho dohľadu tri kľúčové ciele:

• zabezpečovať trvalo udržateľné verejné financie a hospodársky rast, a zároveň predchádzať makroekonomickým nerovnováham,
• umožňovať užšiu koordináciu hospodárskych politík a
• podporovať zbližovanie hospodárskej výkonnosti členských štátov.

V preskúmaní sa konštatuje, že rámec dohľadu prispel k náprave existujúcich makroekonomických nerovnováh a pomohol znížiť verejný dlh. Aj vďaka tomu sa vytvorili podmienky pre udržateľný rast, posilnenie odolnosti a zníženie zraniteľnosti voči hospodárskym šokom.

Rámec zároveň podporuje zbližovanie hospodárskej výkonnosti členských štátov a užšiu koordináciu fiškálnych politík v eurozóne.

Niektoré členské štáty však naďalej vykazujú vysokú úroveň verejného dlhu a zámery fiškálnej politiky na úrovni členských štátov boli často procyklické. Okrem toho štruktúra verejných financií nie je priaznivejšia pre rast, keďže členské štáty namiesto ochrany investícií spravidla radšej zvyšujú bežné výdavky.

V preskúmaní sa takisto konštatuje, že keďže fiškálny rámec bolo potrebné prispôsobiť širokej škále premenlivých okolností a zároveň mal sledovať viacero cieľov, stal sa príliš zložitým. Prejavuje sa to tým, že rámec je menej transparentný a predvídateľný, a preto je ťažšie o ňom komunikovať a politicky si ho osvojiť.

Inkluzívna diskusia

Aby bol hospodársky dohľad v EÚ účinný, potrebujeme dosiahnuť medzi všetkými kľúčovými zainteresovanými stranami vysokú úroveň konsenzu a dôvery. Komisia preto vyzýva zainteresované strany, ku ktorým patria ostatné európske inštitúcie, vnútroštátne orgány, sociálni partneri aj akademická obec, aby sa zapojili do diskusie a vyjadrili svoj názor na doterajšie fungovanie rámca správy hospodárskych záležitostí a na možnosti jeho ďalšieho zefektívnenia.

Budú sa môcť zapojiť rôznymi spôsobmi, napríklad na špecializovaných stretnutiach a seminároch či cez online konzultačnú platformu.

Názory zainteresovaných strán a výsledky týchto konzultácií Komisia premietne do svojich finálnych úvah o možnom ďalšom postupe.

Tento proces by mal trvať do konca roka 2020.

Súvislosti

Hospodárska a finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 odhalila v rámci správy hospodárskych záležitostí a dohľadu slabé miesta, ktoré sa EÚ podujala riešiť sériou opatrení.

Na zlepšenie koordinácie hospodárskej politiky a udržateľné zbližovanie hospodárskej výkonnosti boli určené balíky šiestich a dvoch legislatívnych aktov, ktoré mali za cieľ posilniť rozpočtový dohľad v rámci Paktu stability a rastu (PSR).

Do právnych predpisov boli zahrnuté požiadavky na vnútroštátne fiškálne rámce a rozsah dohľadu sa rozšíril aj na makroekonomické nerovnováhy.

Prepracovaný makroekonomický a rozpočtový dohľad sa stal súčasťou európskeho semestra, ktorý vznikol v rovnakom kontexte ako rámec na koordináciu hospodárskych politík.