Ľudia od EÚ očakávajú, že bude investovať do oblastí, ktoré považujú za dôležité

Európsky rozpočet Únii zabezpečuje finančné prostriedky na programy a projekty, z ktorých majú úžitok jej občania. Peniaze z EÚ idú na podporu poľnohospodárov, pre mestá, regióny, študentov, výskumných pracovníkov, podniky a mimovládne organizácie v celej Európe.

Súčasný dlhodobý rozpočet EÚ sa končí 31. decembra 2020. Európska komisia predložila v máji 2018 návrh na ďalšie finančné obdobie od roku 2021 do roku 2027. Európsky parlament prijal svoje stanovisko v novembri 2018 a opätovne ho potvrdil v októbri 2019. Členské štáty v Rade sa zatiaľ nedohodli na svojom spoločnom stanovisku, takže rokovania medzi inštitúciami sa nemôžu začať.

Po summite EÚ 20. – 21. februára, ktorý bol venovaný dlhodobému rozpočtu EÚ, predseda Parlamentu David Sassoli uviedol, že Parlament je sklamaný z toho, že Európska rada nedosiahla dohodu, a vyjadril nádej, že budúce rokovania ukážu, že EÚ je pripravená podporiť svoje ambície dostatočnými finančnými prostriedkami.

„Európa čelí bezprecedentným výzvam, ako sú zmena podnebia, digitalizácia a nový geopolitický poriadok. […] Ak znížime naše ambície, spomalíme tak pokrok a integráciu, ku ktorým sme sa dopracovávali počas mnohých rokov,“ varoval v tejto súvislosti Sassoli.

Kým konečné rozhodnutie o budúcom dlhodobom rozpočte prijíma Rada na základe rokovaní, svoju účinnosť nadobudne až po súhlase parlamentu.

Rozpočet pre budúcnosť

Parlament opakovane apeloval na to, že ak chce EÚ splniť očakávania občanov i svoje záväzky a ambície, musí mať potrebné investičné prostriedky.

Jednou z kľúčových otázok je, v ktorých oblastiach bude financovanie EÚ prinášať najväčší úžitok samotným občanom. Poslanci chcú zachovať financovanie poľnohospodárov a chudobnejších regiónov na súčasnej úrovni. Spoločná poľnohospodárska politika je financovaná výlučne na úrovni EÚ a jej cieľom je zabezpečiť bezpečné a kvalitné potraviny pre všetkých, ako aj slušné príjmy pre farmárov. Kohézna politika, čiže podpora menej rozvinutých regiónov podporuje solidaritu, aby z jednotného trhu profitoval každý.

EÚ však čelí aj iným výzvam. Niektoré z nich sú nové, napríklad rozvoj digitálnych technológií, migrácia a bezpečnosť a vyžadujú si primerané investície. Parlament žiada, aby sa zintenzívnili a primerane financovali opatrenia v oblasti klímy, aby sa tiež uľahčil spravodlivý prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a aby nikto počas tohto prechodu nezostal pozadu. Poslanci žiadajú aj ďalšie investície v oblastiach ako sú mládež, výskum a inovácie alebo malé a stredné podniky.

Benefity EÚ prevažujú to, čo do nej vkladáme 

Rozpočet EÚ je investičný nástroj, ktorý prináša pridanú hodnotu a vytvára príležitosti pre ľudí a firmy v celej Európe.

Napríklad jednotný trh EÚ odstraňuje obchodné prekážky a umožňuje firmám z ktorejkoľvek krajiny EÚ vstúpiť na trh iných členských štátov. Podľa výpočtov Európskej komisie sú prínosy EÚ oveľa väčšie ako príspevky každej krajiny do spoločného rozpočtu.

Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že jednotný trh od roku 1990 vytvoril 3,6 milióna pracovných miest, a ak by neexistoval, HDP EÚ by bol o 8,7% nižší. Priemerný občan EÚ vďaka jednotnému trhu získa ročne o 840 EUR viac.

EÚ musí splniť očakávania občanov

Ľudia od EÚ očakávajú, že bude investovať do oblastí, ktoré považujú za dôležité. Minuloročný prieskum eurobarometer však ukázal, že existuje rozdiel medzi tým, čo ľudia od EÚ chcú a čo považujú za najviac financované oblasti.

Respondenti boli vyzvaní, aby označili 4 politické oblasti, ktoré považujú za kľúčové. Takmer polovica (48%) sa vyslovila, že väčšina európskeho rozpočtu by mala byť vynaložená na zamestnanosť a sociálne veci. 41% povedalo, že peniaze by mali ísť najmä na klimatickú a environmentálnu politiku. Len 16% však odpovedalo, že väčšina európskeho rozpočtu sa v súčasnosti vynakladá na zamestnanosť a sociálnu politiku a 17% uviedlo, že väčšina rozpočtu ide na klímu a environmentálnu politiku.

Aký veľký by mal byť rozpočet EÚ?

V porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami členských krajín predstavuje európsky rozpočet len veľmi malú čiastku. Po prepočítaní zdrojov potrebných na splnenie cieľov v každej politickej oblasti navrhuje parlament rozpočet vo výške 1,3% hrubého národného dôchodku (HND) EÚ. Priemerné národné výdavky vlád EÚ sú vyššie ako 47% HND.

Vlastné zdroje EÚ

Poslanci opakovane trvali na tom, že rozpočet by nemal závisieť predovšetkým od priamych príspevkov členských štátov a žiadali do rozpočtu zaviesť nové vlastné zdroje. Môže ísť napríklad o daň z plastového odpadu, príjem zo systému obchodovania s emisiami EÚ alebo novú daň vyberanú od veľkých digitálnych spoločností. V októbri 2019 poslanci prijali uznesenie, kde sa uvádza, že bez dohody o reforme systému vlastných zdrojov EÚ parlament neodobrí nasledujúci dlhodobý rozpočet.