DOmbrovskis, Gentiloni, Schmit
Valdis Dombrovskis, Paolo Gentilioni a Nicolas Schmit. PHOTO: © European Union.

Komisia hodnotí pokrok, ktorý dosiahli členské štáty pri plnení cieľov v oblasti udržateľného rozvoja

Komisia uverejnila správy o jednotlivých krajinách. Analyzujú sa v nich hlavné sociálno-ekonomické výzvy v každom členskom štáte.

Správy o jednotlivých krajinách obsahujú analýzu odrážajúcu ročnú stratégiu udržateľného rastu. Táto stratégia bola predložená v decembri 2019 a zameriava sa na konkurencieschopnú udržateľnosť s cieľom vybudovať hospodárstvo slúžiace ľuďom a planéte. V správach sa okrem iného hodnotí, ako jednotlivé členské štáty implementujú Európsky pilier sociálnych práv a aké výsledky dosahujú v ukazovateľoch sociálneho prehľadu, ktorý je sprievodným nástrojom piliera. Správy o jednotlivých krajinách sa venujú najmä týmto štyrom aspektom: environmentálna udržateľnosť, zvyšovanie produktivity, spravodlivosť a makroekonomická stabilita.

V správach sa po prvýkrát hodnotí aj pokrok, ktorý dosiahli členské štáty pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a vyzdvihujú sa makroekonomické politiky a politiky zamestnanosti, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť tieto ciele. Okrem toho sa analyzujú aj výzvy a príležitosti, ktoré pre každú jednu krajinu vyplývajú z klimatickej a energetickej transformácie, a identifikujú sa priority, ktoré sa majú podporovať z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, skonštatoval: „Dobrou správou je, že nerovnováhy v EÚ sa zmenšujú. Členské štáty by mali na tomto pozitívnom trende stavať ďalej a pokračovať v reformách, ktorými sa zabezpečí odolnosť nášho hospodárstva voči budúcim zmenám. Musia znížiť dlh, zvýšiť produktivitu a správne investovať, aby sa dosiahol spravodlivý prechod na udržateľné a inkluzívne hospodárstvo. Dnes predkladáme okrem iného aj cielenú analýzu výziev v oblasti environmentálnej udržateľnosti, aby sme pomohli členským štátom prejsť na klimaticky neutrálne hospodárstvo.“

Nicolas Schmit, komisár pre pracovné miesta a sociálne práva, uviedol: „Zamestnanosť je síce v Európe rekordne vysoká, no nerovnosti pretrvávajú. Musíme zintenzívniť náš boj za väčšiu rovnosť, a to znamená posilniť sociálny rozmer európskeho semestra a plne implementovať Európsky pilier sociálnych práv. Dosiahneme to okrem iného aj tak, že navrhneme rámec pre spravodlivé minimálne mzdy, posilníme program pre zručností a prepracujeme záruku pre mladých ľudí. Je to nevyhnutný predpoklad úspešnej zelenej a digitálnej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne.“

Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, uviedol: „Dnes robíme prvý krok smerom k tomu, aby sa udržateľnosť začlenila ako ústredný prvok do hospodárskej politiky EÚ, ako aj do jej činnosti. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2020 mapujú pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a obsahujú navyše aj osobitnú časť venovanú environmentálnej udržateľnosti. Ďalšími súvisiacimi kľúčovými témami európskeho semestra sú hospodárske a sociálne otázky a náprava makroekonomických nerovnováh. Znižovanie úrovní verejného a súkromného dlhu napreduje nerovnomerným tempom a kým deficity bežného účtu sa vo väčšine prípadov odstránili, veľké prebytky zostávajú aj naďalej zdrojom obáv.“

Kľúčové zistenia správ o jednotlivých krajinách

Cieľom európskej zelenej dohody je dosiahnuť, aby sa Európa stala prvým kontinentom, ktorý do roku 2050 dosiahne klimatickú neutralitu. Správy obsahujú analýzu, ktorá sa zvlášť venuje otázkam environmentálnej udržateľnosti. Správy obsahujú aj analýzu reforiem a najdôležitejších investičných potrieb v oblastiach, ako sú energetika, doprava a budovy. Členské štáty sa ňou budú môcť riadiť pri prijímaní svojich politických opatrení v súlade s uvedenou prioritou.

V správach sa zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti sa v jednotlivých členských štátoch aj naďalej výrazne líši, zatiaľ čo chudoba a sociálne vylúčenie sa vďaka priaznivým podmienkam na trhu práce neustále zmenšujú. Napriek tomu bude mimoriadne dôležité plne implementovať Európsky pilier sociálnych práv, aby sa zabezpečila spravodlivá a sociálne vyvážená klimatická a digitálna transformácia.

Výzvou zostáva rast produktivity, a to najmä so zreteľom na demografickú zmenu. Nedostatočné investície, starnutie pracovnej sily a nedostatok zručností či nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sú faktory, ktoré brzdia potenciálny rast.

Situácia jednotlivých členských štátov sa z hľadiska dlhov a udržateľnosti naďalej veľmi líši. Deficity verejných financií v EÚ začali v priemere opäť rásť, takže došlo k obráteniu klesajúceho trendu z posledných rokov. Súčasná vysoká úroveň verejného dlhu predstavuje v niektorých členských štátoch zdroj zraniteľnosti.

Začlenenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja

Jedným z nových prvkov európskeho semestra je začlenenie cieľov udržateľného rozvoja. Každá správa obsahuje teraz už aj súhrnné posúdenie pokroku členských štátov pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a osobitnú prílohu, v ktorej sa uvádzajú výsledky konkrétneho členského štátu dosiahnuté pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a vývoj za posledných päť rokov. Celkovo sa dosiahol pokrok pri plnení takmer všetkých 17 cieľov udržateľného rozvoja.

V nadchádzajúcich rokoch sa bude pokračovať v ďalšom prehlbovaní analýzy s cieľom monitorovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a zachytiť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje.

Viac..  Nové označovanie pneumatík umožní spotrebiteľom lepší prehľad o spotrebe paliva a iných parametroch

Určenie priorít pre Fond na spravodlivú transformáciu

Prechod na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo musí byť spravodlivý a sociálne vyvážený. Osobitná pozornosť sa v správach venuje tým regiónom a odvetviam, ktoré sú najviac zasiahnuté prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Správy obsahujú analýzu výziev, ktoré so sebou prináša transformácia, a súčasné priority, ktoré sa majú podporovať z Fondu na spravodlivú transformáciu s cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci úsilia EÚ o dosiahnutie klimatickej neutrality na nikoho nezabudlo.

Pokrok v zavádzaní reforiem

Pre posilňovanie potenciálneho rastu sú reformy dôležité o to viac, že hospodársky výhľad je neistý. V správach sa hodnotí pokrok, ktorý členské štáty dosiahli pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Ide o politické usmernenia, ktoré Komisia každoročne pripravuje osobitne pre každý členský štát.

V správach o jednotlivých krajinách sa uvádza, že pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní prijatých v roku 2019, dobré výsledky sa dosiahli v oblasti finančných služieb a aktívnych politík trhu práce. V oblastiach, ako napríklad hospodárska súťaž na trhu so službami a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, zostalo zavádzanie reforiem na slabej úrovni.

Od zavedenia európskeho semestra v roku 2011 dosiahli členské štáty celkovo aspoň určitý pokrok v plnení približne dvoch tretín vydaných odporúčaní.

Členské štáty môžu pri navrhovaní a vykonávaní reforiem využívať pomoc z programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP). Komisia prijíma ročný pracovný program SRSP na rok 2020, na základe ktorého sa po prvýkrát poskytne podpora všetkým 27 členským štátom pri realizácii viac než 240 reformných projektov.

Riešenie problému makroekonomických nerovnováh

Cieľom postupu pri makroekonomickej nerovnováhe je identifikovať vznik potenciálne škodlivých makroekonomických nerovnováh, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť hospodársku stabilitu v konkrétnom členskom štáte, eurozóne alebo v EÚ ako celku, predchádzať vzniku takýchto nerovnováh a odstraňovať ich.

V správe o mechanizme varovania na rok 2020 uverejnenej v decembri minulého roku bolo identifikovaných 13 členských štátov, v prípade ktorých sa malo vykonať hĺbkové preskúmanie, aby sa posúdilo, či sú postihnuté nerovnováhami alebo či im hrozí takéto riziko. Analýza sa zameriava na závažnosť nerovnováh, ich vývoj a politické reakcie.

Z výsledkov týchto hĺbkových preskúmaní, ktoré sú súčasťou správ o dotknutých krajinách, vyplýva, že:

  • Grécko, Taliansko a Cyprus stále vykazujú nadmerné nerovnováhy;
  • Nemecko, Írsko, Španielsko, Holandsko, Francúzsko, Chorvátsko, Portugalsko, Rumunsko a Švédsko stále vykazujú nerovnováhy;
  • Bulharsko prestalo vykazovať nerovnováhy.

Aktualizované usmernenia pre politiky zamestnanosti

Komisia prijala návrh na aktualizáciu usmernení pre politiky zamestnanosti, v ktorom sa predstavujú spoločné priority pre vnútroštátne politiky zamestnanosti. Návrh kladie silný dôraz na cieľ dosiahnuť udržateľné sociálne trhové hospodárstvo, a preto zosúlaďuje usmernenia pre zamestnanosť so štyrmi rozmermi výročnej stratégie udržateľného rastu a s oznámením Komisie o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie. Okrem toho sú do neho začlenené aj ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. V aktualizovaných usmerneniach sa spomína spravodlivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky, zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem, posilnenie úlohy sociálnych partnerov a potreba venovať väčšiu pozornosť skupinám s nižším a stredným príjmom, pokiaľ ide o spravodlivé mzdy umožňujúce dôstojnú životnú úroveň.

Správa o sprísnenom dohľade nad Gréckom

Komisia prijala piatu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom.

V tejto správe sa dospelo k záveru, že Grécko úspešne pokročilo vo vykonávaní svojich osobitných reformných záväzkov, ktoré mali byť splnené do konca roka 2019. Vláda vykonáva, resp. oznámila dodatočné opatrenia, ktoré by mali umožniť ich včasné dokončenie ešte pred vydaním šiestej správy o sprísnenom dohľade plánovanej na máj 2020. Grécke orgány však nesmú poľaviť. Platí to najmä vo finančnom sektore, kde sú potrebné ďalšie významné opatrenia. O správe bude teraz rokovať Euroskupina, ale nepovedie k prijatiu dlhových opatrení.

Ďalšie kroky

Očakáva sa, že o týchto správach o jednotlivých krajinách, ako aj o výsledkoch hĺbkových preskúmaní sa bude diskutovať v Rade. Súhrnné zistenia správ o jednotlivých krajinách Komisia prediskutuje s Európskym parlamentom. V nadchádzajúcich mesiacoch bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi, aby sa oboznámila so stanoviskami parlamentov, vlád, sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán k analýze a záverom v správach o jednotlivých krajinách.

V apríli by mali členské štáty predložiť svoje národné programy reforiem s podrobným prehľadom štrukturálnych reformných priorít, ako aj programy stability (v prípade krajín eurozóny) alebo konvergenčné programy (v prípade krajín mimo eurozóny) s prehľadom viacročných fiškálnych stratégií.

Komisia predloží svoje návrhy nového súboru odporúčaní pre jednotlivé krajiny na jar 2020.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

matovic

Nad zrušením núdzového stavu stále visí otáznik. Kedy sa situácia zmení?

BRATISLAVA / Hoci minister zdravotníctva už naznačoval zrušenie núdzového stavu na Slovensku, realita je iná. …