EuropskeNoviny.sk
BRATISLAVA / Informácie o opatreniach v súvislosti s koronavírusom neustále pribúdajú. Je pravda, že niečo takéto sme na Slovensku ešte nemali. Viac o tom, akej hrozbe čelíme a ako by sme ju mohli zvládnuť, si prečítajte v rozhovore s virológom Jurajom Kopáčekom.
Čím je koronavírus iný, než ten chrípkový? Postihuje nás každý rok, tiež infikuje veľký počet ľudí, tiež na neho zomiera množstvo obyvateľov, opatrenia ako teraz sa ale nerobia.
Z hľadiska vedeckého je to úplne iný druh vírusu. Ako keby sme rozlišovali medzi mačkou a psom. Je to úplne iná skupina, ktorá má svoj cyklus, bunku napáda a rozmnožuje sa. Nanešťastie prejavy ochorenia, ktoré vírus spôsobuje sa pomerne prekrývajú s chrípkou. Je to také mimikry, ktoré bežný človek nemá šancu rozlíšiť, najmä v tých prvých štádiách.
Chrípka má možno rýchlejší nábeh, kratšie trvá, kým práve ochorenie Covid-19 môže mať pomalší priebeh s dlhšou dobou priebehu. Preto je dôležité, čo sa hovorí, že v tých prvých štádiách, keď človek pocíti nejaký diskomfort, že sa niečo deje, tak radšej treba ostať doma v karanténe. Ešte totiž nemožno určiť, či ide o klasickú chrípku alebo o Covid-19.
Aký je ten prvý príznak, na čo máme čakať?
Ja keď mám chrípku, subjektívne cítim, že mi stúpla teplota. Väčšinou je spojená s bolesťou svalov, pocitom malátnosti. To je prvý príznak, že sa s telom niečo deje a zastavme sa. Lebo dnes aj to je zlé, že ľudia tú chrípku podceňujú a sme naučení ju prechodiť 2-3 dni a potom je v poriadku. A to už nie je dobrý návyk, ktorý by sa mal začať meniť a možno aj toto bude pre ľudí taká facka, že nepodceňujme niektoré choroby. Buďme zodpovední a radšej ostaňme doma. Vyležme to a do týždňa, do dva, sme v poriadku.
Je tento vírus nákazlivejší? Rýchlejšie sa šíri medzi ľuďmi?
Vyzerá to tak, že je veľmi nákazlivý, ale jeho záludnosť je možno v niečom inom. Dokáže sa šíriť z osoby, ktorá neprejavuje žiadne príznaky ochorenia To je niečo, čo je nové. SARS sme tu mali v roku 2012, a tam práve jedinci šírili vírus ale boli už chorí. Keď vedeli, že boli chorí, izolovali ich a vlastne tým sa podarilo chorobu zastaviť. Ja si ani nespomínam, že by sme tu v roku 2012 panikárili. Tá cesta závleku bola podobná, išla z Číny do Európy, ale zastavilo sa to preto, že sa v neskoršom štádiu choroba prejavila.
Ako vnímate tie opatrenia, ktoré sa teraz zavádzajú?
Ja ich vnímam veľmi pozitívne. Otázka je, či niektoré nemali prísť skôr. Lebo to je jediná cesta v tejto dobe, ako ešte môžeme zabrániť nákaze. Ja verím, že krízový štáb, ktorý zasadá, to nie je jeden človek, to je veľa hláv, ktoré rozmýšľajú, myslím, že tie opatrenia sú správne. Otázne je, či nebolo rozumné už zabrániť cestovať na lyžovačku do Talianska. Ale to nemohol nikto vedieť.
To, čo vidíme, čo robí USA, že zakázala Európanom lietať, to je bezprecedentné.
Mnohí zase hovoria, že by tie opatrenia mali byť drakonicejšie. Viď Čína, ktorej sa to podľa všetkého podarilo takýmito drsnými opatreniami.
Čína je obrovská krajina. Epicentrum bolo v okolí toho mesta Wu-chan a zase sú tam možno také lokality, ktoré až tak zasiahnuté neboli. Čiže my sa musíme na Európu pozerať ako na Čínu. Čiže to epicentrum je v Taliansku a teraz je dôležité, do akej miery dokážeme bariéry postaviť, aby sme to zastavili.
Rúška fungujú?
O tom bolo veľakrát rozprávané. Určite, že majú zmysel. Ale to neznamená, že keď mám rúško, že som v pohode a nemusím sa strachovať. Viac možno majú zmysel a sme zvyknutí v národoch Ázie, že sa správajú zodpovedne aj pri obyčajnej chrípke alebo prechladnutí, kedy rúška nosia, aby nešírili vírus.
Keď si dáte rúšku v miestnosti plnom vírusov, určite si nájde cestu. Rúška sú skôr na to, aby chránili ostatných pred nakazením. To, ako choroba prebehne, či sa vôbec infikujete závisí od toho, akú dávku vírusu dostanete, ako ste exponovaní. To rúško v tomto môže mať zmysel, že zabráni, aby sa z miliardy partikúl dostalo len možno desaťtisíc. V tomto je to rozdiel, že akú dávku dostanete.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk
