Predátory morí s povesťou nevyspytateľných zabijakov

Hoci Európa oslavovala 8. mája 1945 koniec druhej svetovej vojny, v Pacifiku boli Japonci prakticky neporazení. Tragédia vo Filipínskom mori, kde odpočíva posledná vojnová loď potopená počas zdĺhavého konfliktu, sa považuje za miesto najtragickejšieho útoku morských predátorov na človeka.

Mnohí z 800 členov posádky amerického krížnika Indianopolis, ktorí prežili útok japonského torpéda, padli za obeť húfom žralokov alebo umreli na následky vyčerpania. Podľa odhadov dravce – žraloky a barakudy – usmrtili okolo 150 námorníkov. Pre väčšinu z tých, ktorým sa podarilo obrovskú tragédiu 29. júla roku 1945 prežiť, sa do konca života stali najobávanejšími morskými živočíchmi… Tragická udalosť takéhoto rozsahu sa už nikdy nezopakovala, no žraloky, predátory morí, majú povesť nevyspytateľných zabijakov. Aká je realita v treťom tisícročí?

Človek v cudzom revíri

Máme sa báť narastajúceho počtu útokov? Dôvody sú logické: Cestovanie a poznávanie sa stalo súčasťou životného štýlu, cestovný ruch v prímorských krajinách globálne patrí medzi piliere ekonomiky. Vyznávačov surfingu, potápania a objavovania podmorského sveta z roka na rok pribúda. Nehovoriac o turistoch na motorových člnoch a skútroch. Zintenzívňuje sa tak pravdepodobnosť stretu s človekom na miestach, ktoré doteraz patrili výhradne do žraločích revírov.

Čeľuste á la Hollywood

Jean-Pierre Botha, dlhoročný odborník na potápanie, ktorý spolupracuje s filmármi a fotografmi z BBC či Discovery Channel, sa podieľa na výskumných projektoch na ochranu žralokov. Tvrdí, že ľudia nie sú prirodzenou potravou pre žiadneho morského živočícha: „Žralok poľujúci na ľudí je scenáristickým zámerom Hollywoodu. Samozrejme, stane sa, že sa do človeka zahryzne. Sú to však výnimočné prípady.“

 

Photo: unsplash

Kto je vlastne predátor?

V súčasnosti je zaregistrovaných 354 druhov žralokov, o 35 druhoch je známe, že aspoň raz napadli človeka a pri 12 druhoch je to bežné. Väčšina však pre ľudskú ríšu nepredstavuje nebezpečenstvo. Šanca, že sa človek stane cieľom útoku žraloka, je 1 ku 11,5 milióna. Ešte menšia je možnosť, že takýto útok bude smrteľný. Tu je štatistický pomer 1 ku 264 miliónom. Šance sa zvyšujú, keď sa človek pohybuje v mori veľmi dlho, v panike a s krvácajúcou ranou.

Poznávanie aj adrenalínový šport

K turistickému boomu v exotických rajoch patrí aj potápanie v klietke s kŕmením žralokov. Pre mnohých je to spôsob, ako sa o týchto živočíchoch dozvedieť viac. Môžu si ho vyskúšať aj tí, ktorí sa bežne nepotápajú. Milovníci adrenalínu však musia vedieť, že potápanie s predátormi si vyžaduje profesionalitu a dodržiavanie pravidiel. Predovšetkým nesprávať sa ako korisť. „Korisť väčšinou pláva preč. Predátory majú miliónmi rokov zdokonaľované inštinkty, vytypujú si korisť a zamerajú sa na najslabší článok, pretože pri ňom vydajú najmenej energie.“

Photo: unsplash

Agresívnych druhov je minimum

Podľa celosvetových štatistík žraloky napádajú človeka len veľmi výnimočne, odborníci evidujú okolo 80 nevyprovokovaných útokov za rok, smrteľných je asi desatina. Ak už k napadnutiu dôjde, majú ho s najväčšou pravdepodobnosťou na svedomí tri z niekoľkých stoviek druhov – biely, tigrí a belavý. Podľa medzinárodného zoznamu žraločích útokov je najviac smrteľných napadnutí človeka žralokom zaznamenaných pri pobreží západnej Austrálie, USA, Havajských ostrovov, Brazílie a Južnej Afriky.

História stará 450 miliónov rokov

Počiatočné dejiny sa začali písať pred 450 miliónmi rokov. Bolo to v období silúru, keď klíma začala byť teplá a stabilná. V mori sa objavili trilobity i mäkkýše a s nimi postupne aj žraloky, ako to dokazujú objavy v sibírskej oblasti. Z hľadiska vývoja najrýchlejšími a najvýraznejšími premenami prešli tieto živočíchy v jurskom období asi pred 200 miliónmi rokov. Húževnatosť im pomohla prežiť všetky zmeny. Na rozdiel od iných druhov, napríklad dinosaurov, ktoré evolúciu nezvládli…

Viac..  Katarína Roth Neveďalová: Hodnoty a krásy Slovenska v Štrasburgu. VIDEO
Photo: unsplash

Vedci stále objavujú nové druhy

Biológovia dodnes presne nevedia, koľko druhov žralokov na zemi skutočne existuje. Žralok veľkoústy bol objavený len v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia a vedci odhadujú, že v odľahlých morských hĺbkach sa vyskytujú ďalšie neznáme druhy. Aj podľa Medzinárodnej organizácie na ochranu prírody a prírodných zdrojov, ktorá združuje viac ako 110 krajín, bezpečne vieme o tých, ktorým hrozí vyhynutie. Zoznam ohrozených druhov však nemá na svedomí evolúcia.

Žralok síce prežil všetky tektonické prírodné zmeny počas miliónov rokov, no pričinením človeka možno neprežije. Bola by škoda vyhubiť toto majstrovské dielo evolúcie.

Photo: unsplash

Detaily schopností jedného živočíšneho druhu

-Žraloky útočia kvôli potrave. Pri love postupujú systematicky a korisť prenasledujú, až kým ju neulovia. Nespia, striedajú sa u nich obdobia aktivity a odpočinku.

-Majú vynikajúci sluch, korisť dokážu zachytiť až zo vzdialenosti jedného kilometra. Žralok biely zacíti kvapku krvi v 4,6 mil. litrov vody.

-Netrpia onkologickými ochoreniami, vedci zaoberajúci sa výskumom žraločej chrupavky preto pracujú na vývine lieku na liečbu nádorov.

-Väčšina žralokov má v každej čeľusti 5 až 15 radov zubov. ​​Žralok tigrí má vrúbkované zuby také ostré, že úplne hladko prehryznú kosť.

-V Číne je tradičnou delikatesou polievka zo žraločích plutiev. Kvôli nim ročne ulovia milióny žralokov, zvyšok väčšinou putuje späť do mora.

Pohyb dovolený len v bezpečných zónach

 

Photo: unsplash

Severné pobrežie Austrálie:

Oblasť je známa výskytom zaujímavých druhov. Niektoré sú však extrémne nebezpečné. Nejde len o žraloky, ale aj o veľké medúzy a silné spodné prúdy, ktoré tu hrozia.

Smyrna Beach, Florida:

Jedinečnosť malebných pláží s bielym pieskom, ktoré sa tiahnu do niekoľkokilometrovej dĺžky, kontrastuje s hojným výskytom žralokov.

Solana Beach, Kalifornia

Stretnutie so žralokmi v tejto oblasti nie je žiadna rarita.  Vo veľkom počte sa tu vyskytujú najmä biele žraloky.

Gansbaai, Južná Afrika:

Niekoľko kilometrov od pobrežia leží Shark Alley, kanál, ktorý je domovom desiatok tisícov tuleňov. Lákajú bielych žralokov, turistov i potápačov v klietkach.

Praia de Boa Viagem, Brazília

Útoky žralokov sa vyskytujú len od konca minulého storočia. Ekológovia upozorňujú, že za to môže ničenie pobrežných ekosystémov a intenzívny rybolov.

Bahamské ostrovy

Súostrovie s jedinečnými plážami a priezračnou vodou je známe aj výskytom tigrích žralokov, ktoré sú extrémne rýchle a v húfe môžu byť nebezpečné.

Velzyland Beach, Havaj

Vysoké vlny priťahujú nielen surfistov z celého sveta ale aj tigrie žraloky. V nečakaných okamihoch sa prebúdza aj vulkán Kilauea.

O Marta Turisová

Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Skutočnou školou života bola pre ňu pätnásťročná práca v bratislavskom Večerníku, kde začínala ako elévka a skončila ako šéfredaktorka. Pracovala ako šéfredaktorka mesačníka a dvojtýždenníka Rodina vo vydavateľstve Ringier. K čaru poznávania destinácií sa dostala v CK Satur a Ruefa. Počas svojej bohatej novinárskej praxe precestovala svet a objavovala mnohé destinácie – Ameriku, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko, krásy európskych metropol a pozoruhodnosti európskych krajín. Vášeň pre poznávanie spája s vášňou pre umenie, a za touto kombináciou neváha cestovať za hranice Bratislavy. Nezabudnuteľným zážitkom bol muzikál Fantóm opery v New Yorku na Broadwayi a nedávno ju nadchol aj Mefisto v pražskom rovnomennom divadle Broadway. PhDr. Marta Turisová.

Odporúčame pozrieť

biodiverzita

Až miliónu druhov na celom svete hrozí vyhynutie. Čo robí EÚ na zachovanie biodiverzity?

Až miliónu druhov na celom svete hrozí vyhynutie. Prečítajte si, čo robí na zachovanie biodiverzity …

Consent choices