EuropskeNoviny.sk
Obmedzenia kvôli koronavírusu dorazili už aj do médií. Práve ony pritom zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní overených informácií a vyvracaní falošných správ.
Médiá počas krízy zápasia s viacerými problémami. V prvom rade je to masívny prepad príjmov z reklamy. Neutešená finančná situácia môže mať za následok, že nebudú naďalej schopné poskytovať spoľahlivé a overené informácie a tým zároveň bojovať proti šíriacim sa falošným správam.
V uznesení prijatom 17. apríla sa poslanci Európskeho parlamentu zhodli na tom, že dezinformácie o koronavíruse sú zásadným problémom, ktorý sa bezprostredne dotýka zdravia ľudí. Každý by podľa nich mal mať prístup k presným a overeným informáciám. Slobodné, nezávislé a dostatočne financované médiá sú podľa parlamentu kľúčové na udržanie demokracie
Sloboda prejavu, nezávislosť médií a pluralita názorov s zakotvené v Charte základných práv EÚ a Európskom dohovore o ľudských právach.
Podpora médií počas krízy
Parlamentný výbor pre kultúru sa obrátil na Európsku komisiu s výzvou, aby sa pokúsila nájsť financie na podporu médií v súčasnej kritickej situácii a udržať tak ich fungovanie a nezávislosť.
EÚ už podnikla niekoľko krokov na podporu médií a ochranu novinárov. V marci 2020 uvoľnila 5,1 milióna eur na financovanie projektov zameraných na odhaľovanie a prevenciu prípadov porušovania slobody tlače. Ide o iniciatívy na odkrývanie obmedzení názorovej plurality a podporu medzinárodnej investigatívnej žurnalistiky.
Svetový deň slobody tlače
Tretieho mája sme si pripomenuli Svetový deň slobody tlače. Organizácia Reportéri bez hraníc pri tejto príležitosti zverejnila tohtoročný celosvetový rebríček slobody tlače. Zohľadňuje v ňom aj súčasnú krízovú situáciu a mimoriadne opatrenia niektorých vlád, ktoré ohrozujú slobodnú žurnalistiku. Slovensko sa celosvetovo umiestnilo na 33. mieste, oproti minulému roku si polepšilo o dve miesta.
Európa je pre novinárov najbezpečnejšia
Podľa tohto rebríčka je Európa aj naďalej miestom, ktoré svojim novinárom garantuje najvyššiu mieru slobody. Situácia v európskych krajinách je tu väčšinou hodnotená ako dobrá alebo uspokojivá. Najvyššie priečky podobne ako v minulých rokoch obsadili severské krajiny – Fínsko, Dánsko a Švédsko. Hneď za nimi nasleduje Holandsko.
Reportéri bez hraníc aj napriek dobrým výsledkom európskych krajín varovali, že sa predsa len objavilo niekoľko prípadov vyhrážania sa novinárom alebo ich prenasledovania.
Riziká pre novinárov na svete
Veľký dopad na hodnotenie krajín v tomto rebríčku mali núdzové opatrenia, ktoré jednotlivé štáty zaviedli v boji proti s koronavírusom. To je napríklad prípad Číny (177. miesto), Iránu (oproti minulému roku si pohoršil o tri miesta a je na 173.) a Iraku (klesol o dve miesta na 162. pozíciu).
Najrizikovejšie pre novinárov zostávajú oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky. Najvyšší nárast prípadov obmedzovanie médií vykazuje ázijsko-tichomorský región (o 1,7 % prípadov naviac).
Nie sme ešte ani v polovici roka 2020, no na celom svete už bolo zabitých 11 novinárov. Rok 2019 bol v tomto ohľade lepší ako tie predchádzajúce, no stále prišlo o život až 49 novinárov.
Aj keď sa niektoré ukazovatele zlepšujú, vo všeobecnosti sa situácia na svete zhoršila. Sme svedkami neustáleho nárastu násilia voči novinárom a klesá počet krajín, ktoré sú považované za bezpečné na výkon tohto povolania. Len 24% krajín označili Reportéri bez hraníc za „dobré“ alebo uspokojivé. V predchádzajúcich rokoch ich bolo viac – v roku 2019 to bolo 26% a v roku 2018 27%.
V súčasnej dobe je zadržovaných 361 novinárov. Od konca roku 2019 je to menej, v tom čase ich bolo 389. Skoro tretina z nich je uväznená v Číne, ďalší sú v Egypte, Saudskej Arábii, Sýrii, Turecku, Vietname, Iráne, Bahrajne a Jemene. Počet novinárov, ktorí sú držaní ako rukojemníci, sa podľa súčasných informácií oproti roku 2019 nezmenil. Títo novinári sú držaní v štyroch krajinách: Sýrii, Jemene, Iraku a na Ukrajine. Presné údaje za rok 2020 ešte nie sú k dispozícii.
Ako sa zostavuje rebríček slobody tlače
Tento rebríček každoročne hodnotí 180 krajín alebo oblastí podľa miery slobody médií. Krajinám udeľuje bodovanie od 0 do 100. Opiera sa o kritériá ako pluralizmu, nezávislosť médií, legislatíva danej krajiny, ktorá sa týka médií, transparentnosť a miera násilia páchaného na novinároch. Čím je toto číslo nižšie, tým je sloboda tlače v krajiny vyššia.
