ovzdusie
Ilustračné PHOTO © European Union.

DEŇ EURÓPY: Ako sa darí životnému prostrediu za posledné desaťročia?

O stave životného prostredia sa Európa začala zaujímať v 70. rokoch. V Lisabonskej zmluve v roku 2007 sa klimatická kríza už označuje za novodobú hrozbu. Mládež sa za riešenie ekologických problémov začala zasadzovať len nedávno.

Záujem o životné prostredie sa v Európe zintenzívnil začiatkom 70. rokov, keď sa na zasadnutí Európskej rady v Paríži v roku 1972 prezidenti a predsedovia vlád dohodli na vytvorení akčného plánu pre oblasť životného prostredia ”. Od roku 1973 Komisia vydávala viacročné environmentálne akčné programy (EAP). Ekologický prístup sa postupne stával čoraz dôležitejším v každej oblasti.

V roku 1987 vstúpil do platnosti dokument “Biela kniha”. Obsahovala opatrenia na vytvorenie spoločného trhu a vytvorila aj základy pre spoločnú politiku v oblasti životného prostredia. V Lisabonskej zmluve z roku 2007 sa boj proti klimatickej kríze ako novodobej hrozbe stal osobitným cieľom. V roku 2013 Rada a Parlament prijali siedmy environmentálny akčný program s názvom Dobrý život v rámci možností našej planéty, ktorý bol vypracovaný do roku 2020. Prioritným cieľom programu bola  ochrana prírody, vyššia ekologická odolnosť, udržateľný, zdrojovo efektívny a nízkouhlíkový rast. Výsledky environmentálnej politiky EU sa postupne dostavili. V roku 2017 sa znížili emisie skleníkových plynov v EÚ o 21 % ako boli  v 1990. Najvyššie emisie skleníkových plynov na hlavu sú v Luxembursku Najväčší badateľný pokles bolo vidieť v strednej a východnej Európe, teda v bývalých socialistických štátoch. Na Slovensku klesli emisie od roku 1990 až o 41 percent.

V Európe znečistenie ovzdušia kleslo o 62 percent, pričom sa znížili aj naše náklady na ne, napríklad v oblasti zdravotníctva. V 90. rokoch bola úmrtnosť vďaka znečistenému ovzdušiu na milión obyvateľov okolo 75 úmrtí, pričom dnes aj vďaka EU je to  28 percent.

Začiatkom marca 2020 Európska komisia predostrela návrh klimatického zákona, tzv. Európskeho ekologického dohovoru, ktorý má Európsku úniu do roku 2050 doviesť k uhlíkovej neutralite, pričom sa má uplatniť diferencovaný prístup pre jednotlivé krajiny. Návrh by sa mohol stať základným pilierom Zelenej dohody pre Európu.

Ekologické ciele si EÚ rozdelila na niekoľko etáp. Do roku 2020, teda tento rok, by mala mať každá členská krajina 20 percent  obnoviteľných zdrojov a do roku 2030 to má byť 32 percent. Aby sa tento cieľ splnili, členské štáty musia vyvinúť viac úsilia. Najlepšie kroky v oblasti udržateľného spôsobu života podniká Švédsko, ktoré má už splnené aj ciele na 2030.

V Európskom parlamente vo Výbore pre životné prostredie má Slovensko 3 europoslancov. Michal Wiezik má svoje priority v oblasti poľnohospodárskej politiky, ochrany lesných ekosystémov a udržiavania biodiverzity. Martina Hojsíka označili v článku týždenníka Politico v sérii  článkov “Changemakers” za jedného z lídrov v boji proti pesticídom. Práve vďaka Martinovi Hojsíkovi Europarlament odhlasoval rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami.

Hrozbu klimatických zmien si začína uvedomovať aj mládež. Koncom leta 2018 Greta Thunberg začala pred švédskym parlamentom protestovať proti nečinnosti vlády v oblasti zmeny klímy. Po mesiaci sa k nej pridali milióny mladých ľudí. Sformovalo sa hnutie Fridays for Future. K protestujúcim mladým Európanom sa pridali aj stovky štrajkujúcich na Slovensku.

Viac..  Lídri EÚ budú viesť videokonferenciu s čínskym prezidentom. Hovoriť budú o klimatickej zmene, ale aj o pandémii koronavírusu

O Marco Németh

Marco Németh
EN pre mladých zostavuje náš najmladší spolupracovník Marco Németh. Je študentom gymnázia. Každý týždeň vám prinesie zaujímavé postrehy , aktuálne témy , informácie o práci v inštitúciách EU i novinky zo sveta.

Odporúčame pozrieť

jurzyca

Eugen Jurzyca o eurofondoch: Budú sa prideľovať aj na základe kvality projektov

BRATISLAVA / Podpredsedníčka Európskej komisie, komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová hovorí, že eurofondy …