EuropskeNoviny.sk
Pocit bezpečia a absenciu vojny dnes považujeme za také samozrejmé, že nám väčšinou ani nenapadne považovať ich za vzácnu hodnotu. Pritom z pohľadu dejín ide o výnimku. Celé generácie našich predkov žili buď vo vojne, alebo v neustálom strachu z nej.
Dnes si to ani nevieme predstaviť. Konlikty medzi európskymi národmi pritom nezmizli – akurát nekončia na bojiskách, ale celonočnými summitmi v Bruseli. Nie je náhoda, že Deň Európy (9. máj) pripadá na výročie porážky fašizmu a konca druhej svetovej vojny (8. máj). Európska únia vznikala na ruinách zničeného kontinentu, s jediným cieľom – previazať európske ekonomiky a spoločnosti natoľko, aby sa vojna stala nemysliteľnou. A to sa jej podarilo.
Z tejto základnej myšlienky sa postupne zrodil jednotný trh, Schengen, Lisabonská zmluva, a všetko ostatné. Vďaka tomus sa ostré hrany odvekých konfliktov postupne otupili, a nahladila ich kultúra spolupráce, kompromisu a solidarity.
Tento projekt dnes prechádza ťažkou skúšoku. Okrem toho, že korona ohrozuje ľudské životy a milióny pracovných miest, prináša aj riziko rozpadu dôvery a súdržnosti v EÚ. Masívna kríza vytvorí ideálne podmienky pre národný egoizmus a rast populistických a autoratitívnych lídrov typu Orbána či Salviniho. Pre nich nebude nič ľahšie, než ukázať prstom na EÚ ako zdroj všetkých problémov, pasovať samých seba za ochrancov národa, a zabetónovať tým svoju moc. Rozhádaná a vnútorne oslabená Európa sa potom stane ľahkou korisťou iných veľkých geopolitických hráčov – Číny alebo Ruska.
Tento scenár by bol pre Slovensko pohromou. Ako malý štát v historicky nestabilnom susedstve potrebujeme silnú EÚ. To je záruka našej suverenity, bezpečnosti a prosperity. Preto nám nestačí „poraziť hnusobu“ v hraniciach nášho štátu, a nestačí ani to, aby naše veľké fabriky a malí živnostníci úspešne reštartovali svoje podnikanie. Je našou povinnosťou – doslova životným záujmom – prispieť k tomu, aby EÚ vyšla z tejto vnútorne silná. To predpokladá dohodu na veľkom a solidárnom záchrannom ekonomickom pláne, ale aj posilnenie suverenity EÚ v takých veciach ako sú výroba liekov, zdravotníckeho materiálu či technológií budúcnosti. Ale aj dôsledné trvanie na princípoch demokracie a právneho štátu.
Hodnotu mieru si možno neuvedomujeme. No stačí prekročiť hranice EÚ – a diskutovať s ľuďmi povedzme v Kyjeve alebo v Sarajeve – a naskytne sa nám úplne iný pohľad na to, čo máme.
Zdroj: FB Michal Šimečka.
