europsky parlament
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Dlhodobý rozpočet a plán obnovy EÚ: Ako to vidia naši europoslanci?

V Bruseli stále prebieha plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu. Časť poslancov je priamo prítomná na rokovaní v Bruseli, väčšia časť však kvôli pandémii a nemožnosti vycestovať stále pracuje a hlasuje z domu. Ktorú tému plenárneho zasadnutia považujú za najdôležitejšiu?

Ivan Štefanec (EPP): Európska ekonomika potrebuje pre svoje ozdravenie silný stimul. Takzvaný Nový Marshallov plán nim bude. Som rad, že financie pre tento fond nebudú výsledkom ďalšieho zadlžovania, či vzájomného ručenia, ale budú súčasťou existujúcich mechanizmov. Tak docielime, že po koronakríze sa Európska únia rýchlo dostane do pôvodnej ekonomickej kondície.

Monika Beňová (S/D): Aktuálna plenárna schôdza Európskeho parlamentu priniesla dôležité témy týkajúce sa problematiky nastavenia európskeho rozpočtu na nasledujúce sedemročné obdobie. Boj s následkami pandémie koronavírusu a opätovné naštartovanie európskej ekonomiky si bude vyžadovať veľké množstvo finančných zdrojov, ktoré by mali byť zaručené predovšetkým prostredníctvom viacročného finančného rámca. Jeho základom musí byť solidarita reprezentovaná politikou súdržnosti a kohéznymi fondmi, ktoré aj v minulosti v hospodársky ťažkých časoch, preukázali schopnosť prispievať k vytváraniu jednotnejšej a sociálnejšej Európy. Rovnako dôležitá je aj téma podpory hľadania účinnej vakcíny, ktorá je z medicínskeho hľadiska kľúčovým prvkom v boji s pandémiou COVID-19. Európski výskumníci, vrátane slovenských, sú z hľadiska počtu registrovaných klinických skúšaní nespochybniteľnými lídrami v hľadaní účinnej odpovede na prebiehajúcu pandémiu.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (ECR): Obnova hospodárstva EÚ bude neuveriteľne drahá a Európsky parlament vidí riešenie v nových, celoeurópskych daniach, radšej ako zvýšení našich národných príspevkoch do európskeho rozpočtu. Táto diskusia ešte len začala a vyvíja sa veľmi dynamicky, veľké nezhody nebudú iba o výške finančných prostriedkov, ale aj celkovom systéme záchrany. Pre mňa je momentálne najdôležitejšie čo najskôr obnoviť jednotný trh ako najväčší akcelerátor ekonomického rastu a voľný pohyb pre všetkých občanov EÚ, najmä cezhraničných pracovníkov. Od začiatku upozorňujem, že k tomu prispeje náš veľký spojenec v boji proti pandémii a tým sú technológie, zavreté hranice musíme nahradiť smart karanténami. V rozprave na túto tému odznelo najmä to, že chceme zabezpečiť, aby mobilné aplikácie stopovali iba koronu a nie súkromie občanov.

Martin Hojsík (RE): Európsky parlament 13. mája diskutoval a 14. mája hlasoval o rezolúcii k novému MFF (Viacročný finančný rámec) a plánu obnovy (Resolutions on topical subjects: New MFF, own resources and Recovery plan). Rezolúcia, podporovaná všetkými veľkými frakciami v Európskom parlamente, vyzdvihuje nutnosť zelenej obnovy a vyzýva k prioritnému nasmerovaniu investícií do Európskeho zeleného dohovoru. Poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík, ktorý sa spolupodieľal na tvorbe rezolúcie, privítal jej širokú podporu a vyzdvihol dôležitosť zelenej obnovy.

„Európsky parlament vyslal jasný signál Európskej komisii, ale aj členským štátom, že obnova ekonomiky, ktorá príde po skončení koronakrízy, musí byť zelená. Ak chceme, aby bola Európa a všetky členské štáty EÚ úspešné, musíme zreformovať európsku ekonomiku a investovať do budúcnosti,“ uviedol poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík.  

„Masívne investície nasmerujeme prioritne do zelenej obnovy a digitalizácie. Len tak zaručíme, že európska ekonomika bude odolnejšia a pripravenejšia na ďalšie krízy. Profitovať však musia najmä bežní ľudia na Slovensku a v ďalších členských krajinách. Obnova teda musí byť zelená, a zároveň sociálne spravodlivá,“ doplnil Hojsík z Progresívneho Slovenska. 

„Otvorila sa pred nami obrovská príležitosť. Ak sa jej chytíme a využijeme ju, Slovensko a Európa budú mať šancu obstáť v globálnej konkurencii. Preto bude kľúčové, aby nielen európske inštitúcie, ale aj tie národné, urobili všetko preto, aby obmedzené zdroje investovali rozumne a viziónarsky. Krajiny, ktoré tak urobia, budú úspešné. Slovensko musí byť jednou z nich,“ uzavrel europoslanec.

Eugen Jurzyca (ECR): Najdôležitejším bodom na tejto schôdzi bola rezolúcia k viacročnému finančnému rámcu. Ide o to, čo všetko sa bude financovať z rozpočtu EÚ, aký bude veľký, kto bude doňho prispievať viac a kto bude viac dostávať. Ak chceme úspešnú Úniu, mali by sme sa v tomto kľúčovom kroku držať nasledujúcich princípov: 1. členským štátom sa musí oplácať pripravovať sa v dobrých časoch na zlé časy (napríklad reformami); 2. financovanie a rozdeľovanie rozpočtu by malo byť transparentné (nech je jasné, kto komu pomáha); 3. dlhodobé systémové zmeny treba robiť pri riešení systémových problémov, nie pri prírodných katastrofách (napríklad Zákonník práce meňme, ak máme dlhodobo vysokú nezamestnanosť, nie po výbuchu sopky); 4. neprekračujme veľmi bezpečnú výšku verejného dlhu, nevieme, aké krízy nás čakajú; 5. na pokrízovú obnovu sa musia zložiť všetci okrem tých najzraniteľnejších (výnimky by nemali dostať ani politicky najsilnejšie sektory).

Michal Šimečka (RE): Dnes už nikto nespochybňuje, že Slovensko vstupom do EÚ urobilo míľový krok vpred. Definitívne sme sa vzdialili od bieloruskej cesty, ktorou nás viedol Vladimír Mečiar, a aj vďaka prísnym podmienkam pre kandidátske krajiny sme zažili bezprecedentné zvýšenie životnej úrovne. Krajiny, ktoré sú vo vstupných rokovaniach teraz, nemajú také šťastie na ideálne časy pre rozvoj, ako sme mali my – aj preto považujem za dôležité, že sme odsúhlasili finančnú pomoc v celkovej hodnote 3 miliardy eur pre Ukrajinu či Čiernu Horu. Tie by mohli mať popri vyrovnávaní sa s následkami pandémie vážny problém pracovať na splnení kritérií. Je skvelé, že Európa nestráca svoju solidárnu tvár ani v tých najťažších časoch.

Robert Hajšel (S/D): Za jeden z najdôležitejších výsledkov tohto mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu považujem schválenú výzvu na adresu Európskej komisie,  aby do polovice júna predložila preklenovací rozpočet na rok 2021. Vďaka nemu zabezpečíme plynulé fungovanie rôznych programov EÚ a ich financovanie a zabránime tým tomu, aby sa v totálnej núdzi neocitli naše školy, podniky a regióny.
Pôžičky a granty budú tvoriť podstatu budúceho Fondu obnovy, na ktorom sme sa dokázali dohodnúť  takmer všetky rozhodujúce frakcie Európskeho parlamentu. Je najvyšší čas, aby EÚ ukázala svoju opodstatnenosť a pridanú hodnotu aj v boji s koronakrízou, ktorá dramaticky zmenila politické priority v jednotlivých štátoch EÚ. Ak nie všetky štáty boli spokojné s reakciou EÚ na výzvy v oblasti zdravotníctva najmä v prvej fáze koronakrízy, o to viac musí EÚ  preukázať solidaritu so svojimi členskými štátmi v otázke prekonávania sociálno-ekonomických dôsledkov koronakrízy v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch. Schválenie uznesenia EP o Fonde obnovy a viacročnom rozpočte EÚ poslancami piatich z celkových siedmich politických skupín parlamentu podčiarkuje rozhodnosť, jednotu a silu tejto inštitúcie volajúcej po dostatočnými financiami potvrdenej solidarite s regiónmi a sektormi, ktoré sú najviac postihnuté koronakrízou.
Nielen ekonomické aspekty koronakrízy sú hlavnou témou zasadaní, diskutovali sme aj o tzv inteligentnej/digitálnej karanténe, teda sledovaní pohybu občanov prostredníctvom  mobilných aplikácií, ktorú zaviedli alebo plánujú zaviesť mnohé štáty. Akékoľvek použitie musí totiž byť napriek výnimočnej situácií plne v súlade s dodržiavaním ochrany osobných údajov, rešpektovať súkromie a práva našich občanov. Ktorýkoľvek členský štát zavedie takéto opatrenie, musí byť v súlade s európskou legislatívou a zozbierané dáta, ktoré poskytujú mobilní operátori musia byť v anonymizovanej podobe, prijaté musia byť aj prísne bezpečnostné opatrenia k využívaniu takýchto informácií, prístupu k nim, spôsobu a lehôt ich uchovávania.
Naďalej diskutujeme aj o investíciách do vývoja vakcín a liečiv proti ochoreniu covid-19, kde opakovane zdôrazňujem, že netreba zabúdať aj na investície do skúmania preukázateľne efektívnych liečebných postupov a hľadania účinných liekov a to aj spomedzi tých existujúcich na základe centrálneho zbierania a vyhodnocovania skúseností v jednotlivých štátoch. V niektorých štátoch EÚ stále denne umierajú stovky nevinných ľudí, ktorých jedinou chybou je vyšší vek, chronická choroba alebo oslabená imunita. Musíme urobiť všetko preto, aby sa stovky miliónov eúr uvoľnených na výskum dostal všade tam, kde je predpoklad, že sa podarí účinné lieky identifikovať.

Miroslav Číž (S/D): Počas až trojdňového plenárneho zasadnutia EP, na ktorom sa väčšina poslancov vrátane mňa zúčastnila na diaľku, sa diskutovalo a hlasovalo o mnohých dôležitých témach. Za všetky spomeniem aspoň revíziu viacročného finančného rámca spojenú s plánom obnovy po koronakríze a pohotovostný plán na zabezpečenie kontinuity financovania EÚ. Až piatim politickým skupinám sa podarilo spoločne dohodnúť na uznesení o VFR a tzv. Fonde obnovy, ktoré predstavuje jednotnú pozíciu EP k financovaniu obnovy ekonomiky EÚ po konornakríze. Keďže ide o kompromis medzi stranami takmer celého politického spektra je pochopiteľné, že každému v ňom niečo chýba, no zároveň vysiela jasný signál Rade a EK o tom, čo je pre EP dôležité – zabezpečiť riadne financovanie ozdravného plánu bez zásahu na úkor už existujúcich a budúcich programov. Vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť oneskoreného prijatia nového VFR EP tiež vyzval EK na predloženie pohotovostného plánu VFR, ktorý zaistí kontinuitu platieb EÚ v prípade ak nedôjde k dohode o novom VFR do 1.1.2021. Tento takzvaný „preklenovací rozpočet“ na rok 2021 by mal zaistiť pokračovanie fungovania programov EÚ a riešiť hospodárske a sociálne dopady koronakrízy.

 

Viac..  EK: hĺbkové preskúmania šiestich členských štátov s cieľom posúdiť makroekonomické nerovnováhy

O dac

Odporúčame pozrieť

Ivan Štefanec: Podporujem Ivana Korčoka

Prezidentská kampaň pred druhým kolom volieb je v plnom prúde. Svoju podporu kandidátom vyjadrujú rôzne …

Consent choices