Amalfi, spomienky na budúcnosť a miesta, ktoré by sme opäť radi navštívili

Priletieť lietadlom do Neapola je síce pohodlné, no ak je cieľom jedno z najkrajších talianskych pobreží, začiatok cesty nemusí byť veľmi vábny. Zatiaľ čo v 18. storočí patrilo mesto medzi najnavštevovanejšie na Apeninskom polostrove, o dvesto rokov neskôr muselo o svoje postavenie bojovať. Dlhé roky sa v súvislosti s metropolou pod Vezuvom skloňovali problémy s odpadom.

Karta sa obrátila po tom, ako bolo v deväťdesiatych rokoch historické centrum Neapola zapísané do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Na prelome tisícročí začali návštevníci opäť nedočkavo objavovať jeho autentickú atmosféru. Po výjazde z mesta na pobreží malebného zálivu však návštevník rýchlo zistí, prečo sú problémy s likvidáciou odpadu dlhé roky známe a zdá sa, že sa tak skoro ani neskončia. Občas sa situácia vyhrotí, aby sa po čase alebo zásahu poriadkových síl dostala do normálu. Často sa v tejto súvislosti spomína mafia a jej praktiky.

Do neba je ešte ďaleko

Región Kampánia a provincia Salerno patria po Ríme, Toskánsku a Benátkach k najnavštevovanejším turistickým destináciám v krajine. Centrum oblasti, mesto Amalfi, nenechá návštevníka na pochybách, že je tomu skutočne tak. Veľmi sa nerozrastá, pretože kvôli nedostatku stavebných plôch nemá vlastne kam. Údajne sú tu len tri štvorcové kilometre plochy vhodnej na zástavbu!

Majstrovské stavebné lego na brale

Obrovské skalné bralo vypínajúce sa nad priezračnými vlnami Stredozemného mora pôsobí ako z neskutočného sveta. Panoráma v podobe malých farebných kociek akoby vytesaných do skál alebo zázračným spôsobom postavených priamo na nich je dôkazom dokonalého majstrovstva vo využívaní každého metra štvorcového vhodného na výstavbu.

Photo: unsplash

Cesty pre koče, dostavníky i autobusy

Aj preto tu trvalo nežije viac ako 6 tisíc obyvateľov. V turistickej sezóne sa však počet ľudí v meste a na Amalfskom pobreží desaťnásobne zvýši. Vidno to najmä na úzkych cestách vytesaných do skál. Vznikli v stredoveku a pre koče či dostavníky boli tak akurát. No pre vodičov autobusov pohybujúcich sa len pár centimetrov od masívneho zrázu je to skúška nervov i odvahy. Ak niektorý narazí do skaly, vznikne nepredvídateľná zápcha. Ustúpiť nie je kam, zostáva len trpezlivo čakať a po vyriešení problému pokračovať ďalej. Samozrejme, slimačím tempom. Odmenou je však nádherná prírodná scenéria, ktorú ocenilo UNESCO v roku 1997 zaradením tejto časti krajiny do Zoznamu svetového dedičstva.

Hrdosť prúdi domácim v žilách

Podľa zainteresovaných je Amalfské pobrežie rovnako známe ako indický Tádž Mahál či Benátky. V tejto súvislosti je zaujímavé, že práve tu rozoznáte Taliana pochádzajúceho odtiaľto, od rodáka z inej časti krajiny. Ak dáte najavo obdiv a rešpekt k malebnej krajine, reakcie domácich budú veľmi spontánne. Každý vrelo súhlasí a pridá nejaký ten hrdý bonus navyše.

Kodifikácia námorného práva

Predchodcu Amalfi založil okolo roku 320 cisársky vojak Konstantinos. Domorodci sa stali obchodníkmi a námorníkmi, nedostatok úrodnej pôdy nedovoľoval venovať sa poľnohospodárstvu. Stali sa jednými z najlepších a arabskí obchodníci vďaka prekvitajúcemu obratu mesto nazývali Jagavý klenot. V čase svojho najväčšieho rozkvetu malo až 50 000 obyvateľov a patrilo k najvýznamnejším mestským štátom na Apeninskom polostrove.

Viac..  Šíria sa dezinformácie. Slovensko hraničné prechody s Maďarskom neuzavrelo

Klenot Katedrála sv. Ondreja

Stredoveká námorná republika, ktorej vládol dóža, sa postupne stala obchodným lídrom v oblasti celého Tyrrhenského mora. Komoditami bolo drevo, železo, zbrane, ale aj víno, šperky, drahé koberce či vzácne oleje. Cez bránu Porta Marinara je len na skok na komorné Piazza Duomo s fontánou svätého Ondreja. Klenotom je rovnomenná katedrála týčiaca sa nad námestím s románskou vežou z 13. storočia a typickou siluetou monumentálneho strmého schodiska vychádzajúceho z architektúry tejto časti Talianska.

Photo: unsplash

Tabula Amalphinata platila päť storočí

Vznikla tu prvá námorná právna kodifikácia Tabula Amalphinata, ktorá platila v celom Stredomorí od XI. do XVI. storočia. Obsahuje 66 paragrafov určujúcich práva, povinnosti a zásady plavby i námorného obchodu, vrátane poistenia námorníkov. Amalfi malo vlastné mince a vynikajúce lodenice. Tak ako to  bolo po stáročia obvyklé, bohatstvo a moc nedali spávať okolitým mestám. Napokon podľahlo Normanom a Pisanom, no obyvatelia neprestali obchodovať a pozornosť obrátili na Sicíliu a severnú Afriku.

Pod nadvládou Pisy, Neapola i pirátov

V roku 1343 navyše postihlo oblasť zemetrasenie a následné cunami. Francesco Petrarca vo svojom diele Epistolae familiares opísal, ako pod vodou zmizla veľká časť mesta, ktoré sa zrútilo do mora. Odvtedy mu dominuje strmé skalné pobrežie. Po katastrofe nasledovalo obdobie závislosti na mestskom štáte Pisa. Neskôr pripadlo Amalfi až do zániku éry Bourbonovcov Neapolskému kráľovstvu. Postupne strácalo na význame a v 19. storočí sa nakoniec dostalo do rúk pirátom, ktorí ho využívali ako základňu a miesto na úkryt.

Photo: unsplash

Bambagina ako exkluzívny artikel 

 Za zmienku určite stojí výroba známeho amalfského papiera bambagina, ktorý v tom čase používal celý aristokratický svet. V Museo de la carta možno dodnes vidieť výrobu papiera, ktorý bol od 12. storočia významným vývozným artiklom. Alchýmiu prevzali domáci od Arabov, vyhľadávaný produkt bol výsledkom procesu spracovania bavlny, plátna a konope. Stále existuje niekoľko remeselných papierní, ktoré ho vyrábajú. A rovnako zostal exkluzívnym artiklom určeným na mimoriadne príležitosti. A tak neprekvapí, že ho pre potreby oficiálnej korešpondencie používa i Vatikán.

Výstup na návštevnícky Olymp

Amalfi a celé pobrežie za svoje znovuzrodenie vďačí rozmachu turizmu. Po druhej svetovej vojne aj táto časť Talianska vystúpila na návštevnícky Olymp. Cieľom väčšiny turistov je pobrežie so známou Amalfitanou. Presnejšie Strada Statale 163 Amalfinata, ktorú Taliani považujú za najkrajšiu na svete. Z Neapola treba prejsť cez Sorento a cestu okolo Neapolského zálivu. Vyberieme sa tam nabudúce.

O Marta Turisová

Avatar
Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Skutočnou školou života bola pre ňu pätnásťročná práca v bratislavskom Večerníku, kde začínala ako elévka a skončila ako šéfredaktorka. Pracovala ako šéfredaktorka mesačníka a dvojtýždenníka Rodina vo vydavateľstve Ringier. K čaru poznávania destinácií sa dostala v CK Satur a Ruefa. Počas svojej bohatej novinárskej praxe precestovala svet a objavovala mnohé destinácie – Ameriku, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko, krásy európskych metropol a pozoruhodnosti európskych krajín. Vášeň pre poznávanie spája s vášňou pre umenie, a za touto kombináciou neváha cestovať za hranice Bratislavy. Nezabudnuteľným zážitkom bol muzikál Fantóm opery v New Yorku na Broadwayi a nedávno ju nadchol aj Mefisto v pražskom rovnomennom divadle Broadway. PhDr. Marta Turisová.