Udržateľnosti kultúrnych pamiatok sa nevenuje dostatočná pozornosť, upozorňujú audítori EÚ

Na podporu kultúrnych pamiatok bolo vytvorených niekoľko európskych iniciatív. Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov je však ich koordinácia s mechanizmami financovania príliš obmedzená a investície EÚ nie sú zamerané na zachovávanie a finančnú udržateľnosť kultúrnych pamiatok. Audítori okrem toho hovoria, že investície do kultúry sa nepovažujú za prioritu, ale hlavne za prostriedok na presadzovanie ekonomických cieľov.

EÚ môže byť hrdá na svoju bohatú kultúrnu rozmanitosť a zaviedla niekoľko iniciatív na zabezpečenie ochrany a zveľaďovania európskeho kultúrneho dedičstva. Na tento účel môžu slúžiť rôzne fondy EÚ a najdôležitejším z nich je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR). Audítori analyzovali účinky takýchto investícií a posúdili finančnú a fyzickú udržateľnosť niekoľkých pamiatok, na ktoré bola poskytnutá pomoc. Preskúmali 27 projektov v siedmich členských štátoch: Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko a Rumunsko.

„Takmer polovica projektov týkajúcich sa kultúrnych pamiatok by sa bez investícií EÚ nezrealizovala,“ uviedol Pietro Russo, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu. „Nie je však jasné, čo sa EÚ snaží dosiahnuť prostredníctvom súčasných iniciatív, keďže im chýba zameranie a koordinácia.“

Kultúra je začleňovaná do rôznych stratégií a politík na úrovni EÚ. Podľa audítorov vedie súbežná existencia viacerých rámcov s rôznymi aktérmi a prelínajúcimi sa obdobiami a cieľmi k prílišnej zložitosti a môže byť mätúca. Audítori tiež zistili, že iniciatívy EÚ v oblasti kultúry majú obmedzený vplyv na dostupnosť finančných prostriedkov EÚ. Orgány členských štátov konkrétne pri financovaní projektov nezohľadňujú, či sú kultúrne pamiatky zapojené do iniciatív EÚ.

Pre približne tretinu členských štátov je EFRR so sumou 750 mil. EUR, ktorá je k dispozícii každoročne v období 2010 až 2017, dôležitým zdrojom financovania verejných investícií určených na kultúrne pamiatky. Kultúrny rozmer sa však pri poskytovaní financovania z EFRR nepovažuje za prioritu a financovanie je stále zamerané na ekonomické a sociálne aspekty. Investície v oblasti kultúrnych pamiatok sú teda prostriedkom na dosiahnutie cieľa a financovať sa majú len vtedy, ak pomáhajú zlepšovať konkurencieschopnosť alebo podporujú rozvoj.

Popredné miesto, ktoré sa ekonomickým cieľom prisudzuje, tiež znamená, že udržateľnosti kultúrnych pamiatok sa nevenuje dostatočná pozornosť. V súčasnosti sa z EFRR nemôže financovať opatrenie týkajúce sa danej pamiatky, pokiaľ sa nepredpokladá, že bude mať ekonomický a sociálny vplyv, a to ani vtedy, keď je potrebné vykonať naliehavé práce.

Prevádzka a financovanie investícií do kultúrnych pamiatok EÚ vo všeobecnosti závisí od verejných subvencií. Audítori však upozorňujú, že motivácia na zvyšovanie príjmov pamiatok je malá. Z požiadaviek EFRR na projekty vytvárajúce príjmy vyplýva, že čím vyššie sú čisté príjmy, tým nižšia je poskytnutá podpora EÚ.

Celkovo audítori vyhodnotili účinnosť a udržateľnosť projektov EFRR týkajúcich sa kultúrnych pamiatok ako zmiešané.

S cieľom vyriešiť zistené nedostatky audítori Európskej komisii odporúčajú:

• zlepšiť súčasný strategický rámec EÚ pre kultúru v súlade s kompetenciami stanovenými v zmluvách,

• podporovať využívanie súkromných finančných prostriedkov na ochranu kultúrneho dedičstva Európy,

• posilniť finančnú udržateľnosť kultúrnych pamiatok financovaných z prostriedkov EFRR,

• prijať konkrétnejšie opatrenia na zachovanie lokalít kultúrneho dedičstva.