EuropskeNoviny.sk
Komisia dnes predložila návrh odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých všetkým členským štátom EÚ poskytla usmernenia pre hospodárske politiky v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Zamerala sa v nich na najnaliehavejšie výzvy, ktoré pandémia priniesla, ako aj na opätovné naštartovanie udržateľného rastu.
Tieto odporúčania sa odvíjajú okolo dvoch základných cieľov: z krátkodobého hľadiska ide o zmiernenie vážnych negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie koronavírusu a z krátkodobého až strednodobého hľadiska o dosiahnutie udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý uľahčuje zelenú a digitálnu transformáciu.
Balík európskeho semestra s novým zameraním
V ročnej stratégii udržateľného rastu načrtla Komisia stratégiu rastu založenú na podpore konkurencieschopnej udržateľnosti, ktorá povedie k vytvoreniu hospodárstva v prospech ľudí a planéty. Po vypuknutí krízy spôsobenej koronavírusom je táto stratégia i naďalej nanajvýš dôležitá. Odporúčania sa vzťahujú na štyri dimenzie konkurencieschopnej udržateľnosti – stabilitu, spravodlivosť, environmentálnu udržateľnosť a konkurencieschopnosť – a zároveň kladú osobitný dôraz na zdravie. V odporúčaniach je zohľadnený aj záväzok Komisie začleniť do európskeho semestra ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, keďže ponúkajú integrovaný rámec, ktorého súčasťou sú otázky verejného zdravia či sociálne, environmentálne a hospodárske aspekty.
Odporúčania sa týkajú takých oblastí, ako sú investície do verejného zdravia a odolnosti sektora zdravotníctva, zachovanie zamestnanosti prostredníctvom podpory príjmu dotknutých pracovníkov, investície do ľudí a zručností, podpora podnikateľského sektora (najmä malých a stredných podnikov) a opatrenia proti agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí. Oživenie musí ísť ruka v ruke s investíciami, aby sa charakter hospodárstva EÚ prispôsobil digitálnej a zelenej transformácii.
Fiškálne odporúčania pre jednotlivé krajiny sú tento rok kvalitatívne a odchyľujú sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa uplatňovali za bežných okolností. Zohľadňujú aktiváciu všeobecnej únikovej doložky, pričom členským štátom odporúčajú, aby prijali všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie, zachovanie hospodárstva a podporu následného oživenia. Ak to hospodárske podmienky umožnia, fiškálne politiky by sa mali zamerať na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhu a zároveň na zvyšovanie investícií.
Monitorovanie fiškálneho vývoja
Komisia zároveň prijala správy podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ pre všetky členské štáty okrem Rumunska, na ktoré sa už vzťahuje nápravná časť paktu.
Komisia je povinná vypracovať tieto správy pre tie členské štáty, ktoré predpokladajú, že v roku 2020 prekročia z dôvodov súvisiacich s koronavírusom 3 % limit stanovený pre deficit alebo v prípade ktorých takýto vývoj predpovedá Komisia. V správach pre Francúzsko, Belgicko, Cyprus, Grécko, Taliansko a Španielsko sa na základe potvrdených údajov overených Eurostatom zároveň hodnotí, ako tieto členské štáty dodržali v roku 2019 dlhové kritérium.
Tieto správy zohľadňujú negatívny vplyv pandémie koronavírusu na verejné financie jednotlivých štátov. Vzhľadom na mimoriadnu neistotu spôsobenú nevídanými makroekonomickými a fiškálnymi dôsledkami pandémie sa Komisia domnieva, že v tejto kritickej chvíli by sa nemalo prijať rozhodnutie o tom, či by sa mal na členské štáty vzťahovať postup, ktorý sa uplatňuje pri nadmernom deficite.
Ďalšie kroky
Koordinovaná európska hospodárska reakcia má zásadný význam z hľadiska oživenia hospodárskej činnosti, zmierňovania škôd na hospodárskej a sociálnej štruktúre či z hľadiska znižovania rozdielov a nerovnováh. Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti je preto kľúčovým prvkom stratégie oživenia.
Komisia v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby schválila tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny. Zároveň vyzýva členské štáty, aby uvedené odporúčania v plnom rozsahu a včas vykonali.
Reakcia členov kolégia:
Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí v tejto súvislosti uviedol: „Koronavírus nás zasiahol ako asteroid a zanechal v európskom hospodárstve hlboký kráter. Jarný balík semestra bol prepracovaný a zjednodušený tak, aby členským štátom uľahčil orientáciu a pomohol im nájsť cestu v búrke. V tomto okamihu sú stredobodom nášho záujmu investície do verejného zdravia a ochrana pracovných miest a spoločností. Vo fáze oživovania bude semester zohrávať rozhodujúcu úlohu, keďže zabezpečí koordinovaný prístup k návratu našich ekonomík na cestu udržateľného a inkluzívneho rastu – a pritom by nikto nemal zaostať za ostatnými. Potrebujeme tiež reformy na zvýšenie produktivity a zlepšenie podnikateľského prostredia. Hneď, ako to podmienky umožnia, budeme musieť dosiahnuť rovnováhu medzi fiškálnou udržateľnosťou a podporou investícií.“
Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit sa vyjadril takto: „Hlavnými prioritami našej hospodárskej reakcie na krízu, ako aj našej snahy o zabezpečenie inkluzívnej zelenej a digitálnej transformácie bude podpora pracovníkov, posilňovanie sociálnej ochrany, boj proti nerovnostiam a zaručenie práva na rozvoj svojich zručností. To sa nám podarí dosiahnuť len spoločnými silami. Základným vodidlom v tomto našom úsilí bude i naďalej Európsky pilier sociálnych práv. Oživovanie po koronakríze musí zvyšovať odolnosť a vzostupnú konvergenciu, pričom stredobodom pozornosti musia byť záujmy ľudí.„
Paolo Gentiloni, komisár pre hospodárstvo, dodal: Pandémia koronavírusu a potrebné opatrenia proti jej šíreniu uštedrili európskym ekonomikám ťažký úder. Tieto odporúčania sú reakciou na túto bezprecedentnú situáciu. Dnes je prioritou posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, podporiť našich pracovníkov a zachrániť naše podniky. Avšak výzvy, pred ktorými sme stáli pred krízou, pretrvávajú i naďalej. Keď sa teda dívame do budúcnosti, naše investičné a reformné úsilie sa musí naďalej sústrediť na úspešné zavŕšenie zelenej a digitálnej transformácie a zabezpečenie sociálnej spravodlivosti. To zároveň znamená, že každý musí prispieť svojim dielom: agresívne daňové plánovanie nesmie mať v solidárnej a spravodlivej Európe žiadne miesto.
Správy o dohľade nad Gréckom, Španielskom a Cyprom
Komisia prijala šiestu správu o sprísnenom dohľade nad Gréckom. V správe dospela k záveru, že vzhľadom na mimoriadne okolnosti spôsobené šírením koronavírusu prijalo Grécko opatrenia potrebné na dosiahnutie svojich konkrétnych reformných záväzkov.
Komisia prijala aj správy o dohľade nad Španielskom a Cyprom po ukončení programu.
V prípade Slovenska sa odporúčania týkajú:
– fiškálnych politík zameraných na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií;
– posilnenia odolnosti systému zdravotnej starostlivosti v oblasti personálu, kritických zdravotníckych materiálov a infraštruktúry a zlepšenia poskytovania primárnej zdravotnej starostlivosti a koordinácie medzi jednotlivými druhmi starostlivosti;
– poskytnutia primeranej náhrady príjmu a zabezpečenia prístupu k sociálnej ochrane a základným službám pre všetkých;
– posilnenia digitálnych zručností a zabezpečenia rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu;
– opatrení na zabezpečenie likvidity malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb;
– odstránenia nedostatkov v oblasti digitálnej infraštruktúry;
– realizácie verejných investičných projektov a podpory súkromných investícií na podporu oživenia hospodárstva vrátane investícii do zelenej a digitálnej transformácie, najmä do čistej a efektívnej výroby a využívania energie a zdrojov, udržateľnej verejnej dopravy a odpadového hospodárstva;
– účinného dohľadu pri boji proti praniu špinavých peňazí;
– zabezpečenia priaznivého podnikateľského prostredia a kvalitných verejných služieb;
– integrity justičného systému.
