Martin Hojsík: Plán obnovy, ktorý predstavila Európska komisia, dáva dôvody na rozumný optimizmus

Plán obnovy (Next Generation EU), ktorý predstavila Európska komisia, ponúka mnoho dôvodov na rozumný optimizmus. Európa, zasiahnutá krízou COVID-19 a stojaca pred prichádzajúcou ekologickou a klimatickou krízou, si uvedomila, že tieto veľké výzvy potrebujú ambiciózne a robustné riešenia.

Predstavený balík 750 miliárd eur spĺňa aj podmienku ambicióznosti aj robustnosti. Kompromisom sa dosiahlo, že dve tretiny tejto sumy, teda 500 miliárd eur pôjde krajinám v podobe grantov (a teda de facto darov), a 250 miliárd v podobe pôžičiek. Spoločne ako Európa si dokážeme požičať omnoho lacnejšie, ako jednotlivé krajiny. Aj preto financovanie toho celého balíka na európskej úrovni bude spoločným dlhom. To je pre Slovensko skutočne výhodné.

Potrebujeme aby tieto investície boli v súlade s našimi dlhodobými cieľmi, Európskym zeleným dohovorom aj záväzkami z Paríža. Na to máme nástroj, ktorý som za EP pomáhal vyjednať – taxonómiu pre zelené investície. Pozitívne vnímam, že sa Únia chce prihlásiť k spravodlivej, inkluzívnej a súčasne digitálnej obnove.  Solidarita s dôchodcami, či deťmi, malými podnikateľmi ale aj nezamestnanými, musia byť vôdzkou pri všetkých rozhodnutiach. Uznanie významu cirkulárnej ekonomiky, viac zdrojov pre rozvoj vidieka, dodatočné zdroje pre Fond pre spravodlivú transformáciu, či prísľub lepšej koordinácie v obdobiach kríz dávajú nádej, že Európa sa poučila.

Samozrejme, bol by som rád, keby Komisia išla vo svojom návrhu ešte ďalej. Zabránenie investícií do budovania zbytočnej plynovej infraštruktúry, ukončenie dotácií pre znečisťujúci fosílne palivá bez ďalších klimatických záväzkov, slabá podpora prevencie vzniku odpadu, či produkcie a používania toxických chemikálií, to všetko sú oblasti, v ktorých musí Európa spraviť krok navyše.

Predstavený balík bude obrovskou výzva pre našu vládu. Jednak musí rozhodne tento balík podporiť v Rade, zároveň však musí Slovensko pripraviť na to, aby sme ponúkané peniaze (ktoré budú zhruba v rozsahu štyri miliardy eur ročne) vedeli rozumne využiť. Doterajšia prax pri čerpaní eurofondov nám, žiaľ, napovedá, aby sme neboli prehnane optimistickí.

Ponúkané peniaze musíme investovať do bezemisnej hromadnej dopravy v mestách, ale aj v rámci regiónov, či do zadržiavania dažďovej vody, nielen v krajine, ale aj v mestách. Urgentne potrebujeme opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy. To znamená viac zelene, či vodozádržné opatrenia. A tým si zlepšíme kvalitu života v mestách a obciach.

Potrebujeme sa samozrejme pozrieť aj na náš priemysel. Sme príliš závislí od automobilového priemyslu. Prechod na elektromobily znamená napríklad aj menej súčiastok, čo znamená menej dodávateľov. To, čo potrebujeme, je sa viac diverzifikovať, čiže mať viac druhov priemyslu. A súčasne musíme byť tí, ktorí elektrické autá budú vyrábať, ktorí budú do nich vyrábať komponenty.

V neposlednom rade sa musíme pozrieť na ťažký priemysel, ktorý na Slovensku stále máme. Cieľom nie je to, aby sme sa ho zbavili. Keby sme si povedali, že však výrobky ťažkého priemyslu dovezieme zo zahraničia, z pohľadu planéty je to jedno, či to znečistenie je na Slovensku alebo v Číne. Preto potrebujeme pracovať s priemyslom na Slovensku, aby mal podporu a priestor prechádzať na bezemisné technológie a investovať do nich. A zároveň s ním spolupracovať na výskume a vývoji. Aby sme boli tí, ktorí majú moderný priemysel, aby oceľ zo Slovenska bola zelená, aby chemické výrobky zo Slovenska boli zelené, aby to, čo tu vyprodukujeme bolo na špičkovej úrovni. A v tomto nám môže tento balík tiež pomôcť.

Komentár pripravil europoslanec Martin Hojsík.