EuropskeNoviny.sk
Najnovší výskum z Tatier dokázal zdanlivo nepochopiteľnú vec. Spracovanie kalamity nemá zásadný vplyv na dynamiku lykožrúta. Inými slovami, to či v lese nezasahujete, alebo ho vyrúbete, je jedno, populácia lykožrúta rastie a klesá podľa vlastných zákonitostí.
Roky kritizujem spracovanie kalamít v národných parkoch, ako neefektívny a extrémne škodlivý postup. Viedli ma k tomu v princípe tri veci: terénne skúsenosti, logika a veda. Dnes mi veda dáva za pravdu znova.
Výskum bol publikovaný v prestížnom vedeckom časopise zameranom na ekológiu a manažment lesa. Žiadna škvára, prísne recenzované vedecké dáta. Dokázali dve dôležité veci:
1. Populácia lykožrúta sa správa podobne v bezzásahu a v kalamitne ťaženom lese (obhajcovia ťažby tvrdia opak, favorizujú aktívnu “pomoc” prírode). 📍 “I. typographus population dynamics were similar among intervention types” .
2. Lykožrút sa zastaví sám, čím je ho viac, tým sa ťažšie rozmnožuje. Tento efekt nastal do troch rokov, kedy významne klesla dĺžka larválnych chodbičiek a úspešných vyliahnutí. Po troch rokoch klesli takmer na nulu. 📍 “Increased beetle density lowers beetle performance in following generations”.
Čo k tomu teda dodať? Ak je jedno, či sa rúbe alebo nie, je jednoznačne lepšie v chránených územiach nerúbať. Ak neexistujú ekologické ani ochranné dôvody na rúbanie, za rúbaním treba hľadať iné dôvody, tie ale v správne chránených územiach nie sú legitímne. Nelegitímne dôvody presadzujú nelegitímne činnosti, tie nemajú v chránených územiach čo hľadať!
