Peter Pollák: Verím, že do ozdravného plánu EÚ budú zahrnuté aj menej rozvinuté regióny

EÚ/SLOVENSKO / Neuveriteľné dva bilióny eur majú natiecť do európskych ekonomík na záchranu po koronakríze. Takáto extrémna suma tu ešte nebola. Finančný mega balík je súčasťou budúceho 7 ročného rozpočtu únie. Dohodnúť sa na ňom, ale nie je jednoduché.

Členské štáty sa rozdeľujú najmä v tom, či má únia peniaze postihnutým krajinám požičať, alebo dať v podobe grantov. Brusel si chce stovky miliárd eur požičať na finančných trhoch a ručiť za ne rozpočtovými príjmami. Takýto plán podporili Nemci, či Francúzi. Mal by mať výšku 500 miliárd eur. Za sú aj Španieli, či Taliani, ktorí sú najviac postihnutí koronavírusom a problémy mali aj bez toho.

Europoslanec Peter POLLÁK z frakcie ľudovcov prízvukuje, aby sa do programovej pomoci zahrnuli najmä menej rozvinuté regióny: „Verím, že návrh viacročného finančného rámca EÚ 2021-2027 odprezentovaného predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen v Európskom parlamente, ktorý bude tvoriť základ ozdravného plánu EÚ po roku 2020, nájde zhodu na strane všetkých 27 členských krajín. Kedy ak nie teraz, v týchto bezprecedentných časoch EÚ musí preukázať, že drží spolu a vie sa dohodnúť. Samozrejme si to vyžaduje istú dávku flexibility, solidarity i zodpovednosti. EÚ si v týchto časoch nemôže dovoliť otáľať s opatreniami, ktoré majú slúžiť predovšetkým na podporu svojich občanov. Pevne verím, že odprezentované priority viacročného finančného rámca budú v dostatočnej miere reflektovať i potreby občanov v menej rozvinutých regoónoch EÚ, ktoré boli v značnej miere dotknuté pandémiou a budu výrazným spôsobom napomáhať k znižovaniu regionálnych rozdielov v EÚ. 

Krajiny šetrnej štvorky

Na druhej strane sú krajiny takzvanej šetrnej štvorky – naši susedia Rakúšania, Holanďania, Dáni a Švédi. Teda rozpočtovo zodpovedné krajiny. Toto kvatro sa totiž obáva, že sa takto zadlžia všetci spoločne, a teda zodpovední, aj tí druhí v jednom balíku. Navrhujú preto, aby únia najviac postihnutým štátom pomáhala výhodnými pôžičkami.

Najďalej ide europarlament, ktorý si vie predstaviť rozpočet vo výške až dvoch biliónov eur. Europoslanci požadujú viac od členských štátov, ako krajiny samotné chcú dať. Podľa europarlamentu sa na to môžu použiť aj peniaze z predaja emisných kvót, dane z finančných transakcií, digitálne dane, či poplatky za likvidáciu nerecyklovaných plastov. To sa ale nepáči ďalším štátom.

Riešenie sa však aj napriek tomu musí nájsť. Európsku úniu totiž čaká najväčšia hospodárska kríza v jej histórii. Pôjde tak zároveň aj o skúšku celej Európy. „Z tejto krízy sa môžeme dostať len európskou spoluprácou, preto je spoločné financovanie kľúčové,“ zhodnotil Ivan Štefanec z frakcie ľudovcov.