Photo: unsplash

Strada Amalfitana, svet vo výškach i kultová trasa pre mužov na harleyoch

Krajiny EÚ avizovali opatrenia a uvoľnenie v súvislosti s otvorením turistickej sezóny a pobrežie Jadranu už víta prvých dovolenkárov. Isté je, že tá tohtoročná bude iná ako predchádzajúce. Turistický priemysel dúfa, že sa podarí dosiahnuť aspoň zlomok úspešného ekonomického boomu predchádzajúcich rokov. Niektoré krajiny uzatvorili bilaterálne dohody, avizujú termíny otvorenia hraníc pre turistov, k 3. júnu sa prikláňa talianska vláda. Možno sa čoskoro opäť vyberieme na niektoré z najkrajších miest.

Naším cieľom je Amalfitánske pobrežie

Amalfi a celé pobrežie po druhej svetovej vojne a rozšírení automobilizmu spolu s ďalšími časťami krajiny vystúpilo na návštevnícky Olymp. Cieľom väčšiny turistov je pobrežie so známou Amalfitanou. Presnejšie – Strada Statale 163 Amalfinata, ktorú Taliani považujú za najkrajšiu na svete. Panoráma skalnatých vrchov, ktoré lemujú pobrežie po celej dĺžke, je od roku 1997 zapísaná do Zoznamu UNESCO. Zhora je úchvatný výhľad na more a svahy s malebnými mestečkami a jedinečnou architektúrou.

Najkrajšia je Strada Amalfitana

Ak idete z Neapola, musíte prejsť cez Sorento a cestu okolo Neapolského zálivu. Samotná Amalfitana začína pár kilometrov pri San Pietro. Prechádzame popri kamenných stenách a olivových sadoch, okolo sa predvádzajú tradičné biele domy s terasami a všetkému dominuje nádherný výhľad na modré more zálivu. Ako sa cieľ približuje, na preplnenej ceste pribúdajú brzdové svetlá. Krajina je kopcovitá a autá musia prechádzať pomaly. To však neplatí pri vjazde do Sorenta. Aj keď je cesta poriadne úzka, predavačom ovocia a zeleniny to neprekáža. Spokojne si tovar vyložia na okraji cesty a zaberajú miesto autám.

Photo: unsplash

Dopravný chaos v Sorente

Nasleduje úsek opatrného schádzania z kopcovitého terénu, ktorý sa náhle zmení na dopravný chaos, v ktorom vyhrávajú zdanlivo najsilnejší: početné skútre a mopedy svištia sprava i zľava, zjavujú sa prakticky odvšadiaľ. Autá a motorky o sebe dávajú v tomto chaose vedieť hlasným trúbením a gestikuláciou vodičov. Všade to vrie, mesto je preplnené turistami, ktorí si nedajú ujsť západ slnka a čakajú naň aj na hotelových terasách.

Tam, kde tlačenica ešte nedorazila

Úplne iné prostredie je pred Sorentom v malom prístavnom mestečku Marina di Cassano. Celý ten cirkus, hluk a chaos stíchli a zostali bezpečne vzdialené. Je tu veľa miest a malebných usadlostí, ktoré stoja za návštevu. Do dediny Nerano celkom na južnom okraji Neapolského zálivu ešte nedorazili hluk a tlačenica, a to ani na malú štrkovú pláž. Len zopár miestnych si sem príde vychutnať ticho a pokoj. Nuž, nevedno, dokedy sa uchová v takejto neskazenej podobe.

Photo: unsplash

Kultová trasa pre mužov na harleyoch

Pobrežná Amalfitana sa vinie v blízkosti mora a vytvára zaujímavé prírodné obrazy: lemujú ich píniové stromy, snehobiele skaly, tmavozelené citrónové sady. Ani chlapi v kožených bundách na silných harleyoch neodolajú, zídu z cesty a šliapu po strmých kopcoch, aby zachytili aspoň časť okolitej nádhery. Bývalá rybárska dedina, neskôr umelecké centrum a dnes vyhľadávané kúpeľné mesto Positano s malebnými pestrofarebnými domčekmi núti zmeniť smer pohľadu. Človek ani tak nevníma tyrkysové more ako pestrofarebné domy postavené na strmých bralách.

Viac..  Modernizácia železničnej trate Poprad - Lučivná sa začína, poklepali základný kameň

Svet vo výškach a fyzikálne zákony

Väčšina návštevníkov pozerá hore, takmer ako na Manhattane. Tu sa pohľady neupierajú na mrakodrapy, ale na domy, tiež akoby postavené bez ohľadu na fyzikálne zákony. Všade sú schody a zasa schody. No kopce a vyvýšeniny sa nedajú zdolať inak. Dokonca aj do reštaurácií a barov sa musíte dostať po schodoch. Najčastejšie priamo z pláže. V Positane nenájdete veľa obchodov, ani luxusné butiky či nákupné strediská. Tomuto jedinečnému svetu vo výškach dominujú úzke uličky, domy s kaktusmi v črepníkoch, mačky vyhrievajúce sa na slnku a muži debatujúci v kaviarničkách.

Photo: unsplash

Návšteva v horúcej sezóne je risk

Ak sa rozhodnete prísť uprostred hlavnej sezóny, zažijete tlačenicu. Nielen zahraniční turisti bažiaci po romantike ale aj Taliani si zvykli masívne navštevovať toto pobrežie. Každý sa chce dostať do centra hlavného mesta oblasti a hlavného mesta bývalej mestskej republiky Amalfi. Väčšinou je to dosť riskantné rozhodnutie. Upchaté cesty, davy ľudí na námestí vyberajúce si suveníry – typické, tradičné i menej vkusné napodobeniny.

Ďalej od turistického hlučného davu

Cestu možno zažiť aj inak, v niektorom z pokojnejších mestečiek a dedín na pobreží. Napríklad v Ravelle. Pohľad z vrchu takmer 400 metrov na blankytné more z parku Villa Rufolo je známy zo všetkých turistických bedekrov. Malebné vyhliadky si však môžete užiť aj zdola a nemusíte kvôli tomu zdolávať strmé chodníky a cesty. Miesto Erchie vo väčšine turistických sprievodcov nenájdete, aj keď leží pri ceste do Salerna. Je to úchvatný zhluk pestrofarebných domčekov, strážna veža a malá štrková pláž s jediným plážovým barom.

Photo: unsplash

S vôňou citróna a chuťou jahôd

Tí, ktorí sa neprišli kúpať, si vychutnávajú rozvoniavajúcu kávu alebo popíjajú limoncello. Domáci ho poznajú už vyše tisíc rokov. Je sladké a osviežujúce, dokonca aj s chuťou mandarínok či lesných jahôd. Okrem pínií tu vidieť mnoho citrónovníkov, sú všade v záhradách, v mestských parkoch a na každom voľnom kúsku pôdy je aspoň zopár stromov šíriacich charakteristickú vôňu.

Cetara a Minori, raj pre archeológov

Na konci Amalfitany objavíte malé rybárske mesto Cetara. Má všetko – históriu, atmosféru, pieskovú pláž i málo turistov. Podobným zážitkom je mestečko Minori postavené doslova v skalách, kde do domov vedú krkolomné schodiská. Práve tu vznikla tradičná pasta, a tak nečudo, že miestni sa živia výrobou cestovín. Starí Rimania si na kopcoch stavali prepychové vily a v záhradách pestovali vinič. V celej oblasti majú raj archeológovia, stále tu nachádzajú nové a nové antické skvosty.

Na Amalfitanu sa dá vždy spoľahnúť, tu určite nikde nezablúdite. Veď odtiaľto pochádza aj Flavio Gioia, ktorý vynašiel európsky námorný kompas…

O Marta Turisová

Avatar
Vyštudovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Skutočnou školou života bola pre ňu pätnásťročná práca v bratislavskom Večerníku, kde začínala ako elévka a skončila ako šéfredaktorka. Pracovala ako šéfredaktorka mesačníka a dvojtýždenníka Rodina vo vydavateľstve Ringier. K čaru poznávania destinácií sa dostala v CK Satur a Ruefa. Počas svojej bohatej novinárskej praxe precestovala svet a objavovala mnohé destinácie – Ameriku, Južnú Afriku, Malajziu, Thajsko, krásy európskych metropol a pozoruhodnosti európskych krajín. Vášeň pre poznávanie spája s vášňou pre umenie, a za touto kombináciou neváha cestovať za hranice Bratislavy. Nezabudnuteľným zážitkom bol muzikál Fantóm opery v New Yorku na Broadwayi a nedávno ju nadchol aj Mefisto v pražskom rovnomennom divadle Broadway. PhDr. Marta Turisová.