EuropskeNoviny.sk
Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov (EDA) spoločná poľnohospodárska politika (SPP) nebola účinná v zastavení desiatky rokov trvajúceho poklesu biodiverzity a intenzívne poľnohospodárstvo zostáva hlavnou príčinou straty biodiverzity. Audítori zistili rozdiely medzi stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a tým, ako koordinuje SPP. Okrem toho Komisia nesleduje spoľahlivo výdavky z SPP na biodiverzitu a financovanie v rámci SPP má na ňu zväčša malý pozitívny vplyv. Niektoré režimy SPP majú väčší potenciál zlepšiť biodiverzitu, ale Komisia a členské štáty uprednostňujú možnosti s malým vplyvom.
V Európe počet a rôznorodosť živočíšnych druhov na poľnohospodárskej pôde v priebehu rokov klesajú. Od roku 1990 klesli populácie vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde a lúčnych motýľov – ktoré sú dobrým ukazovateľom zmien – o viac než 30 %. Intenzívne poľnohospodárstvo viedlo k poklesu bohatstva a rozmanitosti prirodzenej vegetácie a následne aj k úbytku zvierat a zostáva hlavnou príčinou straty biodiverzity.
V roku 2011 Komisia schválila stratégiu na zastavenie straty biodiverzity do roku 2020. Zaviazala sa zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k zachovaniu a posilneniu biodiverzity a jej cieľom bolo zaznamenať „merateľné zlepšenie“ stavu ochrany druhov a biotopov ovplyvnených poľnohospodárstvom. Audítori posúdili či, SPP pomohla lepšie zachovať biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy a ako EÚ dosahovala svoje ciele tak, že navštívili Cyprus, Nemecko, Írsko, Poľsko a Rumunsko.
„SPP zatiaľ nedostatočne zabránila poklesu biodiverzity poľnohospodárskej pôdy, čo je hlavná hrozba pre poľnohospodárstvo aj životné prostredie”, povedal Viorel Ștefan, člen EDA zodpovedný za túto správu. „Návrh SPP po roku 2020 a stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2030 majú za cieľ, aby SPP lepšie reagovala na výzvy, ako je strata biodiverzity, zmena klímy či generačná obnova, pričom sa naďalej budú podporovať európski poľnohospodári v záujme udržateľného a konkurencieschopného poľnohospodárskeho sektora.“
Audítori zistili, že v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 neboli stanovené merateľné ciele pre poľnohospodárstvo, čo sťažuje posúdenie pokroku a výkonnosti opatrení financovaných EÚ. Okrem toho bola slabá koordinácia medzi politikami EÚ a stratégiami týkajúcimi sa biodiverzity, čo napríklad viedlo k zlyhaniu riešiť pokles genetickej rôznorodosti – časti biodiverzity.
Priame platby poľnohospodárom v rámci SPP tvoria približne 70 % celkových výdavkov EÚ na poľnohospodárstvo, ale Komisia nesleduje výdavky z SPP na biodiverzitu spoľahlivo, pretože nadhodnocuje príspevok niektorých opatrení k biodiverzite. Ich vplyv na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy je navyše obmedzený alebo neznámy. Hoci niektoré požiadavky na priame platby, najmä ekologizácia a krížové plnenie, majú potenciál zlepšiť biodiverzitu, Komisia a členské štáty uprednostňujú možnosti s malým vplyvom, ako sú napríklad medziplodiny alebo plodiny viažuce dusík. Audítori tiež zistili, že systém sankcií krížového plnenia nemá jasný vplyv na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy a potenciál ekologizácie zlepšiť biodiverzitu nie je dostatočne rozvinutý.
Programy rozvoja vidieka majú väčší potenciál z hľadiska biodiverzity ako priame platby, najmä tie, ktoré podporujú poľnohospodárske postupy šetrné k životnému prostrediu, ktoré presahujú rámec príslušných právnych povinností. Členské štáty však pomerne zriedka využívajú opatrenia s veľkým vplyvom, ako sú systémy založené na výsledkoch, na rozdiel od menej náročných a menej prínosných („svetlozelených”) opatrení, ktoré sú medzi poľnohospodármi obľúbenejšie.
Audítori odporúčajú Komisii lepšie koordinovať stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030, posilniť príspevok priamych platieb a rozvoja vidieka k biodiverzite poľnohospodárskej pôdy, presnejšie sledovať rozpočtové výdavky a vypracovať spoľahlivé ukazovatele na posúdenie vplyvu SPP.
