EuropskeNoviny.sk
ŤAŽKÉ PRÍPADY, O KTORÝCH SA (NE)VIEPani Elena bola úspešná manažérka. Jej 13-ročná dcéra vážne ochorela a život sa obrátil hore nohami. Aby sa mohla 24 hodín denne starať o ležiacu dcéru, zanechala prácu. Manžel ju opustil a na všetko ostala sama, v obrovskom tlaku, bez ľudskej opory a s minimálnym príspevkom od štátu.
Pri tejto diagnóze si nemohla dovoliť opustiť dcéru, ale keďže ju nemal kto zastúpiť, 11 rokov nebola u lekára. Nemala naňho čas a ku krátkodobému opatrovaniu ťažko zvládnuteľného pacienta sa v jej okolí nik neodhodlal. Viedla si statočne, dcéra sa naučila bojovať. Ale svoj boj prehrala.
Po 11 rokoch chcela Elena nastúpiť do práce. Ale kým to, čo zažila, bolo extrémne náročné obdobie, rezamestnateľnosť sa stala ešte väčšou skúškou. Spoločnosť na ňu pozerá ako na neschopnú uplatnenia, lebo “už nemá kvalifikáciu a vypadla z praxe”. Čo je však horšie, Elena už stratila aj sebavedomie. A keďže si roky na seba nenašla čas, komplikuje sa jej zdravotná situácia. Život rozsypaný na nepoznanie, bez nádeje a spoločnosť jej nevie pomôcť.
Takéto prípady sú úplne bežné a preto sa ako spoločnosť musíme vážnejšie zamyslieť nad tým, ako im pomôcť okamžite a systematicky. Zatiaľ k tomu dve poznámky:
1. Je nutné, aby sa aj v tejto oblasti zmenila spoločenská klíma. Na neformálnych opatrovateľov sa musíme pozerať pravdivo ako na tých, ktorí celé roky tvrdo pracujú a nahrádzajú štát tam, kde neposkytuje dostatočné riešenia.
2. Uľahčime neformálnym opatrovateľom návrat do práce. A poskytnime potrebnú ochranu a flexibilitu.
Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci som už predložila pozmeňovacie návrhy k správe o politikách zamestnanosti v členských štátoch EÚ, aby boli neformálnym opatrovateľom uznávané zručnosti, ktoré nadobudli počas obdobia, keď sa starali o dieťa alebo príbuzného so zdravotným postihnutím, a to pokiaľ možno, aj formálne.
Je Svetový týždeň neformálnych opatrovateľov. Spomeňme si na nich, vzdajme im obrovskú poklonu! A my, zákonodarcovia, urobme všetko pre to, aby sa ich životu vrátila dôstojnosť, česť a možnosť žiť, ako si zaslúžia.
