prorektor
Prorektor UK Radomír Masaryk

Prorektor UK Radomír Masaryk: Plagiát je plagiát, či je to seminárna práca, rigorózna, alebo diplomová

Majú školy rovnaké kritériá posudzovania záverečných prác študentov? Je naozaj možné, že si školiteľ nevšimne plagiát? Aj tom sme sa rozprávali s prorektorom Univerzity Komenského pre vonkajšie vzťahy, doc. PhDr. Radomírom Masarykom, PhD.

Používajú vysoké školy nejaký program na overovanie diplomových prác?

Tých programov je niekoľko. Program na overovanie prác je niečo ako vyhľadávač. Keď hľadáte cez Google a cez Bing alebo ďalší vyhľadávač, môžete mať trochu iné výsledky. Vždy totiž závisí od toho, akú má vyhľadávač databázu. Pokojne sa môže stať, že v jednom programe bude zhoda 20 percent, pri ďalšom už 30 percent. Naša univerzita má licencie na dva takéto systémy, takže keď je podozrivá práca, overujeme ju pomocou týchto programov.

Prečo jeden program ukáže 24 a druhý 50 percentnú zhodu. V čom je rozdiel? 

Je to možné tým, že každý program, podobne ako vyhľadávač, je inak zameraný. Keď si dáte do vyhľadávača, že hľadáte denník SME, tak to nájde každý vyhľadávač. Sú však prípady, keď po zadaní kľúčového slova program nenájde žiadne výsledky, iný ho však nájde. Takže každý systém je orientovaný trochu inak.

Kto dostáva do ruky výsledky, teda okrem rektora a študenta?

Prvý človek, ktorý dostane výsledky, je školiteľ práce. Je to človek, ktorý je zodpovedný za to, aby si výsledok kontroly originality pozrel a posúdil. Mal by zistiť, či je práca v poriadku alebo nie. Podľa čísla sa to však jednoznačne nedá určiť, lebo sa môže stať, že práca vykazuje zhodu 5 percent. Vyzerá, že je v poriadku, pritom si študent mohol tri odstavce niekde “nasurovo” skopírovať a dať do svojej práce. V tom prípade je práca plagiát, aj keď je to len 5 percent. Môže sa však stať aj opačne. Program odhalí zhodu 40 percent, čo už znamená vysokú mieru zhody. Študent však mohol napísať prácu, kde komentoval nejaké judikáty.

Treba teda zakaždým uviesť zdroj?

Áno. V podstate systém vyhodí zhodu, no školiteľ sa na to musí pozrieť. Keď vidí, že je všetko správne odcitované, zhodnotí, že je práca v poriadku. Môže sa to stať aj v prípade zhody 40 percent. Taktiež sa môže stať, že si niekto píše svoju diplomovú prácu, pred ňou však už odovzdal bakalársku prácu. Nadväzuje na svoj predchádzajúci výskum, skopíruje celý svoj protokol, ktorý už  vymyslel. V tomto prípade je to absolútne korektné, lebo je to vlastne jeho práca. Zdôrazňujem, že samotné číslo veľa neznamená. Školiteľ by mal posúdiť, či je práca v poriadku. V tých medializovaných prípadoch zlyhal školiteľ.On mal prácu vrátiť na prepracovanie.

Ako je teda možné, že si to školiteľ nevšimol?

Buď si to nevšimol, alebo si to nechcel všimnúť. Práve preto pri prácach existuje druhý stupeň kontroly. Každú diplomovú  prácu totiž číta ešte niekto ďalší. Oponent by si ju mal prečítať a nájsť logické chyby. On takisto dostane výsledky, takže ak si napríklad školiteľ nevšimol problematické pasáže, tak oponent, teda druhá úroveň kontroly, by ich mala zbadať. Tretia úroveň kontroly je komisia. Teoreticky sa môže stať, že školiteľ je lenivý, oponent je lenivý, v tom prípade by komisia mala vrátiť prácu na prepracovanie.

Stalo sa tak aj v prípade pána Kollára či pani Krištúfkovej? Či sa k tomu vyjadroval len školiteľ?

Viac..  EN pre mladých: V Bruseli presadzujem hodnotu za peniaze, hovorí europoslanec Eugen Jurzyca

Tam očividne zlyhali všetky tie stupne. Taká práca by nemala prejsť, takže vzniká otázka, či inkriminovaná škola má naozaj  zabezpečený primeraný systém kvality, lebo takáto práca by naozaj prejsť nemala.

Pred chvíľou ste povedali, že keď citujeme, treba uviesť zdroje a predseda parlamentu ich neuviedol. Môžeme teda hovoriť o plagiáte?

Áno. Na niektorých prísnejších fakultách ak jednu vetu skopíruje študent bez toho, aby necitoval alebo neuviedol zdroj, už je to plagiát. Samozrejme, sú odbory, kde sa to neberie tak prísne, sú školy, kde sa to zase berie prísnejšie.

Ak si teda skopírujeme čo i len 5 percent a neuvedieme zdroj, už je to plagiát?

Je to plagiát. Samozrejme, ak by bola práca excelentná, ale pri jednej vete by študent zabudol dať citáciu, tak to, samozrejme, nie je dôvod, aby práca nebola akceptovaná. Oponent by však mal upozorniť, že je tam “problematická” veta. Keby to bola celá kapitola, tak to by už bol dôvod, aby práca neprešla.

Sú  pravidlá na akreditáciu škôl nastavené dobre?

Na Slovensku máme 36 vysokých škôl a univerzít. Podľa mňa je to veľmi veľa, problém je hlavne v tých maličkých školách, kde napríklad v malej obci nemajú ani zázemie, nemajú  knižnice. Mali by sme rozmýšľať o tom, či všetky tieto školy majú opodstatnenie.

A čo sa týka školy v Skalici?

Nechcem sa vyjadrovať ku konkrétnej škole, lebo je to vlastne naša konkurencia, ale určite by mala byť akreditačná komisia alebo akreditačná agentúra, ktorá to má na starosti, prísnejšia. Hlavne keď sa vyskytnú opakovane takéto prípady, mala by prísť a skontrolovať, ako tie mechanizmy fungujú.

Mali by pán Kollár a pani Krištúfková vyvodiť politickú zodpovednosť?

Nechcem sa k tomuto vyjadrovať, lebo je to politická otázka, ale bol by som veľmi rád, ak by priznali, že urobili chybu. Pán predseda parlamentu veľmi nešťastne reagoval, že všetci študenti si zľahčujú štúdium takýmto spôsobom. Nie je to pravda. U nás si to málokto dovolí, na našej škole sme na plagiátorstvo veľmi citliví, dávame si veľký pozor. Práve v posledných dňoch boli bakalárky a štátnice a viem, že mnohí z tých študentov pracovali naozaj veľmi, veľmi dlho. Niektorí začínajú už teraz pred letom  písať diplomové práce, ktoré budú až o rok obhajovať. Títo ľudia na tom pracovali veľmi ťažko a pochopiteľne sa potom cítia byť dotknutí, keď počujú takéto vyjadrenia. 

Predseda parlamentu hovoril, že je to úplne iná situácia ako s pánom Dankom. On písal rigoróznu prácu,kým pán Kollár diplomovú. Je v tom teda rozdiel? 

Plagiát je plagiát, či je to seminárna práca, či rigorózna, diplomová. Rigorózne práce si ľudia často robia, aby mali doktorát pred menom. Je to skôr prežitok z čias socializmu. Ten titul v podstate k ničomu neoprávňuje, človek nedostane vyšší plat, ani žiadne právomoci. Je to skôr preto, že Mgr. znie nudne a PhDr. znie už super. Tým sa obhajoval aj pán Danko, že ide vlastne len o rigoróznu prácu. Ja si myslím, že keď už niečo publikujeme, tak platia rovnaké pravidlá, bez ohľadu na to, že celý ten titul je vlastne zbytočný.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal prorektor Univerzity Komenského, doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD.

O Marco Németh

Marco Németh
EN pre mladých zostavuje náš najmladší spolupracovník Marco Németh. Je študentom gymnázia. Každý týždeň vám prinesie zaujímavé postrehy , aktuálne témy , informácie o práci v inštitúciách EU i novinky zo sveta.

Odporúčame pozrieť

Kollar

Kollár dal poslancom voľnú ruku, rozhodli o jeho budúcnosti na poste predsedu NR SR

BRATISLAVA / Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) podal na začiatku deviatej schôdze pléna, …