EuropskeNoviny.sk
Tlačové vyhlásenie europoslanca Michala Wiezika (Spolu-OD, frakcia ELS) k žalobe EK na Slovensko kvôli ťažbe v chránených oblastiach Hlucháňa hôrneho
Pre nesúlad slovenskej legislatívy s tou európskou začala 19. júla 2018 Európska Komisia konanie proti Slovensku. Až do včera 2. júla 2020 bola zo strany Komisie snaha vyriešiť drastický úbytok hlucháňa hôrneho prostredníctvom dialógu, dúfalo sa v správnu transpozíciu pravidiel ochrany druhov a biotopov členským štátom EÚ.
Žaloba, ktorá bola včera na Slovensko podaná, je výsledkom systematického zlyhania, poloprávd a dokonca protichodných krokov, ktoré boli komunikované slovenským občanom, i Európskej komisii zo strany zodpovedných orgánov. Hoci v liste z marca 2019 ako odpoveď na odôvodnené stanovisko EK sa tvrdí že: „Slovenská republika využila a využíva nástroje pre zamedzenie činností vrátane náhodnej ťažby, ktoré by mohli viesť k poškodeniu biotopov hlucháňa hôrneho‘‘, v tom istom čase MPaRV rozhodnutím z 28. septembra 2018 sa ukladá, v lesných porastoch so zastúpením smreka aspoň 10% a starších ako 40 rokov obhospodarovateľovi LESOV SR š.p. vykonávať náhodnú ťažbu za účelom zlepšenia zdravotného stavu lesných porastov. V dokumente sa pritom absolútne nezohladňuje prebiehajúce konanie, či lokality s výskytom hlucháňa.
Rozhodnutie vydal generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ing. Peter Kicko. Z Usmernenia, ktoré vydali Lesy SR š.p. 9.júla 2019, je jasné, že o tom, že v ministerskom rozhodnutí ide aj o hluchánie lokality, sa vedelo. Usmernenie odvolávajúce sa na ministerské rozhodnutie z 28. septembra 2018 vyzýva obhospodarovateľov lesa, v prípade, že príslušný orgán životného prostredia bude namietať ťažbu v hlucháních lokalitách, požiadať o výnimku z druhovej ochrany. Takéto kroky nemožno vnímať inak ako úmyselné narúšanie chránených lokalít, v čase bežiaceho konania voči Slovensku.
V roku 2019 vzhľadom na prebiehajúcu ťažbu v lokalitách s výskytom hlucháňa, bolo opakovane zaslané podanie na SIŽP.
Odpoveď Inšpekcie životného prostredia z 25. októbra 2019, len dokresľuje absurdnosť celej situácie a potvrdzuje nulovú ochotu riešiť situáciu v prospech ochrany prírody. SIŽP konštatuje, že napriek tomu, že dotknuté lokality sú súčasťou Chránených vtáčích území, v ktorých je hlucháň predmetom ochrany, „vykonávanie náhodnej ťažby a sústreďovanie drevnej hmoty v súvislosti s ochranou populácie hlucháňa hôrneho a jeho biotopov sa nepovažujú za činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany vtáčieho územia‘‘, podpísaná riaditeľka inšpektorátu.
O skutočnostiach, aj o predmetných listoch ministerstva, Štátnych lesov, a Slovenskej inšpekcie životného prostredia som osobne informoval Komisiu, a žiadal, aby konala, hneď po začatí europoslaneckého mandátu a následne opakovane aj v spolupráci s ďalšími slovenskými europoslancami. Žiaľ celý proces vyústil až do žaloby, ktorá je konečným riešením v prípade zrejmého porušovania európskej legislatívy zo strany členského štátu EÚ.
Súčasná vláda, ktorá tento problém zdedila po svojich predchodcoch, by mala proaktívne riešiť vzniknutú situáciu, okamžite zastaviť akúkoľvek ťažbu v horských lesoch s výskytom hlucháňa, zabezpečiť prísnu ochranu všetkých známych lokalít hlucháňa na Slovensku a dôsledne uplatniť program záchrany hlucháňa. Taktiež je potrebné podniknúť adekvátne kroky na vyvodenie zodpovednosti v prípade osôb, ktoré sa priamo podieľali na tomto vážnom poškodzovaní prírodného prostredia a dobrého mena Slovenskej republiky.
