EuropskeNoviny.sk
Život po koronakríze sa vďaka uvoľňujúcim opatreniam dostáva do optimistických letných koľají. Európa otvára hranice bezpečným štátom, a hoci situácia sa priebežne mení, prieskumy naďalej avizujú zdržanlivosť k zahraničným destináciám a potvrdzujú výrazný záujem o dovolenku na Slovensku. Priaznivý efekt pomôže naštartovať ekonomiku, dostať z najhoršieho cestovný ruch zasiahnutý krízou a pozitívne nasmerovať naše cestovateľské stereotypy. Krásy Slovenska a domáci cestovný ruch sa uchádzajú o našu priazeň.
Spomienky na malebné Horehronie
Na miesta, kde pramení Hron, mám veľa spomienok: na folklórnu svadbu, ľudové umenie a tradičné remeslá, na domácich zocelených prostredím, pohostinných a priateľských, ktorí neradi robia kompromisy. A hoci mám za sebou desiatky poznávacích a reportážnych ciest v rakúskych Alpách, talianskych Dolomitoch i našich veľhorách, tieto trochu drsné miesta pokladám za rovnako krásne. V zime vás privíta zasnežená krajina s bohatou snehovou prikrývkou, v lete zelená panoráma s výhľadmi, ktoré inde nenájdete. Neodoláte opäť zažiť čosi z tejto magickej atmosféry.
Existujú lákavejšie argumenty?
Začíname priamo pod Kráľovou hoľou, v Šumiaci a Telgárte. Zaujímavosť týchto obcí podmieňuje aj ich poloha, ktorá je na rozhraní troch národných parkov Nízke Tatry, Muránska planina (aktuálne sa diskutuje o najvyššom stupni ochrany na polovici územia) a Slovenský raj. V minulosti išlo skôr o zaznávaný región, možno aj preto, že na mape každého národného parku je na okraji. Kým Nízke Tatry sú druhým najnavštevovanejším pohorím na Slovensku, Ďumbierske a Kráľovohorské Tatry, ktoré rozdeľuje sedlo Čertovica, patria k menej rušným častiam. Jedinečné na nich je to, že každá trasa vás dovedie na hrebeň, ktorý sa odmení neopakovateľnými výhľadmi na dominanty takmer polovice Slovenska. Čaká nás mnoho zaujímavých miest s pestrou paletu zážitkov. Vyberme sa na niektoré z nich.
Atraktívne technické diela
Najvýchodnejšou a najvyššie položenou obcou na Horehroní je Telgárt. Prvá zmienka pochádza z r. 1326, v archívoch Jágerskej kapituly sa spomína ako Tiergarten. Častým návštevníkom kráľovského poľovného revíru bol aj Matej Korvín. Je východiskovým miestom viacerých trás na Kráľovu hoľu a cez sedlo Besník aj do do susedných pohorí. Dominantou je Kráľova hoľa s najvyššie sprístupneným cyklistickým bodom na Slovensku. Tí, ktorým sa prevýšenie 1 066 metrov zdá náročné, si môžu vybrať elektrobicykel. Alebo vlak, ale to už je iná kapitola… Nemôžeme však vynechať vyspelé a atraktívne technické diela akými sú železničné tunely a viadukt. Železničný úsek Margecany–Červená Skala s ojedinelými technickými riešeniami v podobe 9 tunelov, stoviek mostov a nadjazdov patrí medzi najzaujímavejšie trate na Slovensku.
Telgártska slučka a slávne viadukty
Európskou raritou a technickým fenoménom je aj tzv. Telgártska slučka, 2,3 km dlhý špirálovitý tunel. Trať pretína Strakošskú dolinu 22 m vysokým a 86 m dlhým Telgárskym viaduktom. Chmarošský viadukt je jednou z najznámejších i najkrajších technických pamiatok na Slovensku. Až 114 m dlhý a 18 m vysoký železničný most ako vystrihnutý z rozprávky je priamo pod Kráľovou hoľou a je historicky prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu u nás. A i keď určite nie je taká slávna ako takmer štyritisíc kilometrov dlhá menovkyňa americká Route 66, panoráma viditeľná z cesty E66 patrí k najfotografovanejším miestam. Silným magnetom nielen pre milovníkov železničnej histórie sú jazdy úsekmi a zákutiami nízkotatranskej prírody, národných parkov Slovenský raj a Muránska planina, s výhľadmi, aké inde neuvidíte.
Ako chutí prameň Hrona?
Môžete sa napiť, voda je svieža, až z nej tŕpnu zuby. Pri prameni našej druhej najdlhšej slovenskej rieky, ktorá meria takmer 300 km, nájdete zaujímavé informácie. Z tohto miesta možno vyštartovať po niektorej z bohatých možností cyklotrás. Raritou nie je ani tak dĺžka, ako nežný tok vody o pár kilometrov nižšie. Hron ako jediná zo slovenských riek vytvára hneď na začiatku v oblasti Červenej Skaly vzácne meandre. Vďaka tejto krajinnej zvláštnosti bolo miesto v roku 1994 vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu.
Muráň, planina i hrad
Len na skok, v južnej časti Slovenského rudohoria, sa rozprestiera Muránska planina, vyhľadávané miesto na relax v lone prírody. Pohľad na pasúce sa kone na horizonte prežiarenom slnkom patrí medzi najkrajšie. Planina ponúka možnosti na turistiku v nedotknutej prírode, jazdu na koňoch i bicykloch. Najnavštevovanejším miestom je bývalý kráľovský strážny hrad z 13. storočia, ktorého úlohou bolo chrániť cestu z Gemera do Liptova a Zvolena. Na Muránsky hrad s gotickým jadrom, ktorého poslednými vládcami boli Coburgovci, vedie niekoľko turistických chodníkov, medzi nimi aj trasa z rázcestia Telgártu, Červenej Skaly a Prednej Hory.
Bohatstvo v Slovenskom raji
Národný park Slovenský raj oplýva bohatstvom prírodných krás. Okrem Dobšinskej ľadovej jaskyne je lákadlom prírodná rezervácia Stratená s masívmi Srnčích a Sokolích skál, Mokrade Hnilica, Stratenský kaňon vhodný aj pre hendikepovaných návštevníkov či malebné Tiesňavy. V okolí Stratenej si prídu na svoje milovníci cykloturistiky, hipoturistiky a nordic walkigu s vyznačenými okruhmi s dĺžkou od 4 do 12 kilometrov.
Náš svetový podzemný ľadový poklad
Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá svojou dĺžkou a hĺbkou patrí medzi najväčšie ľadové jaskyne v Európe, je magnetom nielen pre milovníkov jaskyniarstva. Keď v roku 1887 bolo do priestorov zavedené elektrické osvetlenie, stala sa jednou z prvých rekordérok nielen v Uhorsku, ale aj na svete. Je unikátna svojím zaľadnením, nikde mimo alpskej oblasti sa na európskom kontinente nenachádza ľadová vrstva s hrúbkou viac ako 25 m. Vďaka významu a jedinečnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nádherné podzemné sály navštívili aj naši velikáni Hviezdoslav a Vajanský, vo Veľkej sieni sa v r. 1890 konal koncert na počesť Karola Habsburského.
Dlhý čas čakania na symbol kríža
Vo februári domáci i hostia so zatajeným dychom sledovali obrovskú udalosť: nad zasneženým Telgártom sa objavil vrtuľník, ktorý začal pomaly a opatrne spúšťať na lane veľký drevený kríž. Mnohí dlho čakali na tento deň. Dnes sa už hrdo vypína na kopci Ždiar, vidno naň odvšadiaľ a je to magický pohľad. Najvyšší drevený kríž na Slovensku, ktorý nádherne svietil od Zeleného štvrtka až do Veľkonočného pondelka, bol ako svetielko nádeje v dňoch poznačených izoláciou a obavami z nákazy. Domáci by 15 metrov vysoký symbol radi videli žiariť tak ako predtým. Treba však súhlasiť s odborníkmi, že svetlo na tomto mieste môže na okolitú prírodu pôsobiť ako elektrosmog.
Trojročná cesta k cieľu
Za novým symbolom je aktivita občianskeho združenia a najmä obrovská energia a nadšenie Ing. Hany Hríbikovej. Skupina nadšencov z Telgártu, ale aj z Bratislavy a Košíc chcela tento kraj povzbudiť k životu, spojiť ľudí a niečo po sebe zanechať. Projektová príprava a schvaľovací proces predstavovali dlhé a náročné trojročné obdobie. Autorom je sochár Martin Hudaček, ktorý sa sem kvôli práci na projekte presťahoval z Banskej Bystrice. Používa originálne techniky úpravy materiálu a niektoré jeho sochy s hlbokým posolstvom sú známe aj vo Vatikáne. Na príjemnom výstupe Voglovým chodníkom k dominante vo výške 1100 metrov stretnete na prechádzke domácich i turistov zo vzdialených končín. Pozdravíte sa, zastavíte a porozprávate…
Letný kalendár sa začína plniť tradičnými aktivitami, výletmi, sprievodnými akciami a slávnosťami, medzi ktorými nesmie chýbať obľúbený Čučoriedkový deň. Čaká nás ešte výstup na Kráľovu hoľu, našimi hosťami budú aktivisti a podnikatelia s viac 30 ročnou praxou – manželia Hana a Ľubomír Hríbikovci, ktorí o tomto kraji i úskaliach podnikania vedia viac ako dosť, no ani jedno by nevymenili za nič na svete.
