more
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Takmer polovica európskych pobrežných vôd je vystavená intenzívnej eutrofizácii

Komisia prijala správu o rámcovej smernici o morskej stratégii, z ktorej vyplýva, že hoci je rámec EÚ pre ochranu morského životného prostredia jedným z najkomplexnejších a najambicióznejších na svete, stále pretrvávajú problémy, akými sú nadbytočné živiny, podmorský hluk, plastový odpad a iné druhy znečistenia, ako aj neudržateľný rybolov. Toto zistenie sa potvrdzuje aj v správe „Marine Messages II“ (Morské správy II), ktorú takisto zverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA).

Virginijus Sinkevičius, komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo, k tomu uviedol: „Táto správa spolu so správou EEA Marine Messages potvrdzujú, že musíme zintenzívniť opatrenia na ochranu našich morí a oceánov. Dosiahli sme pokrok, napríklad v oblasti udržateľného rybolovu, ale treba vyvinúť ďalšie úsilie a zastaviť nezodpovedné znečisťovanie našich morí. S poľutovaním konštatujem, že členské štáty EÚ nedosiahnu dobrý environmentálny stav, ktorý mali podľa právnych predpisov dosiahnuť vo všetkých svojich morských vodách do roku 2020, a že v prípade niektorých morských regiónov ešte treba značné úsilie. Komisia začne s preskúmaním rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zistiť, čo fungovalo a čo nie, a na základe zistených nedostatkov bude konať. Ochrana našich morí a oceánov je neoddeliteľnou súčasťou európskej zelenej dohody a je nevyhnutným predpokladom, aby nám rybári a rybárky aj v budúcnosti dodávali zdravé a udržateľné morské plody, a preto si zaslúži našu neustálu pozornosť vo všetkých oblastiach politiky.“

Hans  , výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry, dodal: „Naše moria a morské ekosystémy trpia v dôsledku dlhodobého výrazne nadmerného využívania a zanedbávania. Je možné, že čoskoro dospejeme do bodu, odkiaľ nebude návratu. Ako však potvrdzuje naša správa, ešte stále máme šancu tieto morské ekosystémy zachrániť, ak budeme konať rozhodne a súdržne a nastolíme udržateľnú rovnováhu medzi tým, ako moria využívame, a naším vplyvom na morské prostredie. V tomto kontexte musí nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 spolu s ďalšími prvkami európskej zelenej dohody smerovať k naliehavým a súdržným opatreniam na ochranu a obnovu morí.“

Zo správy o rámcovej smernici o morskej stratégii vyplýva, že stav európskych morí je rôznorodý. Takmer polovica európskych pobrežných vôd je vystavená intenzívnej eutrofizácii. Hoci pravidlá EÚ týkajúce sa regulácie chemických látok viedli k tomu, že sa objem kontaminujúcich látok znížil, v prípade väčšiny morských druhov sa zistila zvýšená akumulácia plastov a chemických rezíduí z plastov. Vďaka spoločnej rybárskej politike EÚ takmer všetky vylodenia zo severovýchodného Atlantiku pochádzajú zo zdravých populácií. To však ešte stále nie je prípad Stredozemného mora – tu treba vynaložiť väčšie úsilie.

Viac..  Chystáte sa na dovolenku? Z Bratislavy obnovili ďalšie lety, do týchto miest ale tak skoro nepoletíte

V správe EEA „Marine Messages II“, ktorú Komisia použije vo svojom preskúmaní ako podkladový materiál, sa ukazuje, že historické a v niektorých prípadoch aj súčasné využívanie našich morí si vyberá svoju daň, či už ide o zmeny týkajúce sa skladby morských druhov a biotopov, alebo o zmeny celkového fyzického a chemického zloženia morí. Navrhujú sa v nej riešenia, vďaka ktorým môže EÚ dosiahnuť svoj cieľ – mať čisté, zdravé a produktívne moria, a to najmä prostredníctvom ekosystémového prístupu k ich riadeniu. V správe sa takisto konštatuje, že v niektorých oblastiach sa prejavujú známky obnovy morských ekosystémov, čo je výsledkom značného, často viacročného úsilia o obmedzenie niektorých vplyvov, ako napríklad vplyv kontaminujúcich látok, eutrofizácie a nadmerného rybolovu.

Súvislosti

Rámcová smernica o morskej stratégii bola podnetom na lepšie pochopenie tlakov a vplyvov ľudských činností na moria, ako aj ich dôsledkov pre morskú biodiverzitu, biotopy a ekosystémy, ktoré sú na moria naviazané. Poznatky získané pri vykonávaní tejto smernice boli napríklad hnacou silou, ktorá viedla k prijatiu smernice o jednorazových plastových výrobkoch. Viedli k zintenzívneniu spolupráce medzi pobrežnými členskými štátmi štyroch európskych morských regiónov, ako aj spolupráce naprieč morskými regiónmi. V dôsledku toho sa o dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu alebo jeho ekvivalentu usilujú aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ.

V smernici sa vyžaduje, aby členské štáty vypracovali regionálne koordinované stratégie s cieľom dosiahnuť čisté, zdravé a produktívne moria. Zastrešujúci cieľ, ktorým je dobrý environmentálny stav, sa určuje celým radom tzv. deskriptorov (napr. biodiverzita, rybolov, eutrofizácia, kontaminujúce látky, odpad, podmorský hluk). Ide o kľúčový právny predpis, ktorý chráni a zachováva biodiverzitu morí a ich biotopy. Je preto kľúčovým nástrojom na realizáciu stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a stratégie z farmy na stôl a výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa nulového znečistenia morí. Taktiež úzko súvisí s pripravovanými stratégiami v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom, ako aj v oblasti inteligentnej a udržateľnej dopravy.

Rámcová smernica o morskej stratégii sa musí preskúmať do polovice roka 2023 a v prípade potreby sa navrhnú zmeny. V preskúmaní sa budú ďalej analyzovať dosiahnuté výsledky a výzvy v oblasti ochrany životného prostredia v európskych moriach v súlade s programom Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a bude sa realizovať súbežne s preskúmaním spoločnej rybárskej politiky.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

komisia

Brusel schválil presmerovanie finančných prostriedkov na maďarsko-slovenských hraniciach

Európska komisia schválila presmerovanie finančných prostriedkov z politiky súdržnosti na zmiernenie dopadu pandémie a to pomocou úpravy …