more
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Takmer polovica európskych pobrežných vôd je vystavená intenzívnej eutrofizácii

Komisia prijala správu o rámcovej smernici o morskej stratégii, z ktorej vyplýva, že hoci je rámec EÚ pre ochranu morského životného prostredia jedným z najkomplexnejších a najambicióznejších na svete, stále pretrvávajú problémy, akými sú nadbytočné živiny, podmorský hluk, plastový odpad a iné druhy znečistenia, ako aj neudržateľný rybolov. Toto zistenie sa potvrdzuje aj v správe „Marine Messages II“ (Morské správy II), ktorú takisto zverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA).

Virginijus Sinkevičius, komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo, k tomu uviedol: „Táto správa spolu so správou EEA Marine Messages potvrdzujú, že musíme zintenzívniť opatrenia na ochranu našich morí a oceánov. Dosiahli sme pokrok, napríklad v oblasti udržateľného rybolovu, ale treba vyvinúť ďalšie úsilie a zastaviť nezodpovedné znečisťovanie našich morí. S poľutovaním konštatujem, že členské štáty EÚ nedosiahnu dobrý environmentálny stav, ktorý mali podľa právnych predpisov dosiahnuť vo všetkých svojich morských vodách do roku 2020, a že v prípade niektorých morských regiónov ešte treba značné úsilie. Komisia začne s preskúmaním rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zistiť, čo fungovalo a čo nie, a na základe zistených nedostatkov bude konať. Ochrana našich morí a oceánov je neoddeliteľnou súčasťou európskej zelenej dohody a je nevyhnutným predpokladom, aby nám rybári a rybárky aj v budúcnosti dodávali zdravé a udržateľné morské plody, a preto si zaslúži našu neustálu pozornosť vo všetkých oblastiach politiky.“

Hans  , výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry, dodal: „Naše moria a morské ekosystémy trpia v dôsledku dlhodobého výrazne nadmerného využívania a zanedbávania. Je možné, že čoskoro dospejeme do bodu, odkiaľ nebude návratu. Ako však potvrdzuje naša správa, ešte stále máme šancu tieto morské ekosystémy zachrániť, ak budeme konať rozhodne a súdržne a nastolíme udržateľnú rovnováhu medzi tým, ako moria využívame, a naším vplyvom na morské prostredie. V tomto kontexte musí nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 spolu s ďalšími prvkami európskej zelenej dohody smerovať k naliehavým a súdržným opatreniam na ochranu a obnovu morí.“

Zo správy o rámcovej smernici o morskej stratégii vyplýva, že stav európskych morí je rôznorodý. Takmer polovica európskych pobrežných vôd je vystavená intenzívnej eutrofizácii. Hoci pravidlá EÚ týkajúce sa regulácie chemických látok viedli k tomu, že sa objem kontaminujúcich látok znížil, v prípade väčšiny morských druhov sa zistila zvýšená akumulácia plastov a chemických rezíduí z plastov. Vďaka spoločnej rybárskej politike EÚ takmer všetky vylodenia zo severovýchodného Atlantiku pochádzajú zo zdravých populácií. To však ešte stále nie je prípad Stredozemného mora – tu treba vynaložiť väčšie úsilie.

Viac..  Ministerstvo životného prostredia podporuje iniciatívu aktivistov, protestujúcich za ochranu klímy a biodiverzity

V správe EEA „Marine Messages II“, ktorú Komisia použije vo svojom preskúmaní ako podkladový materiál, sa ukazuje, že historické a v niektorých prípadoch aj súčasné využívanie našich morí si vyberá svoju daň, či už ide o zmeny týkajúce sa skladby morských druhov a biotopov, alebo o zmeny celkového fyzického a chemického zloženia morí. Navrhujú sa v nej riešenia, vďaka ktorým môže EÚ dosiahnuť svoj cieľ – mať čisté, zdravé a produktívne moria, a to najmä prostredníctvom ekosystémového prístupu k ich riadeniu. V správe sa takisto konštatuje, že v niektorých oblastiach sa prejavujú známky obnovy morských ekosystémov, čo je výsledkom značného, často viacročného úsilia o obmedzenie niektorých vplyvov, ako napríklad vplyv kontaminujúcich látok, eutrofizácie a nadmerného rybolovu.

Súvislosti

Rámcová smernica o morskej stratégii bola podnetom na lepšie pochopenie tlakov a vplyvov ľudských činností na moria, ako aj ich dôsledkov pre morskú biodiverzitu, biotopy a ekosystémy, ktoré sú na moria naviazané. Poznatky získané pri vykonávaní tejto smernice boli napríklad hnacou silou, ktorá viedla k prijatiu smernice o jednorazových plastových výrobkoch. Viedli k zintenzívneniu spolupráce medzi pobrežnými členskými štátmi štyroch európskych morských regiónov, ako aj spolupráce naprieč morskými regiónmi. V dôsledku toho sa o dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu alebo jeho ekvivalentu usilujú aj štáty, ktoré nie sú členmi EÚ.

V smernici sa vyžaduje, aby členské štáty vypracovali regionálne koordinované stratégie s cieľom dosiahnuť čisté, zdravé a produktívne moria. Zastrešujúci cieľ, ktorým je dobrý environmentálny stav, sa určuje celým radom tzv. deskriptorov (napr. biodiverzita, rybolov, eutrofizácia, kontaminujúce látky, odpad, podmorský hluk). Ide o kľúčový právny predpis, ktorý chráni a zachováva biodiverzitu morí a ich biotopy. Je preto kľúčovým nástrojom na realizáciu stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a stratégie z farmy na stôl a výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa nulového znečistenia morí. Taktiež úzko súvisí s pripravovanými stratégiami v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom, ako aj v oblasti inteligentnej a udržateľnej dopravy.

Rámcová smernica o morskej stratégii sa musí preskúmať do polovice roka 2023 a v prípade potreby sa navrhnú zmeny. V preskúmaní sa budú ďalej analyzovať dosiahnuté výsledky a výzvy v oblasti ochrany životného prostredia v európskych moriach v súlade s programom Komisie pre lepšiu právnu reguláciu a bude sa realizovať súbežne s preskúmaním spoločnej rybárskej politiky.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

europska centralna banka

Slovensko si chce od EÚ požičať takmer 631 mil. eur. Peniaze majú slúžiť na zmiernenie dopadov pandémie

Slovensko si chce vziať úver od Európskej únie vo výške 630,88 mil. eur. Peniaze sa …