EuropskeNoviny.sk
ROK FUNGOVANIA NOVÉHO EURÓPSKEHO PARLAMENTU
VLADIMÍR BILČÍK (EPP): „Prácu v Európskom parlamente za posledný rok najviac poznačila koronakríza. Europoslanci zareagovali na pandémiu rýchlo a už v marci sme schválili európsku finančnú podporu vo výške 2 miliárd eur na pomoc pre Slovensko. V súčasnosti prispievame k príprave európskeho fondu obnovy, čo bude európsky Marshallov plán aj pre slovenskú ekonomiku po pandémii. Sám som sa aktívne ujal europoslaneckého mandátu od prvého momentu, pričom dnes naplno prispievam k európskemu boju s dezinformáciami aj u nás doma a ako stály spravodajca europarlamentu pre Srbsko usilujem o európsku budúcnosť a bezpečnosť na západnom Balkáne, čo je v životnom záujme aj nás Slovákov.“
MONIKA BEŇOVÁ (S/D): Činnosť Európskeho parlamentu, bola podobne ako pri iných európskych inštitúciách, v posledných mesiacoch výrazným spôsobom ovplyvnená pandémiou vírusu COVID-19. Európsky parlament zároveň od počiatku zohráva dôležitú úlohu pri prijímaní účinných opatrení zameraných na vyrovnávanie sa s následkami tejto pandémie. Ako kvestorka som bola doposiaľ zodpovedná za väčšinu vydaných interných rozhodnutí týkajúcich sa fungovania Európskeho parlamentu z hľadiska ochrany zdravia, bezpečnosti a administratívnej prevádzky. Za významné považujem svoje doterajšie aktivity v príslušných výboroch. V prípade výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) som permanentnou spravodajkyňou pre rozpočet EÚ, ktorý bude kľúčovým nástrojom pre hospodársku obnovu po koronakríze. Ako predsedníčka výboru zameraného na boj proti obťažovaniu sa taktiež zameriavam na elimináciu akéhokoľvek nevhodného správania na pracovisku a potrebu posilňovania rovnocenného postavenia žien.
MARTIN HOJSÍK (RE): Som rád, že sa nám podarilo za prvý rok veľa práce. Vyhlásili sme stav klimatickej núdze, zastavil som návrhy, ktoré by ublížili včelám, bojoval som za ochrannu opeľovačov pred pesticídmi, posunuli sme sa v boji proti nelegálnemu obchodu so šteňatami a zaviedli nesmierne dôležité pravidlá pre zelené investície. Stovky miliárd eur verejných aj súkromných financií v zelených projektoch tak budú investované zodpovedne. Práve teraz potrebujeme, aby každé euro, ktoré má pomôcť prechodu na obehové hospodárstvo a zelenú obnovu, bolo investované zodpovedne. Keď čelíme viacerym krízam naraz, nemôžeme si už dovoliť zeleno sa len tváriť.
LUCIA ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ (ECR): „Jeden z mojich osobných úspechov za posledný rok prišiel hneď v prvom mesiaci pôsobenia v EP, keď si ma europoslanci zvolili do pozície predsedníčky Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), z ktorej som mala možnosť počas koronakrízy ovplyvniť napríklad zmenu v distribúcii Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, aby sa pomoc k najzraniteľnejším dostala bez rizika infikovania. Do EP som prizvala predstaviteľov AutismEurope, aby europoslancom načrtli, akým prekážkam ľudia s autizmom neustále čelia, ako aj SIOPE, aby sme rozvinuli debatu o rovnakej dostupnosti k liečbe pre onkologických pacientov a, samozrejme, rodičov Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a Daphne Caurana Galizie, aby mali šancu prihovoriť sa najvyšším predstaviteľom EÚ a spolu s nami odhaliť pamätník na počesť zavraždených novinárov. Za veľmi dôležitý úspech považujem aj zastavenie indexácie rodinných prídavkov v Rakúsku, čo síce nebola len moja zásluha, no intenzívne som vyvíjala tlak na EK aby s konaním pohli, spustila som na túto tému v spolupráci so slovenskými opatrovateľkami kampaň „ignorované deti.“
IVAN ŠTEFANEC (EPP): Európsky fond obnovy je najväčšou investíciou v dejinách. Schválili sme ho preto, aby sa naša ekonomika nielen spamätala z krízy, ale sa aj posunula ďalej. Je to historická šanca pre rozvoj digitálnej ekonomiky, zelených technológií a udržateľných reforiem pre budúcnosť Slovenska.
MICHAL ŠIMEČKA (RE): „Ako hlavný spravodajca parlamentu som sa najintenzívnejšie venoval témam právneho štátu a demokracie. Pred niekoľkými dňami bol zverejnený môj legislatívny návrh na nový mechanizmus pre ochranu európskych hodnôt, o ktorom sa bude ďalej rokovať v nadchádzajúcich mesiacoch. Potešilo ma tiež, že som bol zvolený za podpredsedu európskych liberálov – tretej najväčšej frakcie v Európskom parlamente. Ide o jasný signál, že sa nesmieme podceňovať. Európa je pripravená nás počúvať a brať vážne, ak sme konštruktívni a aktívni.“
MICHAL WIEZIK (EPP): „Do Európskeho Parlamentu som prišiel s cieľom riešiť otázky ochrany životného prostredia, biodiverzity a lesov. A po roku riešim otázky ochrany životného prostredia, biodiverzity a lesov. Som spokojný. 9. legislatívne obdobie v EP hodnotím ako výrazne zelenšie oproti predchádzajúcim obdobiam. Taktiež oceňujem rýchlosť a jednotnosť Parlamentu v schvaľovaní opatrení zameraných na zvládnutie COVID-19 krízy.“
EUGEN JURZYCA (ECR): „Za významné považujem to, ako EÚ spolu s Parlamentom dokázali v krízovej situácii spružniť a sflexibilniť čerpanie prostriedkov z rozpočtu EÚ na tlmenie dopadov koronakrízy. Keby sa pri eurofondoch poctivo merali výsledky dosiahnuté za vynaložené peniaze, nebolo by ani v bežných časoch potrebné mať takýto zložitý systém s „miliónom“ pravidiel.“ „Tak ako som pred voľbami sľúbil, presadzoval som efektívnu a štíhlu Úniu a rozhodovanie na základe objektívnych údajov a ich analýz. Napríklad do správy EP k rozpočtu na rok 2020 sa mi podarila presadiť výzva, aby sa pri vynakladaní so všetkými európskymi rozpočtovými prostriedkami prihliadalo na princíp hodnoty za peniaze. Pomohol som tiež zastaviť návrhy na demontáž trhovej ekonomiky a Paktu stability a rastu, presadzované populistami cez správu ku Európskemu semestru. Za významné považujem aj to, že sa mi pri nariadení o investičnom crowdfundingu podarilo z pozície spravodajcu presadiť meranie a posudzovanie konkrétnych indikátorov, na základe ktorých bude možné zistiť, ako sú kľúčové ustanovenia tohto nariadenia úspešné v praxi.“
MIROSLAV ČÍŽ (S/D): „Prvý rok pôsobenia aktuálneho volebného mandátu Európskeho parlamentu bol, z pochopiteľných dôvodov, zásadným spôsobom poznačený pandémiou COVID19, ktorá naše pracovné povinnosti presunula z veľkej časti do virtuálneho prostredia. Za jeden z najväčších úspechov Európskeho parlamentu v prvom roku považujem práve jeho schopnosť v relatívne krátkom čase prispôsobiť a pretransformovať svoje pracovné procesy tak, že poslanci boli po celý čas schopní aktívne sa zapájať na legislatívnom procese EÚ a prijímať dôležité rozhodnutia, spojené napríklad aj so zmierňovaním dôsledkov pandémie. Z osobného hľadiska som rád, že sa mi podarilo získať funkciu stáleho spravodajcu pre Rusko v rámci výboru pre medzinárodný obchod (INTA) a taktiež presadiť viacero zásadných pozmeňovacích návrhov v stanoviskách prijatých v rámci výboru INTA, na ktorých vypracovaní som sa spolupodieľal vo funkcii tieňového spravodajcu.“
MIRIAM LEXMANN (EPP): Napriek tomu, že som do Európskeho parlamentu nastúpila až vo februári tohto roka, podarilo sa mi aktívne presadiť viacero dôležitých bodov. Ako tieňová spravodajkyňa frakcie EĽS k správe o líderstve EÚ v oblasti umelej inteligencie (v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci) otváram tému, ktorá už čoskoro masívne výrazne zasiahne do našich životov. Je mojou snahou, aby sa rozvoj umelej inteligencie udial za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. V rámci zahraničných vzťahov, ktoré v globálnom svete ovplyvňujú aj situáciu doma, som mala česť úspešne viesť rezolúciu za najväčšiu frakciu EĽS ku kontroverznému bezpečnostnému zákonu voči Hongkongu zo strany Číny a zároveň reprezentujem EÚ v novej Medziparlamentnej Aliancii pre Čínu, ktorá chráni, aby ľudské práva, ľudská dôstojnosť či dodržiavanie medzinárodného práva boli základom pre ekonomickú spoluprácu s Čínou, ale i pre celkové medzinárodné usporiadanie.
ROBERT HAJŠEL (S/D): „S ambíciou prispieť k úspešnej transformácii slovenskej a európskej ekonomiky na zelenšiu, sociálnejšiu a modernejšiu, schopnú čeliť konkurenčným tlakom z Ameriky a Číny som sa pred rokom ujal postu poslanca Európskeho parlamentu. Bezprecedentná ekonomická kríza vyvolaná šírením ochorenia COVID-19 nás ale prinútila zmeniť naše myslenie. Kríza sa ale vďaka čoskoro schválenému európskeho plánu obnovy stala obrovskou šancou reštartovať našu ekonomiku. Aj pod tlakom europarlamentu prišla Európska komisia s návrhom pomoci, ktorú Slovensko ešte nikdy nezažilo a zrejme ani už nezažije. Ako jeden z mála všetkých europoslancov priamo zodpovedám za vytváranie dvoch z dvanástich kľúčových balíkov, ktoré sú súčasťou plánu obnovy. Ako tieňový spravodajca pre vytvorenie Fondu pre spravodlivú transformáciu a neskôr ako hlavný spravodajca pre Nástroj na podporu platobnej schopnosti európskych podnikov mám možnosť priamo ovplyvniť na čo konkrétne táto pomoc môže ísť a za akých podmienok sa bude poskytovať. Verím, že to, čo sa mi podarilo presadiť, pomôže aj slovenským podnikom pri prekonávaní krízy, udržaní zamestnanosti a slovenským uhoľným regiónom pri znižovaní skleníkových plynov, aby sme našim deťom mohli zachovať prijateľné životné prostredie. Dve tretiny z celkového balíka 26 miliárd eur z rôznych nástrojov pomoci a z rozpočtu EÚ musí Slovensko vyčerpať v nasledujúcich štyroch rokoch a je iba na slovenskej vláde, aby tieto prostriedky využila efektívne v prospech svojich občanov a na to a aby sa ľudia, ktorí celý život pracovali, mohli dožiť dôstojného dôchodku.“
PETER POLLÁK (EPP): „V úvodnom roku môjho mandátu som rýchlo napredujúcu a ambicióznu EU upozorňoval na to, že v čase keď kladie dôraz na digitalizáciu, či zelenú ekonomiku, tak sa nám rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi v EÚ prehlbujú. V najchudobnejších regiónoch žije ešte stále množstvo ľudí, bez dobre platenej práce, kde deti nemajú prístup ku kvalitnému vzdelaniu, kde ľudia nemajú prístup k pitnej vode, či kanalizácii. Ani som netušil, ako pandémia COVID-19 tieto témy umocní a potvrdí. V tomto smere sa mi podarilo presadiť strategický dokument, ktorému dala krytie najsilnejšia európska rodina politických strán, ktorej som súčasťou v ktorom načrtávam spôsob, akým by sa malo pristupovať k riešeniu týchto výziev v najbližšom desaťročnom období.“
