Hojsik
Europoslanec Martin Hojsík. Foto: Archív MH.

Martin Hojsík: Prečo presadzujem zníženie emisií o 65% a čo vám popierači nepovedia

Niekedy sa stretávam s názorom, že ochrana klímy a prírody sa neoplatí, je drahá resp. prečo sa starať o klímu v EÚ keď Čína a U.S.A znečisťujú viac a sebe tým údajne ekonomicky škodíme. Nie je to však jednoduché a uvedené tvrdenia sú z väčšiny nepravdivé.

Ochrana klímy sa neoplatí a posunie nás o 100 rokov dozadu.

Rad štúdií, počnúc Sternovou správou a mnohými ďalšími, preukázal, že ekonomické prínosy dôrazných a včasných opatrení v oblasti zmeny klímy prevyšujú ekonomické náklady v prípade neriešenia zmeny klímy. Stretávam sa aj so zastaralými predstavami, že zelené a klimatické opatrenia sú drahé, nenávratné, ale dnes je už spravidla opak pravdou. Napríklad aj najnovší výskum 230 popredných ekonómov naznačuje, že výdavky na mnohé zelené iniciatívy majú potenciál ponúknuť najlepšiu ekonomickú návratnosť vládnych výdavkov a patria medzi najvhodnejšie opatrenia pre zotavenie hospodárstva po kríze. Výskum Globálnej komisie pre hospodárstvo a klímu preukázal, že dôsledné opatrenia v oblasti klímy by mohli do r. 2030 priniesť ekonomické prínosy vo výške 26 biliónov dolárov oproti doterajšej praxi, 65 miliónov nových nízkouhlíkových pracovných miest.

Niektorí tvrdia, že cieľ znížiť emisie EÚ o vyše polovicu do 10 rokov je veľmi odvážny a po koronakríze by sa mal dokonca odložiť.

V skutočnosti tento cieľ znamená len neporušiť politiky EÚ (a dodržať verejné záväzky vlád) schválené do jari 2019. Už v roku 2018 EÚ dosiahla zníženie emisií skleníkových plynov o 23% oproti r. 1990, pretože ciele znižovania sa stanovujú k tomuto roku, nie k súčasnosti ako si niektorí mylne predstavujú. Čo je podstatnejšie, analýza Európskej komisie z novembra 2018, preukázala, že len dodržanie už schválených politík EÚ (do jari 2019) by znížilo emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 46% (oproti r. 1990) a štúdia think-tanku Sandbag z marca 2019, ktorá zohľadňovala nielen politiky EÚ, ale aj verejné záväzky štátov ohľadne vyraďovania uhlia, preukázala, že EÚ by dosiahla 50% zníženie emisií skleníkových plynov ak by sa dodržali už schválené politiky a záväzky. Teda ak by sme od jari 2019 už neprijali žiadne ďalšie politiky a záväzky znižovania emisií skleníkových plynov, už predtým naštartovaná trajektória znižovania emisií by dospela k zníženiu emisií o 50%. A to bez Green dealu a ďalších opatrení, ktoré od jesene 2019 pripravuje EÚ.

Viac..  Peter Pollák: Každé piate euro z Bruselu, ktoré v minulosti prišlo na Slovensko, je spojené s nejakým podvodom

Súhlasíme s Parížskou dohodou, ale nechceme znížiť emisie o 65%.

Cieľom Parížskej dohody je udržanie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C a vynaloženie úsilia na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Ak chceme v súlade s Parížskou dohodou udržať oteplenie na 1,5 °C, bude najbližšia dekáda rozhodujúca. Zo správy OSN o emisiách (2019) vyplýva, že pre zosúladenie klimatických opatrení EÚ s cieľmi Parížskej dohody potrebuje EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do r. 2030 o 65%.

Stretol som sa aj s obavami, že EÚ robí pre klímu “príliš mnoho”, údajne škodiac svojej ekonomike a časť výroby sa preto presunie do iných krajín. Čo Amerika a Čína?

EÚ ide riešiť riziko presúvania výroby do iných krajín tzv. uhlíkovým clom, ktoré budú platiť zahraniční výrobcovia krajín mimo EÚ, ak budú chcieť svoje produkty dovážať do EÚ a nebudú spĺňať rovnaké environmentálne štandardy aké budú platiť v EÚ. Tým EÚ narovná podmienky na trhu v EÚ, aby domáci výrobcovia nečelili neférovej konkurencii výrobcov s nižšími environmentálnymi štandardmi a bude motivovať výrobcov v ostatných častiach sveta k zmenám výroby smerom k čistejšej. Znižovanie emisií skleníkových plynov tak, aby sme dosiahli klimatickú neutralitu do r. 2050 je náročnou výzvou, ale zároveň prináša značné sociálne, ekonomické a modernizačné príležitosti. Trendom je modernizácia technológií smerom k dekarbonizácii a budúca konkurencieschopnosť a efektívnosť hospodárstva bude závisieť aj od toho ako a do kedy zvládneme dekarbonizačný proces oproti konkurentom. V skutočnosti teraz investuje Čína aj USA do dekarbonizácie viac ako EÚ a ak sa nezlepšíme, môžeme začať technologicky zaostávať. V r. 2018 investovala EÚ do zmiernenia zmeny klímy okolo 1,2% svojho HDP, v porovnaní s 1,3% v USA a 3,3% HDP ktoré investovala do mitigácie zmeny klímy Čína.

Podpíšte petíciu za Zelenú obnovu Slovenska:
https://bit.ly/ZelenáObnova

O red

Avatar

Odporúčame pozrieť

hojsik

Martin Hojsík: Bojím sa, že nás v tom zase nechali samých

Toto často nehovorím. Nezvyknem sa strachovať ani panikáriť. Ale v posledných dňoch predsa zaspávam s …