sudnictvo
Ilustračné PHOTO: © European Union-EP.

Eurobarometer: Len 26 % opýtaných Slovákov si myslí, že slovenská justícia je nezávislá

Európska komisia zverejnila porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2020, v ktorom sa porovnáva efektívnosť, kvalita a nezávislosť justičných systémov vo všetkých členských štátoch EÚ. V tohtoročnom porovnávacom prehľade sa poukazuje na neustále zlepšovanie efektívnosti justičných systémov vo veľkom počte členských štátov. Podľa výsledkov uverejneného prieskumu Eurobarometra sa zároveň naďalej zhoršuje vnímanie nezávislosti súdnictva medzi občanmi vo viacerých členských štátoch.

Podpredsedníčka Komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície je osvedčený nástroj na analýzu trendov v justičných systémoch v Únii. Teší ma, že justičné systémy v mnohých členských štátoch fungujú lepšie a Európania sa môžu účinne domáhať spravodlivosti. Znepokojuje ma však skutočnosť, že v niektorých krajinách je miera nedôvery v nezávislosť súdov veľmi vysoká a politický tlak je jedným z hlavných dôvodov tohto javu.“

Komisár pre spravodlivosť a spotrebiteľov Didier Reynders v tejto súvislosti uviedol: „Porovnávací prehľad v oblasti justície poskytuje cenné informácie o stave právneho štátu vo všetkých členských štátoch EÚ a jeho výsledky budú podkladom pre prvú výročnú správu Komisie o právnom štáte v tomto roku. Na základe prehľadu z roku 2020 možno konštatovať, že vo veľkej väčšine členských štátov došlo k zlepšeniu efektívnosti justičných systémov, čo je dobrá správa. Rovnako však možno pozorovať, že občania nie v plnej miere dôverujú svojim právnym systémom, čo je problém, ktorý musíme riešiť.“

 Pri hodnotení nezávislosti súdov zo strany verejnosti najhoršie obstálo Chorvátsko spolu so Slovenskom  – len 26 % opýtaných Slovákov si myslí, že slovenská justícia je nezávislá. 24 % označilo mieru nezávislosti justície za celkom dobrú a 2 % za veľmi dobrú. Najčastejšie uvádzaným dôvodom nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov sú zásahy alebo tlak zo strany vlády a politikov a potom tlak vyvíjaný na základe ekonomických či iných špecifických záujmov. Z rovnakých dôvodov slovenskému súdnictvu nedôveruje 71 % podnikateľov alebo spoločností. Najnezávislejšie súdnictvo majú podľa občanov v Dánsku, Rakúsku, Fínsku a Švédsku.

Slovensko je úspešné v miere vyriešenia súdnych sporov v občianskych a obchodných veciach, kde bolo v roku 2018 vyriešených 130 % sporov, teda viac prípadov bolo vyriešených, ako podaných.

Hlavné zistenia vydania z roku 2020:

  • Pozitívny vývoj v oblasti efektívnosti justičných systémov: Od roku 2012 možno pozitívny vývoj pozorovať vo väčšine členských štátov, ktoré boli v rámci európskeho semestra identifikované ako krajiny čeliace osobitným výzvam. V takmer všetkých týchto členských štátoch sa dĺžka súdnych konaní v prvej inštancii skrátila alebo ostala na rovnakej úrovni. Takmer všetky členské štáty vykázali vysokú mieru vyriešenia prípadov (viac ako 97 %), čo znamená, že súdy sú vo všeobecnosti schopné riešiť nové prípady a zároveň dosahovať pokrok pri riešení neuzavretých prípadov. Porovnávací prehľad sa zameriava aj na efektívnosť v konkrétnych oblastiach práva EÚ, ktoré boli vybrané z dôvodu ich významu pre jednotný trh a podnikateľské prostredie. Patrí k nim napríklad spotrebiteľské právo, v súvislosti s ktorým trvalo prijatie rozhodnutia o prípade v siedmich členských štátoch menej ako tri mesiace, ako aj pranie špinavých peňazí, v prípade ktorého sa dĺžka súdnych konaní v prvej inštancii pohybuje v priemere od jedného roka v polovici členských štátov do dvoch rokov v niekoľkých ostatných členských štátoch, ktoré čelia problémom v súvislosti so stíhaním trestných činov prania špinavých peňazí.
  • Vnímanie nezávislosti súdnictva sa v porovnaní s rokom 2019 zhoršilo: Podľa výsledkov nového, uverejneného prieskumu Eurobarometra sa od roku 2016 zlepšilo vnímanie nezávislosti súdnictva medzi občanmi v dvoch tretinách členských štátov. V porovnaní s minulým rokom však verejnosť vníma nezávislosť súdnictva horšie v približne dvoch pätinách všetkých členských štátov a v približne polovici členských štátov, ktoré čelia osobitným výzvam. Zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov bol najčastejšie uvádzaným dôvodom vnímania nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov. Po ňom nasledoval tlak na základe hospodárskych alebo iných špecifických záujmov.
  • Zlepšenia v oblasti prístupnosti a rodovej rovnosti: Takmer všetky členské štáty sprístupňujú online určité informácie o svojom justičnom systéme, pričom väčšina z nich poskytuje informácie pre osoby so zrakovým alebo sluchovým postihnutím, ako aj pre cudzincov. Členské štáty začínajú zavádzať opatrenia, ktoré umožnia vydávať strojovo čitateľné rozsudky, aj keď v súvislosti s pokrokom pri zavádzaní týchto opatrení existujú rozdiely medzi členskými štátmi. Rozsudky v tomto formáte sú používateľsky ústretovejšie a prístupnejšie širšej verejnosti. Takmer všetky členské štáty zaviedli aspoň niektoré zjednodušenia pre deti, napríklad prostredníctvom opatrení zameraných na vypočutia so zohľadnením potrieb detí. Webové sídla vhodné pre deti s informáciami o justičnom systéme však existujú v menej než polovici členských štátov. A napokon, hoci ženy stále predstavujú menej ako 50 % sudcov na väčšine najvyšších súdov členských štátov, údaje od roku 2010 poukazujú na postupné zvyšovanie ich podielu vo väčšine členských štátov.
Viac..  Začína sa zasadnutie Európskeho parlamentu, týmto témam sa budú venovať europoslanci

Ďalší postup

Ako sa uvádza v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej, Komisia prehlbuje monitorovanie situácie v oblasti právneho štátu vo všetkých členských štátoch prostredníctvom nového európskeho mechanizmu právneho štátu. Výsledky porovnávacieho prehľadu v oblasti justície z roku 2020 budú podkladom pre prvú výročnú správu Komisie o právnom štáte, ktorá sa má uverejniť neskôr v tomto roku.

Kontext

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, vydávaný od roku 2013, je jedným z nástrojov EÚ na ochranu právneho štátu, ktoré Komisia využíva na monitorovanie reforiem súdnictva v členských štátoch. V tomto prehľade sa posudzuje nezávislosť, kvalita a efektívnosť vnútroštátnych justičných systémov. Obsahuje aj aktualizované ukazovatele týkajúce sa disciplinárnych konaní voči sudcom a vymenovania členov súdnych rád.

Tohtoročný porovnávací prehľad po prvýkrát obsahuje aj konsolidovaný prehľad opatrení týkajúcich sa súdnictva zohľadňujúceho potreby detí a informácie o súdnych poplatkoch a poplatkoch za právne služby.

V porovnávacom prehľade sa nepresadzuje žiaden konkrétny typ justičného systému a ku všetkým členským štátom sa v ňom pristupuje rovnako. Keďže porovnávací prehľad z roku 2020 sa vzťahuje na obdobie od roku 2012 do roku 2019, neodráža dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

Jourova

Věra Jourová o Slovensku: Eurofondy si komplikujete sami, usmernenia z Bruselu sú minimálne

BRATISLAVA / Podpredsedníčka Európskej komisie, komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová hovorí, že eurofondy …