EU, ludia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Europoslanci: Prieskum potvrdzuje potrebu spoločného konania a naplnenia očakávaní občanov

Takmer 7 z 10 Európanov (68%) si želá silnejšiu pozíciu Európskej únie v boji proti krízam akou je aj korona pandémia. Rovnaký postoj má pritom aj 64% Slovákov. O rôznych opatreniach navrhnutých Úniou v rámci boja proti dôsledkom pandémie COVID-19 počulo 76 % Európanov a 73 % Slovákov. Vyplýva to z prieskumu zadaného Európskym parlamentom, ktorý sa uskutočnil v druhej polovici júna.

EÚ by mala mať viac financií na prekonanie dôsledkov pandémie. Myslí si to 56 % Európanov a 47 % slovenských respondentov. Prioritami sú verejné zdravie, hospodárska obnova a zmena klímy. Pre Slovákov je kľúčová zamestnanosť a sociálne otázky (63 %), hospodárska obnova a nové príležitosti pre podniky (59 %), nasleduje poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (40 %). Viac než polovica respondentov (53%) je naďalej nespokojná s úrovňou solidarity, ktorú si prejavovali členské štáty EÚ počas pandémie. Miera spokojnosti v tejto oblasti však na úrovni EÚ vzrástla od apríla o 5 percentuálnych bodov. Na Slovensku vyjadrilo spokojnosť s mierou vzájomnej solidarity členských štátov až 51% respondentov.

Spoločné zvládnutie kríz

Podľa europoslanca Ivana Štefanca (EĽS) občania vnímajú, že európska spolupráca je kľúčová pri zvládaní pandémie aj jej ekonomických následkov. „Práve Fond obnovy bude odpoveďou na strach a neistotu, ktoré ľudia, celkom prirodzene, cítia. Musíme urýchlene odpovedať aj na volanie občanov po vytvorení funkčných spoločných nástrojov na prekonávanie budúcich kríz,“ hovorí europoslanec I. Štefanec.

“Za potešujúce zistenie považujem nárast informovanosti o opatreniach navrhnutých Úniou v rámci boja proti dopadom pandémie COVID-19,“ povedal europoslanec Eugen Jurzyca (EKR).

“Avšak zaskočilo ma, že väčšina respondentov chce presun kompetencií na riešenie zdravotníckych kríz od členských štátov, hoci reakcia väčšiny z nich na COVID-19 bola včasná a primeraná,” dodáva E. Jurzyca.

Podľa europoslanca Roberta Hajšela (S/D) výsledky prieskumu potvrdzujú to, na čo sa snaží upozorňovať už od začiatku vypuknutia koronakrízy – teda na potrebu posilnenia kompetencií EÚ v oblasti verejného zdravia a zintenzívnenie spolupráce členských štátov a inštitúcií. „Som rád, že sme minulý týždeň schválili aj vytvorenie Európskej zdravotnej únie, čo považujem za kľúčový krok smerom k zabezpečeniu cenovo dostupných liekov, vakcín, ochranných pomôcok, najmä pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ako aj navrhované záťažové testy vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a to nielen pre účely súčasnej, ale aj prípadných ďalších zdravotných kríz,“ hovorí R. Hajšel. “Prieskum potvrdil očakávania ľudí v čo najskoršie prijatie a predovšetkým uvedenie ekonomických a sociálnych opatrení, ktoré zmiernia negatívne dôsledky krízy do praxe. V tejto súvislosti spomenul nástroj na podporu platobnej schopnosti firiem, ktorý môže pomôcť zachrániť krízou ohrozené pracovné miesta. Ako spravodajca EP pre tento nástroj robím všetko pre to, aby bol jedným z prvých spomedzi opatrení, ktoré budú funkčné ešte v roku 2020, hovorí. Verím, že bezprecedentné balíky pomoci, ktoré na európskej úrovni schvaľujeme, budú vlády členských štátov aj schopné implementovať a pocítia to najmä občania.”

Europoslanca Michala Wiezika (EĽS) teší objektivizovanie názoru občanov na úlohu a prínos EÚ pri zvládaní krízy. „Faktom je, že EÚ vynakladá maximálne úsilie pre dobre zvládnutie krízy, čo sa prejavilo na veľmi dobrom priebehu v porovnaní so štátmi mimo EÚ, tiež na pohotových krokoch pre obnovu ekonomiky,” povedal europoslanec M. Wiezik. Zároveň ho teší ho, že túto snahu vníma aj na Slovensku stále viac ľudí, čo vzhľadom na silné dezinformácie v tomto období je potešiteľný výsledok dobrých komunikačných stratégii EÚ a europoslancov.

Naplnenie očakávaní

“Výsledky prieskumu potvrdzujú, že Slovenky a Slováci si po pandémie  želajú politicky pevnejšiu Európu. Je preto absolútne kľúčové, aby naša vláda naplnila očakávania občanov a naplno využila finančné príležitosti, ktoré nám Európa ponúka na obnovu Slovenska po koronakríze,“ povedal europoslanec Vladimír Bilčík (EĽS). “Rovnako je dôležité, aby sme u nás doma viedli poctivú diskusiu o európskych odpovediach na pandémiu,” dodáva V. Bilčík. Naši občania si podľa jeho slov zaslúžia kvalitné a pravdivé informácie o tom, čo pre nich Európska únia robí. „O to rozhodnejšie musíme spoločnými silami v Európe a na Slovensku bojovať s aktuálnou vlnou dezinformácií, ktorá nás popri korone v posledných mesiacoch výrazne zasiahla,” vysvetľuje europoslanec V. Bilčík.

„Ukazuje sa, že veľká časť občanov Európskej únie, vrátane väčšiny Slovákov očakáva v boji s pandémiou COVID-19 a jej dopadmi výraznú mieru solidarity. Okrem mnohých už uskutočnených opatrení je v súčasnosti najlepším príkladom vzájomnej solidarity navrhovaný záchranný balík EU budúcej generácie,“ povedala europoslankyňa Monika Beňová (S/D). V prípade vypracovania inovatívneho plánu obnovy, vrátane potrebných štrukturálnych reforiem, môžu v ňom alokované finančné prostriedky výrazným spôsobom napomôcť modernizácií a rozvoju slovenského hospodárstva. „Bohužiaľ, vzhľadom na doterajšie skúsenosti a často krát absolútnu neschopnosť vládnucej garnitúry pri riešení problémov súvisiacich s koronakrízou, zostáva naplnenie tejto ambície veľmi otázne,“ dodáva europoslankyňa.

Podľa predsedu EP Davida Sassoliho výsledky prieskumu jasne ukázali, že občania EÚ očakávajú od EÚ viac solidarity a viac opatrení na pomoc pri obnove. Uznávajú tiež potrebu väčšieho rozpočtu EÚ na riešenie bezprecedentného dosahu pandémie na naše hospodárstvo a spoločnosť. „V súvislosti s aktuálnymi rokovaniami o rozpočte stojí Parlament pri svojich občanoch, ktorí žiadajú efektívnejšiu a ambicióznejšiu EÚ,“ uviedol D. Sassoli.

Viac..  Eugen Jurzyca: Mnohé škody na ekonomike v dôsledku koronakrízy sa ešte neprejavili

Zistenia z prieskumu

Široká informovanosť: Opatrenia pozná v celej EÚ až 36% respondentov, čo predstavuje nárast o tri percentuálne body v porovnaní s prvým prieskumom tohto druhu uskutočneným v apríli. Na Slovensku tiež nastal mierny nárast, a to z 26% na 27% respondentov. Spomedzi tých, ktorí počuli o opatreniach v súvislosti s pandémiou COVID-19, je s nimi v priemere spokojných 49% Európanov a až 56 percent Slovákov. Jasný nárast v priemere o takmer 7 percentuálnych bodov na úrovni EÚ a o 8 percentuálnych bodov na úrovni Slovenska potvrdzuje rastúcu podporu verejnosti pre navrhované opatrenia, z ktorých mnohé sa ešte len budú realizovať.

Spokojnosť s úrovňou solidarity: Aj keď niečo viac než polovica respondentov v celej EÚ (53%) nie je spokojná s úrovňou solidarity medzi členskými štátmi EÚ počas pandémie, v priemere 39% občanov EÚ a 51% občanov Slovenska s ňou vyjadrilo spokojnosť. Od apríla 2020 ide v priemere o nárast o 5 percentuálnych bodov, a to najmä v Portugalsku a Španielsku (v oboch prípadoch o 9 percentuálnych bodov), Nemecku, Grécku, Rumunsku a na Slovensku (približne o 7 percentuálnych bodov).

Spoločné nástroje na zvládanie kríz: Približne dve tretiny respondentov (68%) súhlasí s tým, že „EÚ by mala mať viac právomocí na riešenie kríz, ako je pandémia COVID-19“, čo podporuje absolútna väčšina v 26 členských štátoch. Najväčšiu podporu má posilnenie právomocí EÚ medzi respondentmi v Portugalsku a Luxembursku (v oboch krajinách 87%), na Cypre (85%), na Malte (84%), v Estónsku (81%), Írsku (79%), Taliansku a Grécku (zhodne po 78%), ako aj v Rumunsku (77%) a Španielsku (75%).

Výrazná podpora pre väčší rozpočet EÚ: Až 56% Európanov sa podľa prieskumu domnieva, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov na prekonanie dôsledkov pandémie nového koronavírusu. V 15 členských štátoch EÚ s tým súhlasí absolútna väčšina respondentov, a to najmä v Grécku (79%), na Cypre (74%), v Španielsku a Portugalsku (v oboch prípadoch po 71%).

Kam by mali smerovať financie: Na otázku o oblastiach politiky, v ktorých by sa mal tento zvýšený rozpočet EÚ využiť, občania EÚ uviedli ako prioritu verejné zdravie: 55% respondentov považuje výdavky na verejné zdravie za najdôležitejšie, pričom respondenti v 17 členských štátoch EÚ zaradili túto oblasť na prvé miesto. Po verejnom zdraví nasleduje v zozname priorít hospodárska obnova a nové príležitosti pre podniky (45%), zamestnanosť a sociálne otázky (37%), ako aj boj proti zmene klímy (36%). V Taliansku (58%), Slovinsku (55%) a Litve (54%) je na prvom mieste financovanie hospodárskej obnovy. Občania Rakúska (48%) a Dánska (45 %) považujú za najvyššiu prioritu EÚ pokračujúci boj proti zmene klímy. Najskloňovanejšími prioritami medzi respondentmi na Slovensku (63%), v Chorvátsku (58%) a vo Fínsku (46%) boli zamestnanosť a sociálne otázky.

Problémom zostávajú osobné finančné ťažkosti: Jasným ukazovateľom dôležitosti čo najskoršieho prijatia potrebných rozhodnutí v rámci balíka opatrení na obnovu je znepokojivá finančná situácia európskych občanov od začiatku pandémie: takmer rovnako ako v apríli 57% respondentov uvádza, že má osobné finančné problémy. Väčšina uvádza „stratu príjmu“ (28%), čo predstavuje hlavný problém v 21 členských štátoch, a to najviac v Maďarsku a Španielsku (v oboch prípadoch po 43%), Bulharsku a Grécku (41%), ako aj v Taliansku (37%). Na Slovensku muselo 32% účastníkov prieskumu siahnuť na svoje osobné úspory, 27% opýtaných deklarovalo stratu príjmu a 22% respondentov prišlo čiastočne alebo úplne o prácu.

Viac nádeje a dôvery: Významný vývoj vidieť aj v oblasti pocitov respondentov v čase krízy. Občania 15 členských štátov EÚ si ako charakteristiku svojho súčasného emocionálneho stavu zvolili „nádej“ (celkovo 41%), pričom tento pocit nasleduje tesne za „neistotou“, ktorú uvádza 45% respondentov, čo v porovnaní s aprílom (50%) predstavuje pokles o 5 percentuálnych bodov. Celkovo sú negatívne pocity na ústupe: „strach“ (17%, teda pokles o 5 percentuálnych bodov), frustrácia (23%, pokles o 4 percentuálne body), bezmocnosť (21%, pokles o 8 percentuálnych bodov), pričom pocity „dôvery“ narástli o 3 percentuálne body na 24% a „ochota pomôcť“ o 2 percentuálne body na 16% v priemere EÚ.

Prieskum uskutočnila online (a telefonicky na Malte a Cypre) spoločnosť Kantar v období medzi 11. a 29. júnom 2020 na vzorke 24.798 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskumu sa zúčastnili respondenti vo veku 16 až 64 rokov (16 až 54 rokov v Bulharsku, Česku, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku). Reprezentatívnosť na vnútroštátnej úrovni bola zabezpečená kvótami pre pohlavie, vek a región. Celkové výsledky EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov každej krajiny, ktorá sa prieskumu zúčastnila.

O dac

Avatar

Odporúčame pozrieť

Matovic

Matovič vyzýva ľudí: Zrušte, prosím, akékoľvek rodinné a firmné oslavy, slávnosti, svadby, kary

478 túto sobotu (minulú 131) = to je nárast o 265%! … prosím každého človeka …