Michal Wiezik: Máme priamy dôkaz ako na Slovensku zámerne likvidujeme biotopy hlucháňa kvôli ťažbe

Keby som chcel rozvrátiť les, umelo v ňom vytvoriť lykožrútovú kalamitu a tu následne využiť ako zámienku na vyťaženie stromov a zničenie chránených biotopov, urobil by som to presne tak, ako môžete vidieť na týchto obrázkoch. Som rád, že tieto snímky máme, je to priamy dôkaz ako na Slovensku zámerne likvidujeme biotopy hlucháňa.

➡️ Na snímke z roku 2009 máme situáciu zobrazenú na infračervenej snímke. Mŕtve a napadnuté stromy vidieť v tyrkysovej farbe (pár som vyznačil žltými šípkami). V území sa vyskytujú, no ide o jednotlivé stromy až menšie hlúčiky, žiadny plošný rozpad, štruktúra, ktorá zodpovedá prirodzenému biotopu hlucháňa. Územie sa sčasti nachádza v ochrannom pásme národného parku (2. stupeň ochrany), vyskytuje sa tu vymapovaný a evidovaný biotop hlucháňa.

➡️ Na snímke z roku 2012 vidíme niečo, čo označíme ako spracovanie kalamity. Do pozornosti dávam, najmä zvláštne útvary podobné rybím kostiam. Priznám sa, čosi podobné som ešte nevidel, i keď významu chápem. Svojho času splnomocnenec vlády prof. Novotný vydal nariadenie, že neprístupnú kalamitu je možné spracovať tak, že od najbližšej cesty sa k ohnisku vyrúbe pás stromov, široký cca 30 m až po napadnuté stromy, ktoré sa vyrúbu tiež. Logické, poviete si, lenže má to svoje ekologické konzekvencie.

Takto vyrúbaný pás vystavuje stromy na jeho okraji veľkému tepelnému stresu, celý život rástli v zatienení, teraz na ich kmene svieti priame slnko. Ideálny stres na prilákanie lykožrúta. Porastová stena a následný atak lykožrútom, alebo rozpad vetrom. Týmto spôsobom bolo možné rozvrátiť nejednu dolinu.

Majstri z Kyprova, išli ešte ďalej, a chrbtovú „kosť“ výrubu rozvetvili aj do strán. Násobne tak zväčšili rozsah porastových stien. Ak chcete mať predstavu, aký dopad to muselo mať na zvyšné porasty, predstavte si, že by to bola rezná rana na tele človeka. Skúste zastaviť krvácanie, z takto rozdriapaného mäsa… Zaujímavé je, že mnohé skupinky suchých stromov ťažiari nechali nedotknuté, a ich rozsah sa oproti roku 2009 nijako nezväčšil. Dáva to tušiť, že lykožrútová kalamita v čase jej spracovania vlastne neprebiehala.

➡️ Ako to nakoniec dopadlo, môžete vidieť na poslednom obrázku z roku 2019. Za desať rokov nezostalo z lesov a biotopov hlucháňa nič, než holiny. Rejdová, Muránska Zdychava, Telgárt, všetko išlo dohola, akonáhle sa stanovilo, že je tam „kalamita“. Tú na snímkach na ktorých je les, nevidieť, rozsah odlesnenia je nezodpovedajúci objektívnej skutočnosti, a realizoval sa za zavretými rampami, v relatívnej tichosti. Našťastie nezostal nepovšimnutý.

Takýchto smutných príhod sa odohrali desaťtisíce hektárov. Opakujem, oficiálne spracovanie kalamity, v tomto prevedení, nemožno vnímať inak, ako úmyselné rozvrátenie stabilných lesných porastov cez lesnícke zásahy, a ich následné kompletné vyrúbanie. Prax, ktorá nemá čo hľadať v žiadnom lese, nieto v Chránenom vtáčom území.

Územie, ktoré vidíte na snímkach spravujú ‼️Lesy SR ‼️. Sú to teda lesy všetkých nás. Otázka znie, komu tento postup prospel?

Pán minister Ján Mičovský vidíte to? Žaloba na Európsky súd už podaná bola…