EuropskeNoviny.sk
BRUSEL / Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa po 4 dňoch a nociach strávených rokovaniami dohodli na podmienkach najväčšieho záchranného balíka a tiež na budúcom 7-ročnom rozpočte.
Lídri Európskej únie v utorok ráno dosiahli dohodu o rozpočte a fonde obnovy po koronakríze v bezprecedentnej celkovej sume 1,82 bil. eur. Jednotu dosiahli po vyjednávaniach, ktoré trvali štyri dni a štyri noci. S cieľom čeliť najväčšej ekonomickej recesii v histórii EÚ blok dosiahol konsenzus v otázke 750-miliardového fondu obnovy nad rámec sedemročného rozpočtu v sume vyše 1 bil. eur. Fond obnovy tvoria granty a úvery, pričom objem grantov má byť 390 mld. eur. Pôvodný návrh Európskej komisie rátal s grantmi v sume 500 mld. eur.
„Ide o historický deň pre Európu,“ uviedol vo vyhlásení francúzsky prezident Emmanuel Macron. Predseda Európskej rady Charles Michel vyhlásil, že dohoda o fonde obnovy „ukazuje našu vieru v našu spoločnú budúcnosť.“
Podľa predsedkyne Európskej komisie Ursuly von der Leyen je dohoda zásadným krokom k oživeniu európskych ekonomík, ktoré v sa v súčasnosti spamätávajú z výpadkov spôsobeným pandémiou koronavírusu. Čerpanie z fondu bude spojené s plnením národných reformných programov ku ktorým sa bude musieť zaviazať každá krajina. Kľúčové je, že investície z fondu a rozpočtu sú spojené s prechodom ku klimaticky zodpovednému a digitálnemu hospodárstvu.
Francúzsko a Nemecko ešte v máji navrhli program grantov v sume 500 mld. eur, ktorý Európska komisia schválila. Niektoré krajiny, predovšetkým skupina štyroch takzvaných šetrných štátov, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, však na summite rozhodne odmietali myšlienku spoločných dlhov, aby sa mohli poskytovať granty. Počas prevažnej časti summitu tvrdo bojovali za zníženie podielu grantov v celkovom fonde obnovy, pripomína politico.eu.
Niektorí lídri EÚ sa obávali, že neschopnosť dosiahnuť dohodu spôsobí pád akciových trhov a potenciálne zhorší ekonomickú krízu. Podľa mnohých expertov sa totiž negatívny ekonomický vplyv pandémie ešte len prejaví. Podľa prognózy Európskej komisie, ktorú zverejnila tento mesiac, sa ekonomika Európskej únie v roku 2020 zmenší o 8,3 percenta.
Ostrý spor Holandska s Talianskom
S dohodou je spokojný aj holandský premiér Mark Rutte, ktorého tvrdý postoj niektorí behom jednaní označovali za veľkú bariérru zhody. Podľa Rutteho vzťahy Holandska s únijnými partnermi zostávajú silné aj napriek obtiažnym jednaniam na summite. „Sme všetci profesionáli, znesieme pár úderov… Som spokojný s touto dohodou,“ citovala agentúra Reuters dnešné vyjadrenia holandského premiéra. Toho niektoré štáty počas summitu obvinili z neúspešných jednaní, pretože Holandsko stálo na čele krajín, ktoré presadzovali šetrnejší prístup kvôli obavám z veľkého spoločného zadĺženia EÚ.
Do ostrého sporu sa dostal Rutte behom maratónu jednaní s talianskym premiérom Giuseppem Contem, ktorého krajina patrí v tejto pandémií k najpostihnutejším krajinám. „Možno budeš vo svojej vlasti pár dní hrdinom, ale po pár týždňoch budeš pred všetkými európskymi občanmi tým, kto je zodpovedný za to, že adekvátna a účinná európska reakcia je zablokovaná,“ vyčítal Conte Ruttemu na summite za jeho postoj.
Reakcia Matoviča
Ak by lídri Európskej únie neboli schopní dospieť k dohode o fonde obnovy európskych ekonomík po koronakríze, podľa slovenského premiéra Igora Matoviča by sa to negatívne prejavilo na finančných trhoch, stratila by sa dôvera a zmenšila spotreba ľudí a znížila by sa chuť investovať v rámci EÚ. Slovenský premiér to povedal na brífingu pred záverečnou fázou rokovaní. „Po zdravotnej stránke sme koronu ako-tak zvládli, ale ťažká doba je ešte pred nami,“ vyhlásil Matovič a dodal, že na jeseň sa môže zhoršiť aj zdravotná situácia, zvýšiť sa počet bankrotov firiem a stúpnuť nezamestnanosť.
Ako Matovič na sociálnej sieti podotkol, rokovania v Bruseli trvali 113 hodín a bol to najdlhší samit za posledných 20 rokov.
Veronika Remišová vidí príležitosť a zodpovednosť
Minsterka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie si myslí, že financie poskytnuté Európskou úniou by mali byť rozdelené do troch fáz, a to, vyriešením ekologických záťaží z minulosti, zachovaním pracovných miest a investovaním do inovácií.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk
